1 ÚVOD
Aj v trestnom konaní vystupujú subjekty uplatňujúce si svoje nároky. Jedným zo subjektov trestného konania je poškodený trestným činom, ktorého primárnym záujmom je dopracovať sa k uspokojeniu jeho nároku na náhradu škody. Dosiahnutie uspokojenia a reálnej náhrady škody je v aplikačnej praxi mnohokrát pomerne náročné, nielen z dôvodu preukazovania dôvodnosti a výšky nároku poškodeného, alebo možnosti odkázať poškodeného s jeho nárokom na civilný proces, ale aj z dôvodu konštrukcie výkonu niektorých trestov. V tomto príspevku sa preto pokúsime analyzovať postavenie poškodeného a možnosti jeho reálneho uspokojenia v prípade, ak bude súdom uložený odsúdenému trest prepadnutia majetku a tento bude aj riadne vykonaný v súlade s Trestným poriadkom. Tiež sa pokúsime načrtnúť aplikačné problémy súvisiace s výkonom trestu prepadnutia majetku a pokúsime sa tiež zamyslieť a ponúknuť úvahy de lege ferenda smerujúce k zabezpečeniu lepšieho postavenia poškodeného pri výkone trestu prepadnutia majetku.
2 TREST PREPADNUTIA MAJETKU
Trest prepadnutia majetku predstavuje jeden z trestov postihujúcich majetok a je výnimkou z ústavnej ochrany nedotknuteľnosti majetku ako základného ľudského práva zakotveného v článku 20 Ústavy Slovenskej republiky. Predstavuje pomerne prísnu sankciu a jeho ukladanie Trestný zákon viaže na presné podmienky. Citeľnosť trestu prepadnutia majetku je do veľkej miery závislá od individuálnych pomerov páchateľa, ktoré sa môžu u jednotlivých páchateľov výrazne líšiť. Trest prepadnutia majetku patrí v rámci systému trestov medzi tresty najprísnejšie, nakoľko jeho podstata spočíva v tom, že odsúdený stráca vlastnícke právo k celému svojmu majetku. Účelom tohto trestu je najmä postihnúť majetok, ktorý patrí páchateľovi, sťažiť mu podmienky na páchanie trestnej činnosti, odňať mu trestnou činnosťou neoprávnene získaný prospech a v neposlednom rade výchovne pôsobiť na páchateľa. História formovania tohto trestu v našich podmienkach siaha ešte do minulého storočia. Na území Československa je trest prepadnutia majetku prípustný od roku 1923 (podľa zákona č. 121/1923 Sb. Na ochranu republiky) a podľa Trestného zákona č. 86/1950 Sb. - tu však bol výhradne trestnom vedľajším, a to trestom obligatórnym v prípadoch, kedy to tento zákon stanovoval.
Podľa účinnej dikcie Trestného zákona súd môže trest prepadnutia majetku fakultatívne uložiť ak súd páchateľa odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu a odôvodňujú to okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa . Súd tiež musí preskúmať okolnosti prípadu a pomery páchateľa, či uloženie takéhoto trestu umožňujú. Všetky podmienky musia byť splnené súčasne, inak trest nemožno uložiť. Okruh trestných činov, za ktoré bude možné uložiť tento trest podľa vyššie uvedených podmienok bude relatívne úzky, nakoľko jeho ukladanie ako vedľajšieho trestu popri nepodmienečnom treste odňatia slobody viaže zákonodarca na spáchanie obzvlášť závažných zločinov a zištnú pohnútku. Pri jeho ukladaní popri treste odňatia slobody na doživotie nie je podstatné o aký trestný čin ide, podstatné je odsúdenie na doživotie, okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa. Aj podľa ustálenej súdnej praxe, aby sa mohol uložiť trest prepadnutia majetku, nestačí len príslušná výmera trestu odňatia slobody, osobitná povahy a závažnosť činu, ale treba, aby sa splnila aj ďalšia podmienka, ktorá je v pomeroch páchateľa.
Trest prepadnutia majetku má aj obligatórny charakter a to v prípadoch uvedených v ust. § 58 ods. 2 a 3 T restného zákona, kde podľa ust. § 58 ods. 2 sa vyžaduje spáchanie niektorého z taxatívne vymenovaných trestných činov a podmienky, že páchateľ nadobudol majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti a podľa ust. § 58 ods. 3, kde stačí naplnenie niektorých zo skutkových podstát taxatívne vymenovaných trestných činov v zásade kvalifikovaných, bez splnenia akejkoľvek ďalšej podmienky.
2.1 Výkon trestu prepadnutia majetku
Súčasná konštrukcia výkonu trestu prepadnutia majetku na rozdiel od tej predchádzajúcej predpokladá, že po právoplatnom uložení trestu prepadnutia majetku, bude na majetok odsúdeného vyhlásený konkurz s poukazom na ust. § 107a zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Len čo sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia majetku, vykonateľným, zašle predseda senátu konkurznému súdu, v ktorého obvode má sídlo súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, rovnopis rozsudku bez odôvodnenia na postup podľa osobitného zákona. Uvedený model je podľa nášho názoru veľmi logický a má mnohé výhody, najmä vo vzťahu k reálnemu vysporiadaniu majetku odsúdeného. Nakoľko právoplatným rozhodnutím súdu o prepadnutí majetku zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, je toto potrebné vysporiadať. Do majetku odsúdeného môžu tiež patriť veci v podielovom spoluvlastníctve, pričom takáto vec sama o sebe nepatrí len odsúdenému a je potrebné spoluvlastníctvo tiež vysporiadať. Voči odsúdenému si tiež môžu uplatňovať nároky aj iné osoby, s nárokmi ktorých je tiež potrebné náležite sa vysporiadať. Ide napríklad o rôznych veriteľov odsúdeného, či už súkromnoprávnych alebo verejnoprávnych a ich pohľadávky, ktoré môžu mať rozmanitý charakter. Táto konštrukcia výkonu trestu prepadnutia majetku by mala chrániť práve veriteľov odsúdeného, ktorí majú prednosť pred ...
