POSTUP PRI ROZHODOVANÍ O DELIKTUÁLNYCH PREVINENIACH PRÍSLUŠNÍKA ZBORU VÄZENSKEJ A JUSTIČNEJ STRÁŽE

Autor: JUDr., Ingrida Papáčová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore

Abstrakt

Disciplinárne previnenia, ako aj postup pri rozhodovaní o disciplinárnych previneniach je v súčasnosti čoraz častejšie rozoberanou témou. Dochádza k porušovaniu práv a povinností nielen osobami vo výkone väzby a osobami vo výkone trestu odňatia slobody, ale práve aj samotnými príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže. Autorka príspevku sa preto rozhodla rozpracovať uvedenú problematiku v súlade s aktuálnymi právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike.

1. STRUČNÁ DEFINÍCIA ZBORU VÄZENSKEJ A JUSTIČNEJ STRÁŽE

Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej v texte ako „Zbor“) je v systéme orgánov verejnej správy charakterizovaný ako ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý na základe platného právneho poriadku plní úlohy na viacerých úsekoch súvisiacich so zabezpečením väzby a justície.
Základnú definíciu Zboru, ako aj jeho organizáciu, riadenie, či úlohy nájdeme v zákone č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších právnych predpisov (ďalej v texte ako „zákon o ZVJS“). V súlade s týmto zákonom plní Zbor úlohy na úseku výkonu väzby, na úseku výkonu trestu odňatia slobody, na úseku ochrany objektov Zboru, objektov detenčného ústavu a v ich blízkosti a na úseku ochrany verejného poriadku a bezpečnosti v objektoch súdu, objektoch prokuratúry a v ich blízkosti.[1]
Je nutné dodať, ako sa už aj vyššie uvádza, že Zbor väzenskej a justičnej stráže je veľmi špecifickým zborom. Správne delikty na úseku väzenstva nebudú prejednávané podľa všeobecného predpisu – zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (Správny poriadok) (ďalej v texte ako „Správny poriadok“), ako ani podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej v texte ako „zákon o priestupkoch“), ale konanie bude prebiehať podľa osobitných právnych predpisov, ako aj podľa interných dokumentov Zboru.
V rámci vyššie uvedených úsekov sa vymedzuje aj samotná pôsobnosť Zboru. Na základe nielen ich povinností, ale zároveň aj oprávnení, Zbor zabezpečuje napríklad výkon väzby, výkon trestu odňatia slobody, ochranu verejného poriadku v blízkosti objektov Zboru, ochranu poriadku a bezpečnosti v objektoch súdov, spolupracuje s väzenskými správami iných štátov a podobne. Špecifikom je, že Zbor plní taktiež v rámci svojej pôsobnosti aj úlohy na úseku prevencie, čoho cieľom je predchádzať vzniku protizákonného stavu.
Vzhľadom k obrovskému rozsahu pôsobnosti nie je technicky možné zabezpečovanie všetkých úloh každým jedným členom Zboru. V nadväznosti na to je v samotnom Zbore vytvorených viacero útvarov, prostredníctvom čoho dochádza k zefektívneniu činnosti Zboru.

Je nutné dodať, že takéto prerozdelenie úloh je možné práve z dôvodu samotnej organizácie Zboru, ktorá funguje na základe hierarchickej štruktúry vnútri Zboru. V rámci organizačného hľadiska tu figuruje generálne riaditeľstvo, pod ktorým sú priamo podriadené ústavy, a to na výkon väzby, na výkon trestu odňatia slobody, na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených. Ich činnosť sa riadi okrem zákona č. 4/2001 Z. z. o ZVJS, ale zároveň aj osobitnými právnymi predpismi.
Na čele generálneho riaditeľstva stojí generálny riaditeľ Zboru, ktorý je priamo podriadený ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Na čele jednotlivých ústavov stoja riaditelia, ktorí sú priamo podriadení generálnemu riaditeľovi. „Zbor väzenskej a justičnej stráže je podriadený ministrovi spravodlivosti,“[2] ktorý stojí nad celým Zborom.
Pri výkone funkcie však môže dôjsť aj k prekročeniu rozsahu oprávnenia alebo naopak k neplneniu si povinností. Obe z týchto situácií majú za následok porušenie pracovnoprávneho pomeru, čoho výsledkom je vyvodenie zodpovednosti voči danej osobe.

2. DELIKTUÁLNE PREVINENIA PRÍSLUŠNÍKA ZBORU

Deliktuálne previnenie príslušníka Zboru je veľmi špecifická kategória protiprávneho konania, ktorá v svojom rozsahu pojednáva o takých skutkoch a činoch príslušníkov Zboru, ktoré im buď nevyplývajú z ich služobného pomeru alebo im práve vyplývajú, no ich plnenie nie je dostatočné, v súlade so zákonom alebo dokonca k ich konaniu vôbec nedochádza.
Konanie príslušníka Zboru vyplýva zo služobnej disciplíny príslušníka. Služobná disciplína „spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.“[3]

Priamo v nadväznosti na vyššie uvedené sú zákonom č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe ustanovené základné práva a povinnosti príslušníka, a to konkrétne v § 48 tohto zákona. V prípade porušenia niektorého z ustanovení platného právneho poriadku, ktoré súvisí s výkonom jeho funkcie, činnosťou, či nečinnosťou, dochádza k deliktuálnemu previneniu sa takéhoto príslušníka.
Tu sa javí ako vhodné definovať pojem samotného deliktuálneho previnenia. Samotný pojem sa skladá z dvoch základných výrazov, a to delikt a previnenie. Pod pojmom delikt možno chápať vo všeobecnej rovine v rámci kontinentálneho práva akékoľvek porušenie práva alebo nim stanovených povinností. Pod pojmom previnenie sa chápe konanie menej spoločensky nebezpečné, avšak stále sa jedná o konanie, ktoré je namierené proti spolužitiu občanov, proti rodinným vzťahom, či dokonca proti pracovnoprávnej disciplíne.[4] Z uvedeného vyplýva, že pod deliktuálnym previnením možno chápať akékoľvek konanie príslušníka Zboru, ktorého výsledkom je porušenie morálky spojené s takým konaním, ktoré nie je v súlade splatným právnym poriadkom v Slovenskej republiky, ako ani so služobným pomerom príslušníka.
Pri takomto porušení teda možno pojednávať o troch základných druhoch deliktuálneho previnenia príslušníkom Zboru, a to o previneniach v podobe:
a) trestného činu,
trestný čin je z uvedených deliktuálnych previnení najzávažnejšou formou. Jeho spáchanie sa bude posudzovať v súlade so zákonom č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších právnych predpisov (ďalej v texte ako „Trestný zákon“). Tu je uvedená aj samotná definícia trestného činu. „Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.“[5] Aj tu je však nutné rozlišovanie závažnosti konania príslušníka Zboru, nakoľko dochádza k rozlišovaniu medzi prečinom a zločinom.
b) priestupku,
„priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.“[6] O samotných priestupkoch pojednáva osobitný zákon, t. z. zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Okrem pozitívneho vymedzenia priestupku sa v tomto zákone nachádza aj negatívne vymedzenie, čo sa za priestupok nepovažuje.
„ Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia
a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo
b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.“[7]
Špecifickým prvok v prípade priestupkov je definícia uvedené v § 52 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe, kde sa uvádza nasledovné: „Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie policajta, ktoré má znaky priestupku.“[8] Uvedeným dochádza k určitému posunu v rámci riešenia priestupkov príslušníkmi Zboru, a to tak, že v prípade spáchania priestupku a bude jeho prejednanie riadiť práve týmto zákonom.
c) disciplinárneho previnenia,
najmenej závažným druhom deliktuálnych previnení je disciplinárne previnenie. Definíciu možno nájsť v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe. V § 52 ods. 1 sa uvádza:
„Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom[9]“.

V súlade s uvedeným je nutné dodať, že o skutkoch príslušníka Zboru sa bude rozhodovať buď podľa zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, buď podľa zákona 372/1990 Zb. o priestupkoch alebo podľa zákona 73/1998 Z. z. o štátnej službe v nadväznosti na interné dokumenty. Práve interné dokumenty slúžia na samotnú konkretizáciu jednotlivý inštitútov v rámci Zboru. Pokiaľ by sme ich chceli rozdeliť podľa ich právnej sily, pojednávalo by sa o interných dokumentoch na úrovni ministerstva a generálneho riaditeľstva. Tu sa rozlišuje ďalej druh dokumentu, a to: rozkaz alebo inštrukcie, pokyny a smernice, pričom ministerstvom je vydávaný Rozkaz ministra spravodlivosti a generálnym riaditeľom Zboru väzenskej a justičnej stráže je vydávaný Rozkaz generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo Inštrukcia generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže, Pokyn generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže alebo Smernica generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže. Podľa daného druhu sa určuje rozsah pôsobnosti, ako aj právna sila daného interného dokumentu.

2.1. Disciplinárne previnenie
V tejto časti článku bude podrobne opísaný postup orgánov pri rozhodovaní o deliktuálnych previneniach príslušníka Zboru v rozsahu disciplinárneho ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU