K prípustnosti nezákonných dôkazov podľa CSP

Autor: Mgr. Tomáš Čentík
Zdroj: Ulpianus

Abstrakt

Do prijatia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) neexistovali ustálené a jednoznačné doktrinálne ani judikatúrne názory na otázku procesnej prípustnosti nezákonne získaných dôkazov v predprocesnom štádiu a ich použiteľnosti v občianskom súdnom konaní – po novom CSP expressis verbis upravuje limity ich použiteľnosti v civilnom procese v rámci základných princípov.

Do prijatia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) neexistovali ustálené a jednoznačné doktrinálne ani judikatúrne názory na otázku procesnej prípustnosti nezákonne získaných dôkazov v predprocesnom štádiu a ich použiteľnosti v občianskom súdnom konaní – po novom CSP expressis verbis upravuje limity ich použiteľnosti v civilnom procese v rámci základných princípov.

V ustanovení čl. 16 ods. 2 CSP je upravený princíp legality, podľa ktorého „súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1“. Z uvedeného vyplýva, že v zásade je súd viazaný zákonom, pričom pojem zákon tu je potrebné vykladať širšie zohľadňujúc hierarchiu právnych predpisov – pod pojmom zákonom preto treba rozumieť aj Ústavu SR, ústavné zákony, úniové (európske) právo, medzinárodné zmluvy a pod.

Ustanovenie čl. 16 ods. 2 CSP je teda potrebné vykladať a aplikovať v spojení s ustanovením čl. 3 ods. 1 CSP, ktoré ustanovuje, že každé ustanovenie CSP je potrebné vykladať ústavnokonformne a eurokonformne, rešpektujúc judikatúru ESĽP a Súdneho dvora EÚ, t.j. v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

Vo výnimočných prípadoch je však odôvodnený (ústavne ospravedlniteľný) aj postup mimo rámca princípu legality, ktorý vyplýva z tzv. testu proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. Dôvodová správa k CSP v tomto smere uvádza, že súd tak môže vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany ústavnokonformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. Ak teda napríklad súd vezme do úvahy elektronickú komunikáciu či zaznamenanie obrazu a zvuku na to určenými elektronickými prostriedkami, ktoré boli získané bez súhlasu osoby, ktorej prejavy boli takto zachytené, musí to odôvodniť tým, že právo na ochranu osobnosti tohto subjektu je v konkrétnom prípade proporčne slabšie oproti tomu ústavnému právu, ktorého porušenie sa má takto získaným dôkazným prostriedkom preukázať (v zmysle judikatúrnych záverov môže ísť napr. o proporčne silnejšie právo na rasovú, rodovú, či inú nediskrimináciu).

S uvedeným konceptom mimoriadnej prípustnosti nezákonne získaných dôkazov sa možno stretnúť napr. v judikatúre Ústavného súdu ČR, ktorý judikoval, že základným kritériom, ktorý má viesť k rozhodnutiu o použiteľnosti či nepoužiteľnosti záznamu rozhovoru zaznamenaného súkromnou osobou bez vedomia nahrávanej osoby ako dôkazu v príslušnom konaní, je pomerenie chránených práv a záujmov, ktoré sa v tejto súkromnej sfére stretávajú, a kde sa štát stáva arbitrom rozhodujúcim o tom, ktorý z týchto záujmov bude v danom konkrétnom strete prevažujúcim, pričom hodnotenie použiteľnosti či nepoužiteľnosti takto zadovážených informácií sa bude vykonávať podľa procesných noriem, ktoré však len vymedzujú pravidlá pre to, ako zistiť náležitým spôsobom skutkový stav a nájsť „materiálne“ právo, teda rozhodnúť o vlastnom predmete sporu. Stret záujmu na ochrane osobnosti toho, koho prejav je bez jeho súhlasu zaznamenávaný, so záujmom na ochrane toho, kto tento prejav zachytáva a neskôr použije, nemožno však riešiť vo všeobecnej rovine.

Ústavný súd ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU