Nezákonný znalecký experiment a jeho dôsledky pre použiteľnosť znaleckého dokazovania v trestnom konaní

Autor: JUDr., Peter Šamko
Udalosť: Právne listy

Abstrakt

Článok sa zaoberá prekračovaním kompetencií znalcov, ktorí pri vypracovávaní znaleckého posudku realizujú vyšetrovacie úkony.

Ne­zá­kon­ný zna­lec­ký expe­ri­ment a je­ho dôs­led­ky pre pou­ži­teľ­nosť zna­lec­ké­ho do­ka­zo­va­nia v tres­tnom konaní

Úče­lom toh­to prís­pev­ku je na kon­krét­nom prí­pa­de z praxe pou­ká­zať na po­mer­ne čas­tú prax znal­cov, kto­rí v rám­ci vy­pra­co­vá­va­nia zna­lec­ké­ho po­sud­ku prek­ra­ču­jú svo­je kom­pe­ten­cie a pris­tu­pu­jú k vy­ko­ná­va­niu vy­šet­ro­va­cích úko­nov, na pod­kla­de kto­rých nás­led­ne for­mu­lu­jú svo­je od­bor­né zá­ve­ry.

V kon­krét­nej tres­tnej ve­ci iš­lo o dop­rav­nú ne­ho­du, kto­rá bo­la špe­ci­fic­ká tým, že naj­skôr vo­dič A zra­zil cez ces­tu idú­ce­ho chod­ca, kto­ré­ho od­ho­di­lo do ďal­šie­ho jaz­dné­ho pru­hu a po­tom, do už zra­ze­né­ho (na ces­te le­žia­ce­ho) poš­ko­de­né­ho, naz­ra­zil ďal­ší vo­dič B. Prá­ve pri ko­lí­zii vo­di­ča B bo­lo kom­pli­ko­va­ným vy­pra­co­vať zna­lec­ký po­su­dok z od­bo­ru ces­tnej dop­ra­vy a pre­to sa zna­lec roz­ho­dol vy­ko­nať vlast­ný zna­lec­ký expe­ri­ment a z ne­ho nás­led­ne vy­chá­dzať pri od­po­ve­diach na za­da­né otáz­ky. Na tých­to od­bor­ných zá­ve­roch znal­ca nás­led­ne pro­ku­rá­tor ako aj súd pr­vé­ho stup­ňa vy­vo­dzo­va­li zá­ve­ry o vi­ne vo­di­ča B.

Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve sa v roz­sud­ku sp. zn. 4To/16/2019 zo dňa 23.05.2019 s ta­kým­to pos­tu­pom znal­ca nes­to­tož­nil a uvie­dol nas­le­do­vé úva­hy:

Zna­lec (z ces­tnej dop­ra­vy) Ing. T K pri skú­ma­ní po­hy­bu vo­zid­la zn. Audi, kto­ré vie­dol ob­ža­lo­va­ný B uvie­dol, že poš­ko­de­ný po stre­te s vo­zid­lom zn. Ško­da, kto­ré vie­dol ob­ža­lo­va­ný A zos­tal le­žať v ľa­vom jaz­dnom pru­hu vo­zov­ky, pri­čom do ne­ho na­ra­zi­lo vo­zid­lo Audi, kto­ré jaz­di­lo v ľa­vom jaz­dnom pru­hu. Zna­lec ďa­lej kon­šta­tu­je, že vzhľa­dom k to­mu, že v spi­se sa ne­na­chá­dza­jú dos­ta­toč­né ob­jek­tív­ne pod­kla­dy pot­reb­né pre vy­pra­co­va­nie kom­plet­nej ana­lý­zy prie­be­hu ne­ho­do­vé­ho de­ja me­dzi vo­di­čom vo­zid­la Audi a chod­com (kraj­ský súd up­res­ňu­je, že v ča­se stre­tu s vo­zid­lom už poš­ko­de­ný cho­dec ne­bol, keď­že ne­hyb­ne le­žal na ze­mi), nie je mož­né z tech­nic­ké­ho hľa­dis­ka ur­čiť po­čia­toč­nú rých­losť jaz­dy vo­zid­la Audi, oka­mih za­čiat­ku reak­cie vo­di­ča Audi na le­žia­ce­ho poš­ko­de­né­ho, in­ten­zi­tu br­zde­nia vo­zid­la Audi pred stre­tom s le­žia­cim poš­ko­de­ným, čas, po kto­rý cho­dec le­žal na vo­zov­ke po stre­te s vo­zid­lom Ško­da a po­dob­ne, bo­lo mož­né z tech­nic­ké­ho hľa­dis­ka len vy­hod­no­tiť mož­nosť od­vrá­te­nia stre­tu vo­zid­la Audi s le­žia­cim poš­ko­de­ným za ur­či­tých vop­red zvo­le­ných pod­mie­nok (nap­rík­lad reakč­ný čas vo­di­ča Audi).

Zna­lec te­da ne­mal žiad­ne ob­jek­tív­ne pod­kla­dy na vy­vo­de­nie svo­jich zá­ve­rov na prie­beh ne­ho­do­vé­ho de­ja me­dzi vo­zid­lom Audi a le­žia­cim poš­ko­de­ným, čo sám kon­šta­to­val vo svo­jom zna­lec­kom po­sud­ku, na­priek to­mu si ich nás­led­ne na­si­mu­lo­val sám na pod­kla­de vlas­tné­ho expe­ri­men­tu (za pou­ži­tia fi­gu­ran­ta), do kto­ré­ho si za­dal vlas­tné vstup­né úda­je (v zna­lec­kom po­sud­ku pri­tom ani bliž­šie neo­dô­vod­nil pre­čo zvo­lil pri ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU