FAVORIZOVANÝ MODEL IDEOLÓGIE APLIKÁCIE PRÁVA V MATERIÁLNOM PRÁVNOM ŠTÁTE

Autori: Mgr. Michal Krajčovič, JUDr. Eva Vranková PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore

Abstrakt

Príspevok sa zameriava na modely ideológie aplikácie práva podľa profesora Wróblewskeho a analyzuje, ktorý z nich sa javí ako najvhodnejší v podmienkach materiálneho právneho štátu. Najvhodnejším sa javí model legálnej a racionálnej aplikácie práva, nakoľko umožňuje efektívnu ochranu celospoločenských hodnôt, ktoré sú do právneho poriadku inkorporované prostredníctvom právnych princípov. Príspevok má byť krátkou úvahou aj vo vzťahu k pozícii právnych princípov v právno-aplikačnom procese.

1 ÚVOD

V čl. 1 ods. 1 Ústavy SR sa konštatuje, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát a že sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Preto je na prvý pohľad neprijateľné baviť sa o ideológii v práve. Zdá sa, že ideológia nenachádza v práve svoje miesto. Čo je to však ideológia?
Je nutné sa stotožniť s tvrdením, že pojem ideológia je zaťažený mnohoznačnosťou, ktorá je jednak obsahová a jednak spočíva aj v odlišných prístupoch k skúmaniu predmetného termínu.1 Jedná sa teda o polysém - o pojem nadobúdajúci viacero významov, pričom rozdielne sa definuje v práve, sociológii či politológii.
Nebudeme vychádzať z poňatia ideológie ako súboru zdieľaných predstáv alebo názorov, ktorých zmyslom je ospravedlňovať záujmy dominantných skupín v spoločnosti, obzvlášť v spoločnostiach, kde existuje systematická a pevne zakotvená nerovnosť medzi skupinami ľudí. Naopak, budeme vychádzať z poňatia ideológie ako spojenia latinských slov idea (myšlienka) a logos (veda). V tomto smere možno daný pojem vymedziť ako „systém kolektívneho udržiavania ideí, vier a postojov, ktoré obsahujú istý model sociálnych vzťahov a usporiadaní [...] Ideológia je funkcionalizáciou mocenských vzťahov a slúž' ako záruka zreteľného vývoja a emancipácie spoločnosti" .

Ideológiu tak budeme považovať za charakteristický model usporiadania určitých vzťahov, ktorý je zameraný na dosahovanie stanovených cieľov. V uvedenom poňatí sa nejedná o pojem s ideou práva nezlučiteľný a možno o ňom hovoriť aj pri aplikácii práva, keď rozoznávame tzv. modely ideológie aplikácie práva . Týmito sa prezentujú základné východiská pri aplikovaní právnych noriem na konkrétne spoločensko-právne vzťahy. Niet pochýb o tom, že aplikácia práva je právnym procesom. Malo by sa však jednať aj o proces hodnotový, ktorým sa naplnia legitímne očakávania občianskej spoločnosti na presadení najzákladnejších, všeobecne uznávaných hodnôt, akými sú spravodlivosť, ľudská dôstojnosť či rovnosť v práve. Výsledkom tejto špecifickej formy realizácie práva, ktorá je uskutočňovaná rozhodovacou činnosťou zavŕšenou vydaním individuálneho (s)právneho aktu , by tak mala byť aj poznateľnosť právom chránených hodnôt a zabezpečenie ich právnej ochrany.

V materiálnom právnom štáte sa má reálnou vládou práva naplniť ideál spravodlivosti a uspokojenie verejného záujmu. Má sa ňou nahradiť subjektivistická vláda ľudí, ktorou sa sleduje záujem jednotlivca, prípadne úzkej skupiny ľudí. Práve princíp spravodlivosti azda najviac vystihuje právny štát v jeho materiálnom poňatí, a preto by mal byť reflektovaný už v procese tvorby práva, čím by „tvaroval“ podobu právnej normy. V tejto súvislosti možno hovoriť o naplnení normotvornej funkcie princípu spravodlivosti. Právna norma by v ideálnej rovine mala predstavovať konkretizáciu princípu (ideálu) spravodlivosti v nadväznosti na určitú právnu skutočnosť, resp. skutkovú podstatu. Pri zachovaní tohto štandardu možno hovoriť o spravodlivosti legálnej ako o spravodlivosti materiálnej.
Právny predpis aj právna norma majú síce určitý, avšak všeobecný charakter, nakoľko nie je orgánmi tvorby práva možné predvídať všetky spoločensko-právne situácie, ktoré nastanú aj po účinnosti prijatého normatívneho právneho aktu. Preto plošná aplikácia určitej právnej normy na všetky spoločensko-právne vzťahy (v rámci stanovenej hypotézy), bez zohľadnenia špecifík daného prípadu, nemusí viesť k spravodlivému zavŕšeniu právno-aplikačného procesu ako výsledku garantovaného prístupu jednotlivca k spravodlivosti.8 9

Princíp materiálneho právneho štátu však musí prežarovať do všetkých oblastí práva, oblasť uskutočňovania právno-aplikačných procesov, prirodzene, nevynímajúc. Individuálne prípady si však vyžadujú individuálny prístup, a tak bremeno zodpovednosti za naplnenie ideálu spravodlivosti sa prenáša na právno-aplikačný orgán. Značnú skupinu týchto orgánov tvoria štátne orgány (orgány štátnej moci), ktoré sledujú presadenie určitých právno-politických cieľov. Nie pri všetkých je však zabezpečená nezávislosť rozhodovania tak, ako je to pri súdnych orgánoch. Preto má význam hovoriť o „vhodnosti“ modelov ideológie aplikácie práva predovšetkým pri rozhodovaní súdnych, t. j. nezávislých orgánov.
Práve nezávislosť súdu a sudcu je (má byť) garanciou toho, že aj prípadné odchýlenie sa od pravidla obsiahnutého v dispozícii právnej normy nebude zneužitím zverenej (právo)moc i. Aj takýto výkon štátnej moci naplní koncepciu secundum et intra legem (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), pokiaľ sa ním bude sledovať vylúčenie extrémne nespravodlivého, t. j. formalistického aplikovania právnej normy, ktoré sa vymyká účelu, ktorý racionálny zákonodarca prijatím danej právnej úpravy sledoval.
Pri modeloch ideológie aplikácie práva tak možno hovoriť o rozdielnosti intenzity, ktorou je právno-aplikačný orgán dispozíciou právnej normy viazaný a o garanciách vylučujúcich zneužitie dôvery spoločnosti v zákonný a legitímny výkon zverenej právomoci týmto orgánom.

2 MODELY IDEOLÓGIE APLIKÁCIE PRÁVA

Profesor Wróblewski identifikoval tri modely ideológie sudcovskej aplikácie práva (sudcovského rozhodovania). Ideálnymi modelmi sú ideológia viazanej aplikácie práva a ideológia voľnej aplikácie práva. Tieto modely sú skôr teoretického charakteru a vo svojej teoreticky rýdzej podobe sa v praxi neuplatňujú. Tretím modelom a modelom zároveň najpragmatickejším, resp. najviac zodpovedajúcim požiadavkám aplikačnej praxe, je model ideológie legálnej a racionálnej aplikácie práva. Jedná sa o model, ktorý má aj najbližšie k hodnotám, ktoré sú právnym štátom chránené. Účinným systémom záruk sa má zabrániť zneužitiu moci a politickému ovplyvneniu rozhodovacej činnosti konajúceho orgánu, za súčasného zachovania koherencie rozhodovania s hodnotami, ktoré sú do právneho poriadku reflektované prostredníctvom právnych princípov. Predsa legitimite rozhodovacej činnosti napomáha aj to, či orgán aplikácie práva koná (ne)súladne so všeobecne uznávanými morálnymi hodnotami.

2.1 Model ideológie viazanej aplikácie práva
Daný model ideológie nachádza historický pôvod v kodifikačnom úsilí na európskom kontinente. Výsledkom formalizácie práva mali byť kódexy regulujúce všetky segmenty života spoločnosti. Stelesnením práva do podoby (formy) právneho predpisu - normatívneho právneho aktu sa mal vytvoriť systém prísne oddeľujúci právo od toho, čo právom nie je, pričom sa rovnako prísne oddeľuje tvorba práva od jeho aplikácie. Podmienkou exkluzivity postavenia normatívnych právnych aktov v systéme prameňov práva mala byť ich prehľadnosť a predovšetkým úplnosť. V dôsledku toho mali byť iné pramene práva (najmä v nepísanej forme) zo systému prameňov vylúčené.

Kuhn sa vyjadruje tak, že „ideológia viazanej aplikácie práva je zjednodušený popis sudcovského procesu, vysvetľujúci sudcovskú činnosť ako aplikáciu vopred stanovených štandardov, a to tak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych, obsiahnutých v právnych predpisoch“11.
Úloha orgánu ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU