MEDZINÁRODNÝ SÚDNY DIALÓG V OTÁZKACH OCHRANY ĽUDSKÝCH PRÁV - EXISTUJE VÔBEC? AK ÁNO, JE MOŽNÉ HOVORIŤ O HARMÓNII ČI NESÚLADE?

Autor: Mgr., Nikoleta Bitterová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore

Abstrakt

Cieľom príspevku bude skúmať vzájomnú interakciu systémov ochrany ľudských práv, na regionálnej úrovni (v našom prípade európskej, konkrétne vytvorenej Radou Európy a Európskym súdom pre ľudské práva) a medzinárodnej, univerzálnej úrovni vytvorenej Organizáciou spojených národov (predovšetkým pôjde o tzv. treaty - based bodies, teda orgány vytvorené na monitorovanie napĺňania záväzkov z konkrétnych dohovorov OSN). Keďže medzinárodné pakty, spolu s Univerzálnou deklaráciou ľudských práv poslúžili ako základný model pre regionálne systémy ochrany ľudských práv, budeme sledovať vzájomné odkazy, rozsah, a prípadne účel v akom súdne a kvázi súdne orgány používajú rovnaké interpretačné a argumentačné metódy a predovšetkým či a ako sa vzájomne ovplyvňujú.

1 ÚVOD

Pôvodným zámerom príspevku, ako to z jeho názvu vychádza, bolo spracovať tému medzinárodného súdneho dialógu len na veľmi všeobecnej úrovni. Zamýšľali sme sa venovať interakcii systému ochrany ľudských práv na úrovni Organizácie spojených národov (ďalej len OSN), ako medzinárodnému systému, ktorý zahŕňa väčšinu štátov sveta a systému ochrany ľudských práv na regionálnej úrovni, reprezentovaného Radou Európy (výber európskeho regiónu zdôvodňujeme jednak blízkosťou našim reáliám a právnemu prostrediu, ako aj faktom, že systém ochrany ľudských práv založený na Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd možno charakterizovať ako najrozvinutejší v porovnaní s africkým či americkým, pre ktoré predstavuje stále myšlienkový vzor). Po dôkladnej úvahe sme dospeli k záveru, že namiesto takto všeobecnej mienenej a tým aj možno povrchnej koncepcie príspevku, použijúc len vágne príklady ako náčrt, sa budeme venovať len jednej konkrétnej oblasti, čo bude nepochybne zaujímavejšie z hľadiska autorského, ale pevne veríme, že výstup vo forme tohto príspevku bude v takejto konkrétnejšej rovine informatívne bohatší i pre recipienta.

2 INTERAKCIA MEDZI EURÓPSKYM SÚDOM PRE ĽUDSKÉ PRÁVA A VÝBOROM PRE ODSTRÁNENIE DISKRIMINÁCIE ŽIEN VO VECIACH DOMÁCEHO NÁSILIA

Ako sme už zmienili, pre účely nášho príspevku sme sa rozhodli spracovať tému medzinárodného súdneho dialógu medzi OSN a Radou Európy v oblasti konkrétnej problematiky, ktorou je téma domáceho násilia, konkrétne domáceho násilia ako rodovej diskriminácie. Ide o špecifickú tému z oblasti ľudských práv, ktorá je podľa nás mimoriadne aktuálnou. Toto svoje tvrdenie môžeme doložiť viacerými argumentmi.
Prvý z dôvodov, ktorý nás pri výbere tejto témy viedol bol jej stále častý výskyt v médiách. Kontinuálne sa objavujú v médiách prípady zo Slovenska, Českej republiky, ako aj všetkých členských krajín Rady Európy1, o Spojených štátoch amerických, či krajinách Blízkeho Východu nehovoriac, ktoré vypovedajú o domácom násilí. Ešte alarmujúcejším je fakt, že veľmi často je možné počuť o prípadoch, pri ktorých v dôsledku nečinnosti, či pochybenia zodpovedných orgánov (najčastejšie ide o orgány činné v trestnom konaní), obete domáceho násilia prichádzajú o život a to napriek tomu, že sa obete počas svojho života na príslušné orgány obracali so žiadosťou o pomoc, či ochranu. Jeden z posledných prípadov, ktorý takto zarezonoval, sa objavil v médiách v januári tohto roka a rozvíril debaty o tom, či by obeť mohla ešte stále žiť, ak by orgány zaujali k veci iný postoj a kládli sa otázky kde sa stala chyba.

Ďalším dôkazom toho, o nakoľko alarmujúcu problematiku ide, je Európskou agentúrou pre základné práva realizovaný komparatívny celoeurópsky výskum násilia páchaného na ženách z roku 2012. Údaje pre tento výskum boli získané na základe rozhovorov so 42 000 ženami v celej Európe, vrátane Slovenska. Podľa výsledkov tohto prieskumu má na Slovensku skúsenosť s fyzickým a/alebo sexuálnym násilím (teda nezahŕňajúc psychické násilie) počas svojho dospelého života až 34% žien, čo je viac ako jedna tretina všetkých opýtaných žien (!) a počas uplynulých 12 mesiacov malo takúto skúsenosť 10% žien. Zaujímavá je aj metodika tohto výskumu, ktorá spočívala v špeciálne formulovaných priamych otázkach na skúsenosti žien.

Ďalšie z dôvodov, pre ktoré som sme si zvolili práve problematiku domáceho násilia sú osobného charakteru, a to predovšetkým preto, že ženské práva, rodová rovnosť a ich právna interpretácia tvoria gro pripravovanej dizertačnej práce, a tento príspevok predstavuje teda čiastkový výskum pre jej účely. Problematiku domáceho násilia považujeme osobne tiež za zaujímavú, hodnú a potrebnú riešenia, už aj z toho dôvodu, že ide o problém typický pre mnohé štáty a preto je ho potrebné riešiť aj na medzinárodnej úrovni.

3 MEDZINÁRODNÝ SÚDNY DIALÓG VO VECIACH DOMÁCEHO NÁSILIA

3.1 Súdny dialóg
Dialóg vo všeobecnosti možno definovať ako výmenu názorov medzi dvoma partnermi na určitú tému. Jeden partner prednáša svoj postoj alebo predkladá určité tvrdenie či nárok. Druhý partner, ktorý sa na dialógu zúčastňuje, s takýmto postojom alebo tvrdením buď môže vyjadriť svoj súhlas, alebo nesúhlas, a to úplný alebo čiastočný, a následne predostrieť svoj postoj, ktorý adresuje prvému partnerovi. Ten následne nadviaže na posledné predložené vyjadrenie a tak ďalej.

Súdny dialóg treba chápať špecifickejšie, ide o významný nástroj na reguláciu konkurujúcich súdnych jurisdikcií, a to tak domácimi, ako i zahraničnými súdmi, a plní nepostrádateľnú úlohu i pri interpretácii medzinárodného národnými súdmi. Súdny dialóg teda nie je len obyčajným dialógom, spočívajúcom vo výmene názorov. Dialóg medzi súdmi má charakter „ovplyvňovania“ (vplyv na rozhodovania jedného súdu na rozhodovanie a argumentáciu iného súdu), alebo "reakcie", či ešte lepšie, „kritiky a odmietnutia“ (jedným súdom úvahy alebo rozhodnutia iného). Z uvedeného je jasné, že súdny dialóg znamená v preklade interakciu medzi súdnymi, prípadne kvázi súdnymi orgánmi, keď rozhodnutie jedného súdu reflektuje, resp. reaguje pozitívnym, či negatívnym spôsobom, na predchádzajúce rozhodnutie iného súdneho orgánu.

Teória rozlišuje medzi tzv. horizontálnym a vertikálnym súdnym dialógom, najmä v súvislosti s aplikáciou medzinárodného práva verejného. Komunikujúce súdy môžu patriť do rôznych právnych poriadkov a vytvárať tak kvázi hierarchickú štruktúru. Reč je predovšetkým o súdnych orgánoch patriacich do medzinárodného právneho poriadku, čiastočného medzinárodného právneho poriadku (také, ktoré boli vytvorené konštitutívnymi nástrojmi medzinárodnej organizácie alebo na základe zmluvy, teda aj Európsky súd pre ľudské práva a Výbor pre odstránenie diskriminácie žien, ktoré budeme zmieňovať ďalej v príspevku) a národných právnych poriadkov. Dialóg medzi medzinárodným súdnym, resp. kvázi súdnym orgánom a medzi národnými súdmi sa označuje ako vertikálny, pokiaľ ide o veci týkajúce sa medzinárodného práva.

Pre účely nášho príspevku je dôležitý horizontálny súdny dialóg, teda medzinárodný súdny dialóg, ktorého účastníci nemajú hierarchické postavenie, nie sú svojimi rozhodnutiami vzájomne viazaní a napriek tomu sa vzájomne pri rozhodovacej činnosti ovplyvňujú. Budeme skúmať akým spôsobom medzinárodné súdne resp. kvázi súdne orgány pri svojej činnosti interagujú, akým spôsobom využívajú svoju vzájomnú jurisprudenciu pri svojom rozhodovaní a ako efektívna je takáto vzájomná komunikácia.
Na tomto mieste považujeme za vhodné uviesť, že v našom ponímaní chápeme jurisprudenciu v medzinárodnoprávnom ponímaní, teda nielen ako rozhodovaciu činnosť konkrétneho orgánu, ale aj všetky dokumenty, ktoré sa k jeho činnosti viažu, napr. v intenciách OSN za jurisprudenciu konkrétneho orgánu považujeme nielen jeho rozhodnutia v konkrétnych prípadoch, ale aj všeobecné odporúčania, či cyklické záverečné správy z monitorovania ľudskoprávnych záväzkov vyplývajúcich z konkrétnych medzinárodných zmlúv.

3.2 Výbor pre odstránenie diskriminácie žien a Európsky súd pre ľudské práva a ich interpretačné metódy
V tejto časti príspevku sa dostávame k orgánom, ktorých jurisprudenciu a vzájomnú interakciu sme si určili za predmet nášho výskumu. Orgán na medzinárodnej úrovni, úrovni OSN, je v príspevku reprezentovaný Výborom pre odstránenie diskriminácie žien, nazývaným tiež Výborom CEDAW . Ide o tzv. treaty - based body, teda orgán, ktorý vznikol na základe zmluvy, ktorou je Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien OSN z roku 1979. Výbor sa označuje aj ako treaty monitoring body, nakoľko jeho hlavnou úlohou je monitorovať záväzky zmluvných štátov plynúce z tejto medzinárodnej zmluvy a v pravidelných, štvorročných cykloch vypracúvať správy o stave ich dodržiavania. Výbor proti diskriminácii žien plní aj úlohu kvázi súdnu (quasi judicial organ), pri preskúmavaní individuálnych sťažností smerujúcich proti zmluvnému štátu CEDAW Dohovoru v súvislosti s porušovaním ľudskoprávnych záväzkov z neho plynúcich, Táto funkciu je založená Opčným Protokolom k CEDAW Dohovoru z roku 1999, ratifikáciou ktorého zmluvné štáty uznali právomoc Výboru takého sťažnosti posudzovať.11 Štáty, ktoré ratifikovali Opčný protokol k Dohovoru, uznali jeho jurisdikciu a právomoc na prejednávanie individuálnych sťažností, a sú teda povinné rešpektovať názory a závery Výboru. Avšak neexistuje žiaden oficiálny mechanizmus, ktorý by štát prinútil dostáť svojich povinností, funguje na základe konceptu „naming and shaming“.12 Avšak do 6 mesiacov, musí štát Výboru správu o tom, ako aké opatrenia prijal, za účelom implementácie názoru Výboru Európsky súd pre ľudské práva (ďalej ako ESĽP) je orgánom, ktorý tiež vznikol na základe medzinárodnej zmluvy, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej ako Dohovor), ktorý je bez pochýb najdôležitejšou medzinárodnou ľudskoprávnou zmluvou v európskom právnom priestore. ESĽP má súdnu kompetenciu a rozhoduje o medzištátnych sťažnostiach, ale čo je pre nás dôležitejšie, o individuálnych ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU