VÝZNAM A ÚLOHA EURÓPSKEHO VÝBORU NA ZABRÁNENIE MUČENIA A NEĽUDSKÉHO ČI PONIŽUJÚCEHO ZAOBCHÁDZANIA ALEBO TRESTANIA V SÚČASNEJ EURÓPE

Autor: kpt. JUDr., Jakub Chrenšť
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore

Abstrakt

Autor príspevku sa zameriava na základnú charakteristiku medzinárodnoprávnej úpravy ochrany pred mučením, krutým, neľudským, ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestaním vo vybraných systémoch ochrany ľudských práv s akcentom na európsky systém ochrany ľudských práv. V rámci neho autor, okrem právnej úpravy problematiky v príslušných dohovoroch, venuje osobitnú pozornosť postaveniu a činnosti Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT), ktorý prostredníctvom pravidelných návštev v štátoch, ktoré sú zmluvnou stranu Európskeho dohovoru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, preveruje zaobchádzanie s osobami zbavenými slobody na základe rozhodnutia štátneho orgánu s cieľom posilniť v prípade potreby ochranu ľudských práv a základných slobôd takýchto osôb.

1 ÚVOD

Zákaz mučenia, neľudského, ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania1 a ochrana jednotlivca pred takýmto zaobchádzaním predstavuje v demokratickej spoločnosti jednu zo základných hodnôt. Ide o absolútne právo, ktoré nesmie byť nikdy obmedzené a jeho porušenie nesmie byť nikdy a za žiadnych okolností ospravedlňované zo strany štátu, a to ani v čase vojny , ani v čase výnimočného verejného ohrozenia napr. v prípade teroristických akcií ani ak je ohrozený život jednotlivca . Tento zákaz vychádza z nevyhnutnosti zachovania telesnej a psychickej integrity človeka, ktoré sú predpokladmi jeho humánneho zakotvenia v spoločnosti. Ide o právo absolútne, pričom absolútnosť tohto ľudského práva znamená jeho aplikovateľnosť na všetkých ľudí, na každom mieste, v každom čase.

Povaha zákazu mučenia v medzinárodnom práve predstavuje ius cogens, ktoré predstavuje normu všeobecného medzinárodného práva, od ktorej sa nemožno nijakým spôsobom odchýliť a nemožno ju derogovať6. Absolútnosť a nederogovateľnosť zákazu mučenia sa prejavuje v praxi štátov a možno ju doložiť významnými medzinárodnými dokumentmi univerzálnej aj regionálnej povahy.
Zákaz mučenia, neľudského, ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania sa môžeme nájsť vo významných dokumentoch humanitárneho práva, akými bezpochyby sú štyri Ženevské dohovory. Na pôde OSN je zákaz mučenia vyjadrený predovšetkým7 v Všeobecnej deklarácii ľudských práv (čl. 5), Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach (čl. 7), Dohovore proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a jeho opčnom protokole. Rovnakú snahu - jednoznačné odsúdenie takéhoto konania a zvýraznenie potreby ochrany pred mučením vidíme aj v regionálnych systémoch ochrany ľudských práv. V americkom systéme je to hlavne Medziamerický dohovor na predchádzanie a trestanie mučenia, v africkom systéme ochrany ľudských práv je to Africká charta ľudských práv a práv národov (čl. 5), arabský systém ochrany ľudských práv hovorí o ochrane pred mučením v Arabskej charte ľudských práv (čl. 8).

Pri uvedenom výpočte nemožno opomenúť ani európsky systém ochrany ľudských práv, na ktorý je zameraný aj tento príspevok. Uvedený systém je reprezentovaný Európskou úniou a jej Chartou základných práv EÚ, ale predovšetkým Radou Európy a jej dohovormi. V konkrétnej rovine pôjde o Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „EDĽP“) a Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, ktorý (ďalej len „Dohovor CPT“). Jedným z garantov ochrany práv je Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) sídliaci v Štrasburgu. Ten reprezentuje garancie ochrany dodržiavania ľudských práv obsiahnutých v EDĽP vrátane dodržiavania zákazu mučenia prostredníctvom fungujúceho mechanizmu sťažností (individuálnych alebo medzištátnych). Členské štáty Rady Európy, uvedomujúc si potrebu prehlbovania ochrany ľudských práv, prijali záväzok doplniť už existujúci systém ochrany ľudských práv o mimosúdny ochranný mechanizmus preventívnej povahy. Z tohto dôvodu dňa 26. novembra 1987 prijal Výbor ministrov Rady Európy Dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, na základe ktorého je zriadený rovnomenný výbor („Committee for the Prevention of Torture“ ďalej len „CPT“). Predmetom predkladaného príspevku je priblíženie činností CPT, spôsobu ich vykonávania a zhodnotenie jeho významu v ochrane ľudských práv v súčasnej Európe.

2 CHARAKTERISTIKA VÝBORU CPT A JEHO ČINNOSTÍ

Inšpiračný základ vzniku CPT možno hľadať už začiatkom osemdesiatych rokoch minulého storočia, kedy na pôde OSN intenzívne prebiehali rokovania o vzniku dohovoru proti mučeniu, ktorý pripravovala Komisia OSN pre ľudské práva. Išlo o Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu a trestaniu8, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 10. decembra 1984.9 Ďalším podnetom pre vznik výboru bola činnosť Medzinárodného výboru Červeného kríža, ktorý prostredníctvom systematických návštev monitoroval dodržiavanie ochrany zadržiavaných osôb.10 Výbor ministrov Rady Európy a jeho poradné výbory spolu s Európskou komisiou pre ľudské práva, ESĽP, zástupcami Medzinárodnej komisie právnikov, Švajčiarskeho výboru proti mučeniu, zástupcami Medzinárodného výboru Červeného kríža a znalcami z oblasti psychiatrie viedli série rokovaní a konzultácií, ktoré viedli k prijatiu Dohovoru CPT dňa 26. novembra 198711, tak ako sme už uviedli v úvode príspevku. Dohovor CPT dodnes ratifikovalo 47 štátov a doposiaľ k nemu boli prijaté dva dodatkové protokoly pozmeňujúce pôvodný dohovor.

Keďže ide o mimosúdny mechanizmus preventívneho charakteru, je nutné zdôrazniť, že cieľom CPT nie je sankcionovať alebo odsudzovať konanie štátu, ale identifikovať problematické oblasti zaobchádzania s osobami zbavenými osobnej slobody na základe úradného rozhodnutia. Následne CPT poskytne štátu odporúčania smerujúce k eliminácii nežiadúcej praxe jeho orgánov pri výkone ich činností s cieľom zlepšiť ochranu osôb zbavených osobnej slobody proti mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu. Preventívny charakter pôsobenia CPT potvrdzuje aj fakt, že správy z návštev jednotlivých štátov, ktoré vypracováva majú dôverný charakter, pričom štát sám rozhodne o ich zverejnení. Zároveň však nemožno opomenúť fakt, že aj keď ide o preventívny mechanizmus, zmluvné strany Dohovoru CPT nemôžu urobiť k nemu žiadne výhrady (článok 21 Dohovoru CPT) a sú povinné s CPT spolupracovať (článok 3 Dohovoru CPT).

2.1 Východiská činností CPT
Na rozdiel od dohovoru proti mučeniu z dielne OSN, ktorý definuje mučenie v článku 1 ods.1 , Dohovor CPT neobsahuje, žiadnu definíciu mučenia či inej formy zlého zaobchádzania. Preambula Dohovoru CPT odkazuje na článok 3 EDĽP, ktorý predstavuje pre CPT referenčný bod pri posudzovaní situácií, ktoré by bolo možné chápať ako mučenie, neľudské či ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie. Usmernenia pre činnosť Výboru CPT treba hľadať predovšetkým v rozhodovacej činnosti štrasburských orgánov ochrany práv t.j. v judikatúre ESĽP a bývalej Komisie pre ľudské práva14 k článku 3 EDĽP. Činnosť výboru by sa mala zamerať na budúcu prevenciu, než na samotný výklad uplatňovania článku 3 EDĽP. Okrem judikatúry sa CPT pri svojej činnosti riadi aj vlastnými Normami16, ktoré boli vytvorené praxou a tvoria ich výňatky z ustanovení jednotlivých Všeobecných správ CPT, ktoré sú uverejňované raz za rok. Tvorba Noriem CPT je živý proces, ktorý stále pokračuje, pretože sa v predmetnej oblasti objavujú stále nové problémy, ako aj možnosti zlepšenia súčasného stavu.

2.2 Zloženie výboru CPT
Počet členov Výboru CPT zodpovedá v zmysle článku 4 Dohovoru CPT počtu zmluvných strán pričom každý štát môže mať vo Výbore CPT iba jedného svojho zástupcu (občana), ktorého nominuje a následne je menovaný Výborom ministrov Rady Európy. Členovia CPT sú vyberaní spomedzi osôb s vysokými morálnymi kvalitami a odbornými znalosťami v oblasti ľudských práv či iných predmetných oblastiach. Ide predovšetkým o právnikov, rôzne ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU