KOMPARÁCIA PRÁVNEJ ÚPRAVY TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB NA SLOVENSKU S VYBRANÝMI KRAJINAMI V STREDNEJ EURÓPE

Autor: JUDr., Denisa Hamranová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore

Abstrakt

V predkladanom odbornom príspevku sa autori zameriavajú na vybrané aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb v Českej republike a v Rakúsku, pričom využívajú metódu komparácie so slovenskou právnou úpravou. V prvej časti sa bližšie autorka venuje rozsahu kriminalizácie trestnej zodpovednosti právnických osôb v Českej a Slovenskej republike, a následne analyzuje jednotlivé druhy trestných činov, ktoré v právnej úprave výslovne absentujú aj napriek ich vhodnosti, a zároveň na tento nedostatok poukazuje jednotlivými prípadmi z praxe a tiež štatistickými údajmi z Českej republiky. V druhej časti pristupuje autor k stručnému rozboru právnej úpravy v Rakúsku a jej komparácii so slovenskou úpravou. Určité nuansy nachádza v okruhoch osôb, ktorých konanie sa právnickej osobe pričíta. Zásadné rozdiely možno nájsť v úprave sankcií, obe úpravy však zodpovedajú európskym štandardom, ktoré vyžadujú účinnosť, primeranosť a odstrašujúci efekt. Ďalej autor podrobuje kritike taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb, mapuje štyri možné varianty rozsahu kriminalizácie, zdôrazňuje prednosti rakúskeho riešenia a pripúšťa model generálnej klauzuly doplnenej negatívnou enumeráciou.

ÚVOD

Postupným vývojom právnej úpravy, upravujúcej trestnú zodpovednosť právnických osôb (ďalej len ako „TZPO“), je možné sledovať problematiku rozsahu kriminalizácie trestnej zodpovednosti vzhľadom na odlišné názory prevládajúce, či už v prvej variante presadzujúcej zodpovednosť za všetky trestné činy alebo v zvolení druhej varianty spočívajúcej v taxatívnom výpočte trestných činov. Zákonodarca tak v Slovenskej a tiež Českej republike si zvolil druhú možnosť, aj keď podľa nášho názoru v dôsledku toho, že „trestný čin je spáchaný právnickou osobou, akje spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámcijej činnosti alebojej prostredníctvom....“[1], môžu byť zodpovedné za všetky trestné činy a s argumentom typu „bolo by to na úkor právnej istoty a predvídateľnosti práva“[2] sa nestotožňujeme v plnej miere. Na druhej strane, aj keď by sme pripustili možnosť, že taxatívny výpočet je efektívny, najprv by sme museli skúmať vhodnosť jednotlivých trestných činov v predmetnom výpočte a naopak zhodnotiť dôvody vypustenia mnohých, svojim charakterom typických trestných činov páchaných právnickými osobami, z aktuálneho katalógu trestných činov vzťahujúcich sa na právnické osoby. Nakoľko v súčasnosti máme de facto, ako aj de lege nastolený taxatívny výpočet trestných činov, zamerali sme sa na podrobnú analýzu najmä nefigurujúcich trestných činov v predmetnom výpočte v Slovenskej a Českej republike, pričom v mnohých ohľadoch vyzdvihujeme katalóg trestných činov upravených už v účinnom zákone č. 418/2011 Sb. ve znéní pozdéjších predpisu (ďalej len ako „Zákon o TOPO“). Neoddeliteľnou súčasťou je nie len poukázanie na teoretické aspekty možnosti naplnenia znakov skutkovej podstaty trestných činov právnickou osobou, u ktorej by na prvý pohľad bolo možné usúdiť nemožnosť spáchania vybraného trestného činu, ale zamerať sa aj na konkrétne prípady, v ktorých by predmetné právnické osoby figurovali ako subjekty trestnozodpovedné.
Iná situácia je v prípade trestnej zodpovednosti tzv. združení v Rakúsku. S účinnosťou od 1. januára 2006 sa uplatňuje Verbandsverantwortlichkeitsgesetz, čím bola prekonaná dlhodobo uznávaná zásada delinquere societas non potest. Keďže ide o závažnú zmenu, o prelomenie jednej zo základných zásad, uplatňovanie trestnej zodpovednosti združení nemôže byť samoúčelné. Najvýznamnejším prínosom má byť podľa rakúskeho zákonodarcu posilnenie generálno preventívneho efektu voči podieľaniu sa právnických osôb na páchaní trestnej činnosti, osobitne má zákonodarca na zreteli tlak na prijímanie vhodných opatrení na zabránenie nedbanlivostným trestným činom. Hoci sa ukladané peňažné tresty môžu významným spôsobom dotknúť samotnej existencie právnickej osoby, prevažuje pozitívny efekt spočívajúci vo väčšom tlaku na investovanie do rozvoja manažmentu rizika a compliance programov[3]. Väčší rozvoj týchto oblastí môže znamenať pre tieto podniky tiež konkurenčnú výhodu.

Rovnako ako zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o TZPO“)[4], tak aj rakúsky zákon aplikuje medzinárodné štandardy vyplývajúce zo zmlúv[5] ako aj právnych aktov Európskej únie. V rakúskej diskusii k zákonu sa vyskytla aj poznámka[6], že prijatie trestnej zodpovednosti právnických osôb do určitej miery uspokojuje dopyt spoločnosti po postihu zodpovedných za nešťastia, ktoré sa v minulosti stali a ktoré možno pričítať právnickým osobám. Exemplárnym prípadom je nešťastie na lanovej dráhe v Kaprune v roku 2000[7]. Ide však najmä o žurnalistickú skratku, ktorá je pre širokú verejnosť, bezpochyby, lepšie stráviteľná ako abstraktné európske a medzinárodné právo, odhliadnuc od prostého faktu, že zákon retrospektívne ani byť aplikovaný nesmie.
Rozdiel však podľa autorov tohto príspevku v prístupe k prijímaniu medzinárodných štandardov spočíva v tom, že slovenský zákonodarca uplatnenie vyvodzovania trestnej zodpovednosti okliešťuje takmer výlučne na konania predpokladané medzinárodnými štandardmi tak, aby boli medzinárodné záväzky splnené. Poukazujeme tak najmä na významné obmedzenie okruhu trestných činov, ktoré sú trestnými činmi právnických osôb. Slovenský zákonodarca sa tak neinšpiroval relatívne úspešnou aplikačnou praxou v Rakúsku, kde predmetný zákon taxatívny výpočet trestných činov právnických osôb nepozná, pričom právnická osoba tak môže spáchať akýkoľvek trestný čin uvedený v trestnom zákonníku StGB alebo špeciálnych zákonoch. Práve skúsenosti z prvých piatich rokov aplikačnej praxe môžu byť určitým podkladom na prognózy vývoja aplikácie od 1. 7. 2016 v slovenských podmienkach najmä pre totožnosť, resp. ekvivalentnosť právnych inštitútov, ale aj zdvihnutým prstom pre slovenského zákonodarcu, že najmä v prípade katalógu trestných činov bude potrebné vykonať nemalé zmeny.

1 ROZSAH KRIMINALIZÁCIE PRÁVNICKÝCH OSÔB S DÔRAZOM NA KOMPARÁCIU ČESKEJ A SLOVENSKEJ PRÁVNEJ ÚPRAVY

„Vnaší firme vládne ukrutná demokracie.“
Jedným z vybraných problémov, ktorý súvisí s problematikou TZPO, a ktorý je v rámci analýz jednotlivých inštitútov TZPO odborníkmi z oblasti práva pomerne málo diskutovaný, je rozsah kriminalizácie trestnej zodpovednosti právnických osôb v zmysle právnej úpravy.

1.1 Porovnanie rozsahu skutkových podstát zákona č. 91/2016 Z.z. s pôvodnými návrhmi zákonov o TZPO
Pôvodný slovenský vládny návrh z roku 2004 upravoval TZPO v V. Hlave pripravovane ho Trestne ho za kona pod nazvom „Trestní) zodpovedností pri) vnických osôb“, ktorá bola uvedena v ustanoveniach § 122 - § 130. V § 123 bolo ustanovené, že „právnická osoba je zodpovedná za všetky trestné činy uvedené v osobitnej časti Trestného zákona s výnimkou, ak by páchateľom konkretneho trestného cinu mohol byt iba specialny alebo konkre tny subjekt“. V tomto prípade išlo o osobu, ktorá sa vyznačovala určitou spôsobilosťou, postavením alebo vlastnosťou. Tento návrh zákona bol napokon stiahnutý späť 8. februára 2005. Ďalší vládny návrh, ktorý mal vyriešiť právnu situáciu trestnej zodpovednosti právnych osôb bol z roku 2005, a z hľadiska rozsahu sa vyznačoval len prepracovanejšou úpravou. V rámci rozsahu kriminalizácie sa TZPO podľa § 123 ods. 3 návrhu zákona mala vzťahovať len na taxatívne vymedzené trestné činy. Snaha o zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb zostala aj v tomto prípade zbytočná, nakoľko bola v plnom rozsahu z predmetného návrhu vypustená. Ďalšie návrhy boli špecifické v tom zmysle, že sa nimi navrhovala zaviesť tzv. nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb, ktorej zmyslom bolo zavedenie nových ochranných opatrení, a to zhabanie peňažnej čiastky a zhabanie majetku[8] , čo bolo podkladom pre prijatie následného návrhu v roku 2010. Novelou zákona č. 224/2010 Z. z. , ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Trestný zákon“) a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Trestný poriadok“) bola zavedená nepravá trestná zodpovednosť právnických osôb, v rámci ktorej bolo možné uložiť voči právnickej osobe ochranné opatrenie, ale nie trest. Preto bolo ďalšou snahou zmeniť tento stav. V rámci posledného návrhu zákona malo byť ustanovených 107 trestných činov, ktoré by sa vzťahovali na právnické osoby, avšak došlo k prevratnej zmene, a vyše polovica z nich bola vypustených. Konkrétne bol znížený počet taxatívne vymenovaných trestných činov zo 107 na 49, pričom došlo k vyňatiu takých trestných činov, ktoré mali svoje opodstatnenie vo vzťahu k právnickým osobám, a to najmä trestných činov majetkových a hospodárskych[9] , ktoré, ako uvedieme, tvoria tak v Českej republike, ako aj v Rakúsku v aplikačnej praxi zásadný podiel. Nasledovne sa zaoberáme expressis verbis okruhom trestných činov, ktoré majú svoje opodstatnenie, a z právneho hľadiska majú relevantné miesto tak v Zákone o TZPO, ako aj v Zákone o TOPO.

1.2 Podvodné konania právnických osôb
TOPO v Českej republike sa v zmysle Zákona o TOPO vzťahuje aj na majetkové trestné činy, ktorými sú najmä: podvod § 209, pojistný podvod § 210, úvérový podvod § 211, dotačný podvod § 212, provozovánínepoctivých her a sázek § 213. Slovenský Zákon o TZPO sa vyznačuje absenciou podvodných konaní, i keď v rámci pôvodného návrhu boli zahrnuté v počte 25 majetkových trestných činov aj podvodné konania[10] upravené v rámci IV. Hlavy Trestného zákona. V rámci vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania návrhu Zákona o TZPO sa uvádza, že sa „považuje za otázne viazať trestnú zodpovednosť právnickej osoby na spáchanie trestného činu „za účelom“ získania prospechu alebo inej výhody pre právnickú osobu a pripustiť takú zodpovednosť aj za „podvodné“ konanie alebo rozhodovanie fyzickej osoby“. Podľa nášho názoru sú predmetné konania frekventovane páchané práve právnickými osobami z hľadiska ich špecifickej činnosti. Vychádzame najmä z metódy selektovania a analýzy jednotlivých rozhodnutí, ktoré sú zaznamenané vo „Verejné evidenci právnických osob - stručnýprehled odsouzených právnických osob“[11]. Verejne prístupná evidencia odsúdených právnických osôb môže slúžiť ako praktický nástroj pre verejnosť a tiež v rámci obchodného prostredia v zmysle overenia si dôveryhodnosti obchodných partnerov. Máme za to a očakávame, že aj na území Slovenskej republiky bude slúžiť ako inšpirácia po nadobudnutí účinnosti Zákona o TZPO, a bude následné vytvorená, zverejnená a priebežne aktualizovaná podľa jednotlivých rozhodnutí súdov o odsúdení právnických osôb v zmysle dodržiavania zásady verejnosti. V rámci predmetnej evidencie v Českej republike sme zistili, že z 91 prípadov všetkých odsúdených právnických osôb až približne v 21 prípadoch došlo k trestnému činu podvodu podľa § 209, v 6 prípadoch išlo o úverový podvod podľa § 211 a v 1 prípade bol zaznamenaný dotačný podvod podľa § 212. Uvedené preukazujeme na nasledujúcom grafe, v rámci ktorého je zaznamenaný percentuálny pomer podvodných konaní v pomere k ostatným trestným činom spáchaných právnickými osobami v Českej republike.

V rámci podvodných konaní môžeme pre zaujímavosť uviesť rozsudok Krajského súdu v Ostrave, ktorým bolo občianske združenie odsúdené na trest uverejnenia rozsudku za to, že v žiadosti o poskytnutie dotácie uviedlo nepravdivé údaje , a týmto činom spôsobila škodu za viac ako 50.000,- Kč a rovnako uviedla nepravdivé údaje vzťahujúce sa k výdajom rozpočtu spravovaným Európskou úniou, čím umožnila nesprávne použitie finančných prostriedkov z takéhoto rozpočtu. Daným konaním sa občianske združenie dopustilo dotačného podvodu podľa § 212 odst. 1, 4 tr.z a prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 260 odst. 1 zákona č. 40/2009 Sb. Trestní zákoník ve znéní pozdéjších predpisu (ďalej len ako „Trestní zákoník“).[12]. Na základe uvedeného oceňujeme českého zákonodarcu a jeho snahu o zaradenie podvodných konaní medzi kriminalizáciu konaní právnických osôb.  

1.3 Hospodárske trestné činy právnických ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU