PROCESNÉ ASPEKTY TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÔB

1 ÚVOD

Právo na obhajobu je jedným zo základných práv, ktoré sa obvinenému priznávajú v trestnom konaní. Schválenie zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb (ďalej len ako "ZoTZPO") v novembri minulého roka znamenalo výrazný zásah do základov trestnoprávnej náuky. V súvislosti so zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb (ďalej len ako "TZPO") došlo k zmene množstva základných zásad trestného práva a zo zavedenia TZPO nám vyplýva povinnosť sa s touto zmenou zaoberať a čiastočne aj prehodnotiť a zmeniť naše nahliadanie na osobu voči ktorej vedieme trestné stíhanie, keďže podľa § 23 ZoTZPO bude môcť byť právnická osoba osobou obvinenou. V nadväznosti na TZPO sa však vynárajú zaujímavé otázky, týkajúce sa nielen hmotnoprávnej úpravy (koho, za aké trestné činy, za akých podmienok stíhať) ale aj procesnoprávnej úpravy (akým spôsobom, akými inštitútmi stíhať). V tomto príspevku sa budeme venovať vyššie spomínanému právu na obhajobu právnickej osoby a jeho obsahu.

2 ĽUDSKOPRÁVNY ASPEKT PRÁVA NA OBHAJOBU

Samotné právo na obhajobu je obsiahnuté v množstve dokumentov, za najvýznamnejšie možno spomenúť zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len ako "Ústava SR"), ústavný zákon č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ďalej len ako "Listina") a rovnako aj Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len ako "Dohovor").

Ústava SR upravuje právo na obhajobu v čl. 50 ods. 3. Právo na obhajobu je jednou z najvýznamnejších trestnoprocesných zásad1. Právo na obhajobu je nutné aplikovať na celé trestné konanie a obsahuje (i) právo obvineného vedieť, z čoho je obvinený; (ii) právo na osobnú obhajobu; (iii) právo obvineného požadovať aby sa v trestnom konaní zistili všetky okolnosti svedčiace v jeho prospech; a (iv) právo vždy si zvoliť obhajcu .Toto právo nemožno obvinenému v zmysle Ústavy SR a ani zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len ako "Trestný poriadok") odoprieť. Garancia týchto práv je podľa Ústavy SR nutná od momentu vznesenia obvinenia.

Článok 37 ods. 2 Listiny obsahuje vyjadrenie práva na právnu pomoc v konaní pred štátnymi orgánmi, súdmi a orgánmi verejnej moci. Pod toto právo musíme subsumovať aj právo na obhajobu.
Listina ako taká nehovorí o práve na obhajobu, z jej samotného znenia však jednoznačne vyplýva, že právo na právnu pomoc zahŕňa aj právo na obhajobu. O tomto práve musí byť dotyčná osoba (obvinený - pozn. autora) poučená .
Dohovor upravuje právo na obhajobu vo svojom čl. 6 ods. 3 písm. c), ktorý stanovuje, že "každý, kto je obvinený z trestného činu ma tieto minimálne práva ... obhajovať sa osobne alebo za pomoci obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby mu bol bezplatne poskytnutý, ak to vyžadujú záujmy spravodlivosti". Dohovor bližšie nešpecifikuje konkrétne podmienky pre uplatnenie tohto práva, práve naopak, je na stranách Dohovoru, aby toto právo bolo ich súdnymi systémami garantované. Právo na obhajobu je samozrejme chápané ako súčasť práva na spravodlivý súdny proces - right to fair trial.

Ako sme už vyššie načrtli, právo na obhajobu samozrejme upravuje aj Trestný poriadok a tým dopĺňa fundamentálne ustanovenia Ústavy SR, Dohovoru a Listiny a bližšie špecifikuje podmienky výkonu tohto práva. Trestný poriadok právo na obhajobu povýšil aj v zmysle ústavnoprávnych a medzinárodných záväzkov na jednu zo základných zásad trestného práva procesného. Ustanovenie § 2 ods. 9 Trestného poriadku explicitne uvádza, že každý proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. Právo na obhajobu slúži ako možnosť brániť sa, a tým prispieť k naplneniu účelu trestného práva procesného, a to aby boli páchatelia trestných činov spravodlivo potrestaný a trestné činy náležite objasnené. Obhajovacia zásada, ako sa označuje toto ustanovenie Trestného poriadku sa následne premieta do ďalších ustanovení Trestného poriadku, prejavuje sa najmä v § 33 a nasl., ktoré upravujú postavenie obvineného a jeho obhajcu. Vzhľadom na znenie ZoTZPO je nevyhnutné konštatovať, že právo na obhajobu, ktoré má fyzická osoba, sa v nezmenenej forme aplikuje aj na právnickú osobu obvineného v rovnakom rozsahu .

3 OBHAJCA PRÁVNICKEJ OSOBY PODĽA § 28 ZOTZPO

3.1 Zákonná úprava práva na obhajobu právnickej osoby v trestnom konaní
Obhajcovi právnickej osoby je v ZoTZPO venovaný § 28, ktorý je veľmi stručný. V prvom rade obsahuje klauzulu, podľa ktorej právo zvoliť si obhajcu nijakým spôsobom neokliešťuje ustanovenie § 27, ktorý sa týka osoby oprávnenej konať v mene právnickej osoby v trestnom konaní. Táto formulácia je na prvý pohľad možno neštandardná, ale ide v zásade o analogicky rovnakú úpravu ako pri obvinenom fyzickej osobe. Obvinený ako fyzická osoba sa tiež môže zastupovať a obhajovať sám (určité odchýlky nájdeme pri povinnej obhajobe - pozn. autora) a nemusí mať za každých okolností obhajcu. Rovnako je tomu aj v prípade právnickej osoby, v mene ktorej vykonáva úkony osoba podľa § 27 ZoTZPO a je teda "rukami a ústami" právnickej osoby. Okrem toho, že ...