PROCES S JÁNOM ANTONÍNOM BAŤOM

Autor: JUDr., Alexandra Letková
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore

Abstrakt

Autor sa v príspevku zaoberá retribučným procesom s J. A. Baťom, vrátane príslušnej trestnoprávnej legislatívy, na území ČSR v rokoch 1945- 1948. Príspevok obsahuje všeobecnú charakteristiku procesu s nadviazaním na historické súvislosti, ďalej hmotnoprávnu a procesnoprávnu úpravu konania, rozdelenú do dvoch základných častí retribučného procesu t.j. predsúdneho a súdneho konania. Cieľom príspevku je objasniť a priblížiť 1) zložitú problematiku retribučného procesu z právneho, sociologického a morálneho hľadiska, 2) problematiku procesu s J A. Baťom, ktorý je pertraktovaný dodnes.

1 OSOBNOSŤ JANA ANTONÍNA BAŤU

Ján Antonín Baťa sa narodil 7. marca 1898 v Uherském hradišti (Rakúske cisárstvo), z druhého manželstva obuvníka Antonína Baťu. Pochádzal z početnej rodiny, mal štyroch vlastných súrodencov a troch nevlastných. Jeho pôvodné meno bolo Ján Karol Baťa. Meno si zmenil po smrti svojho otca (tesne pred odchodom z ČSR) a na jeho pamiatku prijal meno Antonín. Na naliehanie svojho nevlastného brata Tomáša Baťu študoval na meštianskej škole v Zlíne a po ukončenom štúdiu pracoval Ján Antonín ako obuvnícky učeň v Baťových závodoch. Ako vyučený obuvnícky tovariš sprevádzal brata Tomáša na zahraničných cestách, v Nemecku dokonca strávil určitý čas v obuvníckych továrňach. V roku 1919 navštívil spolu s bratom Tomášom USA, kde plánovali zahájiť podpornú výrobu pre Zlín v meste Lynn, Massachusetts. Ján Antonín bol poverený vedením americkej filiálky, no už v septembri v roku 1920 po sporoch (zachované v súkromnej korešpondencii) s Tomášom Baťom firmu opúšťa. T. Baťa bol nespokojný s napredovaním americkej pobočky a zároveň s bratovým vedením. Ján Antonín sa zamestnal ako robotník v amerických obuvníckych závodoch. Z prvej polovice 20. rokov existuje len chabé množstvo záznamov o J. A. Baťovi, čoho následkom sú protichodné názory historikov, v závislosti od ich „vzťahu“ k osobnosti Jána Antonína. S určitosťou vieme, že sa bratia zmierili a Ján Antonín bol opätovne zamestnaný v rodinnej firme Baťovcov, no v roku 1927 firmu znovu opustil.

V roku 1931 prišlo k zmene právnej subjektivity Baťových závodov a vzniká Baťa a.s., v ktorej pôsobil ako člen správnej rady J. A. Baťa spolu s D. Čiperom, R. Gerbecom a predsedom T. Baťom. Tragická smrť T. Baťu v roku 1932 znamenala veľký zlom v profesionálnom živote J. A. Baťu. Po smrti T. Baťu boli nájdené dve listiny- kúpna zmluva z mája 1931, na základe ktorej predal všetky svoje akcie J. A. Baťovi a závet, ktorý túto kúpnu zmluvu potvrdzoval a dlžnú sumu z predaja (50 miliónov korún československých) ako aj zvyšnú pozostalosť odkázal svojim dedičom. J. A. Baťa sa stal predsedom správnej rady Baťa a.s. v júli 1932. Nasledujúce roky strávil na zahraničných cestách, expandovaním a propagáciou značky Baťa v Európe, USA, južnej Amerike, Afrike a Ázii. V roku 1938 bol J. A. Baťovi udelený čestný doktorát technických vied za zásluhy o rozvoj technických vied na Vysokej škole technickej Dr. Eduarda Beneša v Brne (čestný doktorát mu bol po odsúdení Národným súdom odobraný).

Politika národného socializmu, rozbitie ČSR a 2. svetová vojna v plnej miere ovplyvnili hospodársku politiku na území Protektorátu Čechy a Morava. Nasledujúce roky 1938 až 1945 boli v živote J. A. Baťu ťažkou skúškou- zachová vernosť rodnej vlasti (a štátu, ktorého bol občanom) alebo bude jeho podnik profitovať z politiky Nemecka?[1]

2 PROCES S BAŤOM PRED NÁRODNÝM SÚDOM V PRAHE

2.1 Trestné oznámenie
Na J. A. Baťu bolo podané dočasné trestné oznámenie[2] Národnému prokurátorovi pri Národnom súde dňa 17. júna 1946 Ministerstvom vnútra v Prahe. Podľa dočasného trestného oznámenia sa mal Baťa nachádzať na tzv. čiernej listine spojencov (t.j. zoznam osôb, resp. firiem, s ktorými bol zakázaný osobný a obchodný styk, kvôli ich stykom s nepriateľom) a bol podozrivý:
• zo spolupráce s nacistickým Nemeckom,
• z rozbíjania zahraničného odboja tým, že rokoval s Nemcami o presťahovaní československého národa do Patagónie v južnej Amerike,
• z rozbíjania zahraničného odboja tým, že zakazoval svojim zamestnancom v zahraničí vstupovať do československého zahraničného odboja.
Dočasné trestné oznámenie, ako aj vyplývalo z jeho obsahu, bolo vydané za účelom začatia trestného stíhania a získania dôkazov. Spolu bolo ministerstvom vnútra podaných päť trestných oznámení (ďalšie boli podané 12. a 30. decembra 1946, 23. a 29. januára 1947), ku ktorým boli pripojené ešte tri dodatky:
• z dňa 2. januára 1947, obsahujúci výpoveď svedka J. Matulu o protištátnej činnosti J. A. Baťu,
• z dňa 24. januára. 1947, obsahujúci listinný dôkaz o spolupráci J. A. Baťu s nacistickým Nemeckom,
• z dňa 3. februára 1947, obsahujúci správu vyšetrujúcej komisie ONV o výpovediach československých občanov žijúcich v južnej Amerike (Rio de Janeiro) J. Stratilovej a B. Horáčka, o protištátnej činnosti.
Je potrebné uviesť, že materiál o údajnej protištátnej činnosti J. A. Baťu bol zhromažďovaný už počas vojny (na základe takýchto informácií sa objavil na tzv. čiernej listine spojencov spolu so svojimi fabrikami). Ako príklad možno uviesť list adresovaný Tomášovi Baťovi ml. od J. Udržala, ktorý ho informoval o konaní J. A. Baťu. V liste bola opísaná spolupráca J. A. Baťu s A. Hitlerom a ich plán presťahovania stredoeurópskych národov do južnej Ameriky spolu s mapou, na ktorej boli vyznačené hranice novej ČSR. Tento a aj mnohé ďalšie písomnosti boli zaslané veľvyslanectvu ČSR v USA, ktoré boli neskôr zaslané československej exilovej vláde. S exilovou vládou taktiež spolupracovalo veľvyslanectvo ČSR v Brazílii, ktoré vypracovalo podrobnú správu o kazení dobrého mena Baťa a.s. a o protištátnej činnosti J. A. Baťu, predovšetkým o pláne stáhovania československých obyvateľov.Tieň podozrenia na J. A. Baťu hádzali, kvôli zločineckej činnosti a jeho úzkej spolupráci s nacistickým Nemeckom, už počas vojny zahraničné periodiká vo Veľkej Británii, USA a v južnej Amerike.

2.2 Obžaloba
Dokument označený ako „obžaloba“ sa v spise J. A. Baťu vyskytuje dvakrát. Prvá obžaloba bola podaná proti J. A. Baťovi dňa 5. novembra 1945 vyšetrovacou komisiou ONV v Zlíne na základe ustanovenia § 4 dek. č. 16/1945 Sb. za zločin proti štátu. Spolu s obžalobou boli predložené výpovede svedkov (uvedené vyššie) a články zo zahraničných periodík (predovšetkým z časopisu Čechoslovák, ktorý bol vydávaný v Londýne).
Z formálnej stránky však tento dokument nemôžeme považovať za obžalobu, pretože:
• na základe dek. č. 17/1945 Sb. by mal podávať obžalobu národný prokurátor,
• obžaloba by mala obsahovať ako prílohu dôkazné prostriedky podporujúce tvrdenie v obžalobe, najmä výpovede svedkov, listinné dôkazy, atď.,
• obžaloba by mala tiež obsahovať návrhy na vykonanie dôkazov,
• v tomto prípade obžaloba časovo predbehla trestné oznámenie a jeho dodatky.

Druhý a tretí bod neboli formálnou podmienkou obžaloby pred Národným súdom, ale s prihliadnutím na prax spred roku 1938 a z procesnoprávnej stránky boli vhodnou, skôr až nutnou súčasťou jej obsahu. Z uvedeného vyplýva, že z právneho hľadiska sa tento dokument nemohol považovať za obžalobu, mohol však byť podnetom k začatiu trestného stíhania t.j. trestným oznámením.
Druhú a z formálnej stránky perfektnú obžalobu podal Národný prokurátor 22. marca 1947. V obžalobe podanej pred Národným súdom bol J. A. Baťa obžalovaný zo:
• zločinu proti štátu podľa § 1 dek. č. 16/1945 Sb. v znení zákona č. 22/1946 Sb. a zákona č. 245/1946 Sb. spáchaného zločinom podľa § 6 zákona č. 50/1923 Sb. a
• zločinu proti štátu podľa § 3 dek. č. 16/1945 Sb. v znení zákona č. 22/1946 Sb. a zákona č. 245/1946 Sb.[3]

2.3 Hlavné pojednávanie
Hlavné pojednávanie v prípade Baťa bolo otvorené dňa 28. apríla 1947. Spolu prebehli 4 pojednávania (28., 29., 30. apríla a 2. mája 1947). V spise z hlavného pojednávania je zaznamenané, že retribučné konanie proti J. A. Baťovi je vedené pre obžalobu zo zločinov proti štátu podľa § 1 a § 3 dek. č. 16/1945 Sb.
Senát Národného súdu bol zložený z predsedu J. Šrámka a šiestich prísediacich (J. Nerad, J. Sýkora, G. Hradil, F. Spáčil, J. Hovadík, Murdoch). Obžalobu viedol námestník národného prokurátora Mykiska. Obhajobu viedli traja obhajcovia E. Šaler, A. Pražák, M. Pokorný, ktorí prebrali obhajobu po z úradnej moci ustanovenom obhajcovi Pacholíkovi. Konanie bolo na návrh národného prokurátora vedené v neprítomnosti obžalovaného (§ 11 ods. 2 dek. č. 17/1945 Sb. ).[4]

2.3.1 Dokazovanie
Výsluch obžalovaného a vykonávanie dôkazov prebiehalo na základe ustanovení §§ 245 až 256 Trestného poriadku č. 119/1873 r.z. (odkazovalo naň ustanovenie § 12, druhá veta dek. č. 17/1945 Sb.). Výsluch obžalovaného kvôli jeho neprítomnosti možný nebol, no k obvineniam sa vyjadril v telegramoch a v korešpondencii, ktorú zasielal zo zahraničia. Dokazovanie prebiehalo predovšetkým formou svedeckých výpovedí na hlavnom pojednávaní, čítaním protokolov o výsluchu svedkov, a iných súkromných a úradných listín.

V spise z hlavného pojednávania sa nachádza 17 protokolov o výpovedi svedkov, z toho piati vypovedali aj na hlavnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnilo spolu 10 svedkov. Spolu hovoríme o 23 osobách:
• K. Aster (súkromný úradník), výpoveď svedka na pojednávaní, z dňa 30. apríla 1947
• V. Beneš (poslanec Ústavodarného národného zhromaždenia), protokol o výsluchu svedka, z dňa 26. júna 1946
• K. Csesany (úradník ministerstva financií), výpoveď svedka na pojednávaní, z dňa 30. apríla 1947
• K. Červenka (československý vyslanec v Washingtone), protokol o výsluchu svedka, z dňa 10. septembra 1946, výpoveď svedka na pojednávaní, z dňa 28. apríla 1947
• D. Čipera (riaditeľ firmy Baťa a.s.), protokol o výsluchu svedka, z dňa 21. a 25. septembra 1946
• E. Dvoŕák (úradník v americkej filiálke Baťových závodov), protokol o výsluchu svedka, z dňa 27. septembra 1946, výpoveď svedka na pojednávaní, z dňa 28. apríla 1947
• L. Feierabend (minister financií v exilovej vláde), protokol o výsluchu svedka, z dňa 24. júna 1946
• J. Fierlinger (československý diplomat), protokol o výsluchu svedka, z dňa 10. septembra 1946; výpoveď svedka na pojednávaní, z dňa 28. apríla 1947
• A. Gebauer (staviteľ v Zlíne), výpoveď svedka na pojednávaní, z dňa 30. apríla 1947
• J. Hanka (bývalý zamestnanec firmy Baťa, redaktor), protokol o výsluchu svedka, z dňa 26. júna 1946
• K. Hudec (generálny konzul v New Yorku), protokol o výsluchu svedka, z dňa 26. júna
1946
• V. Hurban (zamestnanec ministerstva zahraničných vecí), uznesenie o výpovedi svedka na pojednávaní, z dňa 29. apríla 1947 (nie je zaznamenaná v spise, no odkazuje naň záznam z hlavného pojednávania)
• J. Kabelík (profesor Masarykovej univerzity v Brne), protokol o výsluchu svedka, z dňa 26. júna 1946, výpoveď svedka na pojednávaní, z dňa 28. apríla 1947
• Č. Kudláček (brigádny generál), protokol o výsluchu svedka, z dňa 26. júna 1946
• R. Nekola (šéfredaktor), protokol o výsluchu svedka, z dňa 27. júna 1946
• V. Nosek (Chargé d'affaires v Brazílii), protokol o výsluchu svedka, z dňa 26. júna 1946
• L. Novotný (námestník generálneho riaditeľa v Baťových závodoch), protokol o výsluchu svedka, z dňa 16. septembra 1946, výpoveď svedka na pojednávaní, z dňa 28. apríla 1947
• F. Perina (úradník vo firme Kotva), výpoveď svedka na pojednávaní, z dňa 30. apríla
1947
• M. Schubert (člen legačnej rady ministerstva zahraničných vecí), výpoveď svedka na pojednávaní, z dňa 30. apríla 1947
• J. Udržal (obchodník), protokol o výsluchu svedka, z dňa 19. júna 1946
• A. Udržalová (manželka obchodníka), protokol o výsluchu svedka, z dňa 19. júna 1946
• E. Valenta (redaktor časopisu Svobodné noviny a Dnešek), protokol o výsluchu svedka, z dňa 11. septembra 1946, výpoveď svedka na pojednávaní, z dňa 28. apríla 1947
• K. Wagner (advokát), protokol o výsluchu svedka, z dňa 7. decembra 1946[5] [6]
O zločine proti štátu, resp. o zločine vojenskej zrady (§ 1 dek. č. 16/1945 Sb. odkazujúci na § 6 čl. 1 zákone č. 50/1923 Sb.), z ktorého bol Baťa obžalovaný, vypovedali svedkovia nasledovne:
• počas vojny mal Baťa zo zahraničia spolupracovať s nacistickým Nemeckom a s protektorátnou vládou. Obchodnými stykmi mal teda podporovať hospodárstvo Nemecka a tým aj expanziu národného socializmu. J. A. Baťa mal vlastniť doklady zaslané priamo H. Gôringom, ktoré mu mali zaručovať osobnú bezpečnosť a slobodu pohybu. S H. Gôringom (spomína sa aj A. Hitler) sa mal Baťa stretnúť v období medzi okupáciou Sudet v roku 1938 a marcom 1939 v Carinhall (sídlo H. Gôringa) a mal sa s nimi dohodnúť na obchodnej spolupráci, čoho dôkazom mali byť stroje dovážané do USA talianskymi loďami odchádzajúcimi z talianskych prístavov. Dohodnúť sa mali na dodávke surovej gumy do Nemecka.
Skutkovú podstatu zločinu proti štátu podľa ods. 1 § 3 dek. č. 16/1945 Sb., mal, podľa svedeckých výpovedí, naplniť J. A. Baťa tým, že:
• mal pripravovať plán na presťahovanie československých občanov resp. stredoeurópskych národov do Patagónie, za podpory H. Gôringa. Väčšina svedeckých výpovedí však súhlasne tvrdila, že išlo skôr o fámy, výmysel, resp. aj keby taký plán existoval, nepovažovali ho za reálnu hrozbu, pretože z pohľadu sociologických a geografických činiteľov sa jednalo o nereálny plán. Skutočne však existovali kolonizačné tendencie a tomu prislúchajúci výskum v roku 1939 (spolupracoval na ňom svedok Kabelík), ktorý pokračoval aj v roku 1940 priamo v Patagónii. Z výsledkov výskumu vyplývalo, že dané územie je vhodné, t.j. bolo možné ho kolonizovať a obhospodarovať. Plán kolonizácie Patagónie českým národom bol publikovaný v miestnych periodikách v južnej Amerike, USA a Anglicku spolu s mapami a konkrétnym vytýčením hraníc.
• publikoval v rôznych tuzemských aj zahraničných periodikách. Jeho články mali mať pronacistický charakter a prostredníctvom nich mal schvaľovať politiku národného socializmu. Jeden zo svojich článkov napr. zverejnil v časopise Das Reich (časopis vydávaný pod záštitou Goebbelsa), kde mal vyjadriť súhlas so vznikom Protektorátu.
Svedecké výpovede sa taktiež týkali zločinu proti štátu podľa § 4 dek. č. 16/1945 Sb.:
• po roku 1939 mal Baťa spolupracovať s USA, Anglickom, ale naďalej aj s nacistickým Nemeckom. S Nemeckom nemal prerušiť obchodné styky ani potom, čo bol o to požiadaný československou exilovou vládou v Londýne a československými zastupiteľskými orgánmi v zahraničí. Opisovaným konaním sa dostalo jeho meno a názov jeho firmy na čiernu listinu spojencov v Amerike aj v Anglicku. Američania ani Angličania oficiálne nikdy ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU