BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE A NÁHRADA ŠKODY AKO PROSTRIEDKY REPARÁCIE MAJETKOVEJ UJMY

Autor: JUDr. Jana Mitterpachová PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore

Abstrakt

Predmetom príspevku je vzťah inštitútu bezdôvodného obohatenia a náhrady škody ako inštitútov nahrádzajúcich majetkovú ujmu poškodeného v obchodných záväzkových vzťahoch. Príspevok sa zameriava na vymedzenie pojmu bezdôvodného obohatenia so zameraním na jeho reparačnú funkciu, analýzu rozdielov medzi inštitútom bezdôvodného obohatenia a náhrady škody vyplývajúcich z koncepcie ich úpravy ako inštitútov zameriavajúcich sa na náhradu majetkovej ujmy a ich vzájomný vzťah. Súčasťou príspevku je prehľad aktuálnych trendov a judikatúry zaoberajúcej sa vzájomným vzťahom týchto inštitútov a z toho vyplývajúcimi návrhmi de lege ferenda za účelom zefektívnenia úpravy v zmysle uvedených záverov.

1 NAHRADA MAJETKOVEJ UJMY AKO SPOLOČNÝ ZNAK NAHRADY ŠKODY A BEZDÔVODNÉHO OBOHATENIA

„Bezdôvodné obohatenie je jedným z právnych dôvodov vzniku záväzkov a je teda samostatným zaväzovacím dôvodom.“1 Ide o mimozmluvný dôvod vzniku záväzkov, ktorý realizuje jednu zo zásad občianskeho práva - zákaz obohatiť sa na úkor iného. „Záväzok z bezdôvodného obohatenia vzniká len v prípade, že medzi účastníkmi neexistuje iný právny vzťah v ktorého rámci zvláštna právna norma ukladá osobitnú povinnosť, ktorá smeruje v podstate k rovnakému cieľu. O bezdôvodné obohatenie nejde, ak je povinnosť daná na základe iného ustanovenia zákona alebo je daná zmluvne.“2

„Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu ... alebo na základe určitej právnej skutočnosti ... Na základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať poskytnuté plnenie naspäť a povinnosť takého plnenie vrátiť“2. Inštitút bezdôvodného obohatenia sa z dôvodu systematického zaradenia aj z dôvodu jeho podstaty označuje za osobitnú kategóriu zodpovednostného právneho vzťahu. „Zodpovednostný vzťah v pravom zmysle slova vzniká až v prípade nesplnenia tejto zákonom stanovenej povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať.'A

Na základe uvedeného sa inštitút bezdôvodného obohatenia (ako zodpovednosť za tzv. neoprávnený majetkový prospech) zaraďuje spolu so zodpovednosťou za škodu (t.j. zásah do povinnosti dohodnutej v zmluve, stanovenej v zákone alebo porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti), zodpovednosťou za omeškanie (porušenie povinnosti plniť včas), zodpovednosťou za vady (porušenie povinnosti plniť riadne) a zodpovednosťou za zásah do nehmotného statku (napr. česť, dobrá povesť...), medzi zodpovednostné právne vzťahy , ktoré plnia tieto základné funkcie:
a) Reparačná funkcia - je základným zmyslom právnej zodpovednosti, predstavuje kompenzáciu vzniknutej ujmy
b) Satisfakčná funkcia - je osobitným druhom reparačnej funkcie, predstavuje poskytnutie primeraného zadosťučinenia (v prípadoch, v ktorých je poskytnutie primeraného zadosťučinenia predvídané)
c) Preventívna resp. motivačná funkcia - cieľom tejto funkcie je pôsobenie na predchádzanie situáciám spôsobujúcim porušenie právnej povinnosti resp. motivovaním k želanému správaniu prostredníctvom hrozby následkov porušenia povinnosti
d) Represívna funkcia - je typická predovšetkým pre trestné právo, jej účelom je spôsobenie ujmy osobe, ktorá porušila právnu povinnosť.

Zo stručnej charakteristiky zodpovednostných právnych vzťahov vyplýva, že najviac podobnými zodpovednostnými vzťahmi sú inštitút zodpovednosti za škodu a inštitút bezdôvodného obohatenia. Je nepochybné, že oba uvedené inštitúty vychádzajú z realizácie zásady súkromného práva neaminem leadere (nikoho nepoškodzovať), pričom základný rozdiel medzi týmito inštitútmi spočíva v nasledovnom:
- pri zodpovednosti za škodu je zodpovednostný právny vzťah založený na konkrétnom porušení povinnosti a zodpovednosť za škodu ako právny inštitút je zakotvená ako všeobecný inštitút, ktorý sa individualizuje v konkrétnom zodpovednostnom právnom vzťahu
- pri bezdôvodnom obohatení neexistuje osobitné ustanovenie, ale všeobecná zásada, v zmysle ktorej je právny inštitút spravidla charakterizovaný na základe individualizovaných skutkových podstát resp. podmienok, za splnenia ktorých sa tento právny vzťah realizuje.

Inštitút bezdôvodného obohatenia a rovnako aj inštitút náhrady škody plní vždy funkciu reparačnú (uhradzovaciu) a sekundárne aj funkciu motivačnú, ktorá je výraznejšia v prípade zodpovednosti za škodu (predovšetkým v dôsledku náhrady nielen skutočnej škody, ale aj ušlého zisku), ale v určitom v zmysle plní funkciu motivácie subjektov práva aj inštitút bezdôvodného obohatenia. Na rozdiel od iných právnych inštitútov, ktoré umožňujú poškodenej osobe získať náhradu, nemajú tieto inštitúty sankčnú funkciu.
Z povahy a charakteru oboch inštitútov teda jednoznačne vyplýva, že ich účelom a cieľom je reparácia (náhrada resp. úhrada) ujmy spôsobenej poškodenému resp. osobne dotknutej právom opísaným konaním, pričom pri bezdôvodnom obohatení ako aj pri obchodno-právnej zodpovednosti za škodu pôjde vždy o majetkovú ujmu.

2 BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE - VYMEDZENIE POJMU A JEHO CHARAKTERISTIKA

„Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý“9, pričom je bezvýznamné, či bezdôvodné obohatenie predstavuje zväčšenie majetku obohateného alebo nezmenšenie majetku obohateného10, a ani to, či obohatený obohatenie následne stratil.

Podstatou tohto právneho inštitútu je náhrada majetkového prospechu získaného:
- z nepoctivých zdrojov (condictio ob turpem causam) - ide o obohatenie získaný ako dôsledok trestnej činnosti alebo v rozpore s dobrými mravmi
- z plnenia bez právneho dôvodu (condictio indebiti) - „ide o také plnenie, pri ktorom od začiatku nebol právny dôvod na plnenieZ'11 čiže chýbala zmluva. „Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo ak niekto plnil inému.“12
- z plnenia, ktorého právny dôvod odpadol (condictio ob causam finitam) - „napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2), odstúpením od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740)“3, výpovede, dohody strán príp. nemožnosti plnenia
- z plnenia z neplatného právneho úkonu (condictio ob iniustam causam) - v prípade, ak došlo k plneniu na základe neplatnej zmluvy
- z plnenia poskytnutého inou ako povinnou osobou - pričom musí ísť o súčasné splnenie dvoch podmienok - „musí ísť o plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám; okrem toho je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť.“14 Najčastejšie sa bude jednať o plnenia zo spôsobenej škody alebo plnenie vyživovacej povinnosti. Ide o objektívnu zodpovednosť, nevyžaduje sa protiprávny úkon ani zavinenie.

„Ak určitý prípad získania bezdôvodného obohatenia nemožno posúdiť podľa podmienok jednotlivých skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, možno použiť všeobecnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1 OZ) aj na prípad výslovne neupravený zákonom (napr. ak by určité plnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ)“1 .

Podstata bezdôvodného obohatenia bola vyjadrená napríklad uznesení Najvyššieho súdu SR z 19. januára 2012, sp. zn. 2 Cdo 92/2010: „Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný.

Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia).

Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými sú získanie ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU