NEKALOSÚŤAŽNÉ PRAKTIKY ZAMESTNANCOV (BÝVALÝCH ZAMESTNANCOV) A MOŽNOSTI PRÁVNEJ OCHRANY ZAMESTNÁVATEĽOV

Autor: JUDr. Ľubomír Zlocha
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore

Abstrakt

Autor v príspevku rozoberá jednotlivé typy nekalosúťažných konaní zamestnanca vo vzťahu k zamestnávateľovi a možnosti právnej ochrany zamestnávateľa podľa platnej legislatívy SR. V súčasnom podnikateľskom prostredí s vysoko rozvinutou konkurenciou v jednotlivých hospodárskych oblastiach môžeme pozorovať čoraz častejší výskyt takýchto konaní. Ide najmä o nekalosúťažné praktiky zamestnancov vo vzťahu k ich súčasným zamestnávateľom, ako aj zamestnancov, ktorí sami začali podnikať v rovnakom odbore ako ich bývalý zamestnávateľ alebo zamestnancov, ktorí nastúpili ku konkurenčnej firme. Nie vždy sa však ,,vlastné konkurenčné podnikanie“ bývalých zamestnancov posudzuje ako nekalé protiprávne konanie. V súčasnosti zamestnávatelia v súdnych sporoch o nekalosúťažné konanie proti zamestnancom jednoznačne ťahajú za kratší koniec. Prostriedky právnej ochrany zamestnávateľov pred týmito škodlivými konaniami sú obsiahnuté najmä v ustanoveniach Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, v predpisoch týkajúcich sa práv duševného vlastníctva a ďalších.

1. ÚVOD

Každý podnikateľ v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu sa snaží ochrániť tajomstvo svojho úspechu pred konkurenciou. Spravidla ide najmä o ochranu predmetu svojho obchodného tajomstva a know-how, ktoré využíva pri podnikaní a vďaka ktorým požíva konkurenčnú výhodu pred inými súťažiteľmi.
Účelom právnej úpravy súťažného práva vrátane práva proti nekalej súťaži nie je obmedzovanie alebo deformácia vzťahov medzi subjektami, ktoré v rámci trhu súťažia, ale záujem na zabezpečení čestnej a poctivej súťaže medzi týmito subjektami a ochrana súťažiteľov pred konaniami, ktoré sa priečia základným pravidlám slobodného súťaženia. Pokiaľ teda súťažiteľ využíva v konkurenčných vzťahoch informácie, poznatky alebo postupy, ktoré pochádzajú od iného súťažiteľa právna regulácia takéhoto konania je žiaduca.

Aj medzi zamestnávateľom a (bývalým) zamestnancom môže existovať konkurenčná činnosť. Zamestnanci počas trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa majú možnosť nadobudnúť informácie a znalosti, ktoré spravidla nie sú bežne dostupné a ktoré z veľkej časti tvoria predmet obchodného tajomstva či know-how zamestnávateľa. Na jednej strane zamestnanci často majú pocit, že sú zamestnávateľom nedocenení, na strane druhej sa zamestnávatelia nazdávajú, že investície, ktoré vkladajú do zamestnancov sa im nevracajú vo forme adekvátnych pracovných výkonov zamestnancov. V praxi sa často stáva, že bývalí zamestnanci začnú podnikať v rovnakom odbore ako ich zamestnávateľ alebo nastúpia ku konkurenčnej firme. Posudzovanie toho, či sa zamestnanec v takýchto prípadoch dopúšťa protiprávneho konania je mimoriadne zložité a vždy treba posudzovať okolnosti jednotlivého prípadu. Zamestnávatelia majú v súdnych sporoch o žalobách proti porušovaniu obchodného tajomstva a nekalej súťaži voči zamestnancom podstatne sťaženú pozíciu, nakoľko musia tvrdené skutočnosti a nekalosúťažné konanie zamestnanca dostatočným spôsobom preukázať, čo býva pomerne komplikované.

2. PRÁVNA REGULÁCIA NEKALOSÚŤAŽNÉHO KONANIA ZAMESTNANCOV

Podľa § 44 ods. 1 OBZ: ,,Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.“

Na to, aby určité konanie mohlo byť posudzované ako nekalosúťažné konanie musí napĺňať všetky tri kvalifikačné kritériá, ktoré sú vymedzené v § 44 ods. 1 OBZ (tzv. generálna klauzula nekalej súťaže):
a) ide o konanie v hospodárskej súťaži,
b) konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže,
c) konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
Znaky generálnej klauzuly nekalej súťaže musí napĺňať konanie aj v prípade, že napĺňa znaky niektorej zo zvláštnych skutkových podstát vymedzených v § 44 ods. 2 OBZ.

2.1. Pasívna legitimácia zamestnancov v sporoch z nekalej súťaže
Za pasívne legitimovanú označujeme osobu, ktorá môže byť žalovaná v sporoch z nekalosúťažného konania, ide teda o osobu, proti ktorej smerujú nekalosúťažné nároky. Obchodný zákonník (§ 53 a 54 OBZ) túto osobu označuje ako „rušiteľa“ bez toho, aby ju bližšie špecifikoval. Vychádzajúc z ustanovení § 44-52 OBZ môžeme identifikovať niekoľko typov subjektov, ktoré môžu naplniť skutkovú podstatu nekalosúťažného konania, a to súťažiteľov podľa ustanovenia § 41 a ďalej okruh osôb, ktoré sa rušiteľmi stávajú naplnením niektorého zo znakov vymedzených osobitnými skutkovými podstatami. Z uvedeného môžeme dospieť k záveru, že rušiteľom je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa svojím konaním dopustí nekalej súťaže1.

Do skupiny súťažiteľov v úzkom slova zmysle radíme priamych, bezprostredných, vzájomných konkurentov, ale taktiež osoby, ktoré vyrábajú zastupiteľné výrobky či poskytujú zastupiteľné služby v postavení podnikateľov.

Za súťažiteľov v širšom slova zmysle považujeme tzv. súťažiteľov ad hoc. Za súťažiteľa ad hoc možno označiť každú osobu, ktorá sa v súťažnom vzťahu vyskytne ojedinele (príležitostne) . Z tohto vymedzenia je zrejmé, že môže ísť aj o osoby, ktoré nie sú podnikateľmi, ale zúčastňujú sa hospodárskej súťaže . Aby bolo možné hovoriť o účasti subjektu na hospodárskej súťaži, je treba preukázať záujem nekalosúťažne konajúceho na výsledku súťaže. Pre posúdenie je podstatná otázka, či je možné badať súťažný zámer alebo účel (nie však úmysel), teda či konaním súťažiteľa sú objektívne sledované konkurenčné ciele.
Zamestnanci bývajú v právnej teórií označovaní aj ako tzv. pomocné osoby.5 Ide o osoby, ktoré budú pomáhať súťažiteľovi v realizácií jeho nekalosúťažného konania alebo poskytnú výslednému nekalosúťažnému konaniu súťažiteľa určitú pridanú hodnotu. Predpokladom pre kvalifikáciu určitej osoby ako osoby pomocnej je väzba na osobu hlavného súťažiteľa, v prípade zamestnanca ide o pracovný pomer vo vzťahu k zamestnávateľovi. Aby sa konanie osoby pomocnej dalo označiť za nekalosúťažné, vždy musí konať so súťažným zámerom. Uvedené definičné znaky pomocných osôb sa najčastejšie vyskytujú v dvoch osobitných skutkových podstatách nekalej súťaže, a to podplácania (§ 49 OBZ) a porušenia obchodného tajomstva (§ 51 OBZ).

3. NEKALOSÚŤAŽNÉ PRAKTIKY ZAMESTNANCOV (BÝVALÝCH ZAMESTNANCOV)

Nekalosúťažného konania vo vzťahu k zamestnávateľovi sa môžu dopustiť tak jeho súčasní ako aj bývalí zamestnanci. Odchod zamestnanca a jeho „vlastné konkurenčné podnikanie“ nemusia automaticky zakladať nekalosúťažnú činnosť. Rovnako tak nemožno zamestnancovi brániť, aby si hľadal zamestnanie u nového zamestnávateľa. V zmysle čl. 36 Ústavy SR má každý právo na slobodnú voľbu povolania, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Na strane druhej stojí právo zamestnávateľa na podnikanie v prostredí, ktoré sa neprieči elementárnym pravidlám férovosti, dobrým mravom súťaže a ktoré je nezaťažené korupciou a klientelizmom. Preto posudzovanie toho, či v konkrétnom prípade ide o nekalosúťažné konanie zamestnanca, bude závisieť od okolností každého jednotlivého prípadu. Predovšetkým treba vždy zisťovať, či účelom konania zamestnanca nebol zámer získania súťažnej výhody vo svoj prospech, resp. v prospech iného súťažiteľa, na úkor svojho zamestnávateľa. Súťažný vzťah medzi zamestnancom a súťažiteľom nebude daný, pokiaľ by zamestnanec plnil iba svoje pracovné úlohy bez toho, aby sledoval vyššie uvedený súťažný zámer.

V tejto súvislosti Vrchný súd v Prahe judikoval, že: ,,Pokiaľ zamestnanec svojím konaním ešte pred tým, než zaháji svoju vlastnú samostatnú podnikateľskú činnosť, si pripravuje výhodnejšie podmienky, ktoré by inak pri zahájení podnikania nemal, na úkor svojho zamestnávateľa, tak ide o konanie súťažné, a jeho konanie, pokiaľ spĺňa ďalšie zákonné podmienky, môže byť hodnotené ako konanie nekalosúťažné.“
Najobvyklejšie prejavy nekalej činnosti zamestnancov (bývalých zamestnancov) sú najmä:
a) využitie zamestnávateľovej databázy dodávateľov a odberateľov (§ 72 nasl. Autorského zákona)
b) podobnosť názvu firmy, internetových stránok, loga, ochrannej známky... (§ 47 OBZ - Vyvolanie nebezpečenstva zámeny, § 48 OBZ - Parazitovanie na povesti)
c) odlákavanie zamestnancov (§ 44 OBZ - Generálna klauzula nekalej súťaže)
d) šírenie informácií o problémoch firmy u dodávateľov, odberateľov (§ 50 OBZ - Zľahčovanie)
e) porušenie obchodného tajomstva (§ 51 OBZ)
f) podplácanie (§ 49 OBZ).

3.1. Vyvolanie nebezpečenstva zámeny (§ 47 OBZ)
O vyvolanie nebezpečenstva zámeny ide najmä v prípadoch, keď bývalý zamestnanec založí vlastnú spoločnosť, ktorej predmet podnikania sa aspoň čiastočne prekrýva s predmetom podnikania jeho bývalého zamestnávateľa a zamestnanec pre svoju spoločnosť využije podobnosť názvu firmy, označenia podniku, internetových stránok, loga, ochrannej známky, svojho bývalého zamestnávateľa.

V zaujímavom prípade, ktorý sa dostal až pred Najvyšší súd ČR , išlo o nekalosúťažné konanie žalovaného v 1. rade - bývalého zamestnanca súkromnej bezpečnostnej služby. Ten si počas trvania jeho pracovného pomeru u žalobkyne založil spoločnosť FOCH Security - žalovaná v 2. rade, ktorej predmet podnikania sa zhodoval s predmetom podnikania žalobkyne. Táto spoločnosť použila na internetovú prezentáciu na svojich webových stránkach www.foch.cz (základ obchodného mena ,,FOCH“, je zhodný s obchodným menom žalobkyne) listy z obdobia činnosti žalobkyne, ktorými bývalí zmluvní partneri vyjadrovali spokojnosť s činnosťou spoločnosti žalobkyne. Žalobkyňa sa voči žalovanému v 1. rade domáhala uloženia povinnosti zaplatiť žalobkyni čiastku 5.090.248 Kč, druhej žalovanej čiastku 500.000 Kč a povinnosti zdržať sa internetovej prezentácie dopisu F. a jeho odstránenia z webových stránok.

Nižšie súdy žalobe nevyhoveli. Odvolací súd k veci uviedol, že: „Skutočnosť, že bývalý zamestnanec ukončí pracovný pomer a osamostatní sa, hoci pritom zamýšľa podnikať v rovnakej oblasti ako bývalý zamestnávateľ nie je sama o sebe nekalou súťažou. Ak však zamestnanec bezprostredne po skončení pracovného pomeru a bez vedomia zamestnávateľa, svojím vlastným menom prevezme zákazku zamestnávateľa, tak potom konanie v súlade s dobrými mravmi byť nemôže a je spôsobilé bývalého ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU