NÁSILIE PÁCHANÉ NA ŽENÁCH Z LEGISLATÍVNEHO HĽADISKA

Autor: JUDr., Denisa Hamranová
Zdroj: Učená právnická spoločnosť

Abstrakt

Máme za to, že každé násilie, ktoré je spáchané na žene je negatívnym a spoločensky odsúdeniahodným javom, ale nie vždy je kvalifikované ako trestný čin v dôsledku nenaplnenia obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu. Pokiaľ sa však hranica takejto činnosti z právneho hľadiska prelomí, stáva sa trestnou činnosťou páchateľa. Na tomto mieste by sme chceli pripomenúť, že v niektorých prípadoch je ťažké modifikovať, či skutočne došlo k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu alebo len k naplneniu skutkovej podstaty priestupku, nakoľko takéto násilie je protiprávnym konaním, ktoré z hľadiska závažnosti môže napĺňať aj skutkovú podstatu priestupku, napr. priestupky proti verejnému poriadku podľa § 47 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov alebo priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona citovaného zákona. Ak by nastala situácia, že by bolo v daný moment ťažké rozlíšiť, či došlo k prečinu alebo priestupku, použije sa materiálny korektív upravený v § 10 ods. 2 Trestného zákona, ktorý ustanovuje, že „nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná“. Trestný zákon neupravuje samostatnú skutkovú podstatu trestného činu domáceho násilia resp. v užšom zmysle násilie páchané na ženách. V Trestnom zákone sú obsiahnuté skutkové podstaty niektorých trestných činov, ktoré možno podradiť pod definíciu tzv. domáceho násilia.

ÚVOD

„Násilie a ženy“ je v dnešnej dobe pomerne často diskutovaným problémom, ktorý sa dotýka tak sociálnej, ako aj právnej sféry. Násilie vo všeobecnej rovine, ako spoločensky nežiaduci jav sprevádza ľudstvo od nepamäti, či už v podobe vojen, mocenských a politických konfliktov a iné.[1] Porušenie práva na život a jeho ochranu, práva na dôstojný život, integritu osobnosti, práva na ochranu pred neľudským a ponižujúcim správaním a práva na zabezpečenie telesnej integrity pred fyzickými útokmi i zabezpečenie nedotknuteľnosti osoby pred psychickým nátlakom[2] je podstatou každého násilia.

Čo však rozumieme pod pojmom násilie páchané na ženách? Vo všeobecnosti je definované ako akýkoľvek čin násilia v dôsledku rodovej nerovnosti, ktorého následkom je fyzické, psychické alebo sexuálne narušenie životnej sféry ženy. Najčastejšími spôsobmi takéhoto narušenia sú nátlak, vyhrážania, obmedzovanie osobnej slobody, využívanie sexuálneho potenciálu ženy a iné.

Prvotným impulzom, kedy sa do povedomia spoločnosti dostala problematika násilia páchaného na ženách bola kampaň vedená pod záštitou médií s názvom „Piata žena“.[3] I v dôsledku tejto iniciatívy sa problém násilia na ženách „neodklial“ prostredníctvom zákonných krokov, nakoľko doteraz v našom právnom poriadku nebola zakotvená špeciálna zákonná úprava. Do dnešného dňa sa prípady násilia páchaného na ženách, ak dosiahnu požadovanú intenzitu trestného činu, subsumujú pod niektoré skutkové podstaty trestných činov upravených v zákone č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Najfrekventovanejšími trestnými činmi sú trestné činy proti životu a zdraviu, proti rodine a mládeži, proti ľudskej dôstojnosti a proti iným práva a slobodám, čomu zodpovedajú názvy hláv v Trestnom zákone.

Násilie páchané na ženách zostáva nepozorovane „za zavretými dverami“ v dôsledku čoho v mnohých prípadoch vypláva na povrch, až keď dôjde k ťažkému v horšom prípade nezvrátiteľnému následku. Jedná sa o široký a závažný celospoločenský problém, na riešení ktorého sa spolupodieľajú i orgány činné v trestnom konaní.

Podľa nášho názoru sa priam vyžaduje, aby v našom právnom poriadku nastali legislatívne zmeny a bola prijatá špeciálna právna úprava upravujúca násilie páchané na ženách. Považujeme za nutné, aby sa na riešení tohto celospoločenského problému podieľali najmä orgány činné v trestnom konaní, i keď nie je možné „domáce násilie“ úplne eliminovať.

Vo svojom príspevku sa predovšetkým zameriame na trestné činy, ktoré sú v korelácií s násilím páchaným na ženách. Rovnako považujeme za nevyhnutné poukázať na právne ustanovenia v iných legislatívnych predpisoch, ktoré majú formu procesnoprávnej pomoci voči násiliu páchaného na ženách. Z tohto pohľadu je zrejmé, že sa budeme venovať ako hmotnej, tak aj procesnej stránke legislatívy násilia páchaného na ženách. V závere sa nevyhneme ani úvahe de lege ferenda o možnej budúcej hmotnoprávnej aj trestnoprávnej úprave násilia páchaného na ženách.

POJMY, INÉ DOJMY?

Prvoradým krokom k tomu, aby sme posúdili legislatívne pozadie násilia páchaného na ženách je exaktné vymedzenie si základných pojmov. V odbornej literatúre máme možnosť stretnúť sa s pojmami ako sú domáce násilie, násilie páchané v intímnom zväzku alebo násilie v rodine. Podľa nášho názoru sú takéto pojmy zovšeobecnené vo vzťahu k násiliu páchaného na ženách, nakoľko domáce násilie môže zahrňovať i násilie páchané na iných osobách najmä blízkych a zverených osobách, ktorých definíciu nájdeme v § 127 ods. 2 a ods. 4[4]. Podľa nášho názoru považujeme za dôležité vymedziť si aj definíciu domácnosti, v súvislosti s takýmto násilím, ktorá je podľa § 115 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) tvorená fyzickými osobami, ktoré spolu trvalo žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

Apropo chceme podotknúť, že texty zákonov sa však pridŕžajú rodovo neutrálnych pojmov, v dôsledku čoho takéto legislatívne akty najčastejšie používajú pojmy domáce násilie alebo násilie v partnerských vzťahoch.[5]Naopak medzinárodné dohovory a dokumenty nám prinášajú užší pohľad do tejto problematiky a bezprostredne sa venujú tématike „violence against women“ čiže násiliu páchaného na ženách, ktoré definujú ako „akýkoľvek čin násilia založený na rodovej nerovnosti, ktorého dôsledkom je, alebo ktorý smeruje k fyzickému, sexuálnemu alebo psychickému poškodeniu trpiacej ženy, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo akémukoľvek obmedzeniu slobody, či už vo verejnom, alebo súkromnom živote“[6].

V našom príspevku budeme používať užší pojem a to násilie páchané na ženách v súvislosti so skutkovými podstatami trestných činov. Chceme zároveň zdôrazniť, že nesmieme zabúdať, že nami spomenuté trestné činy môžu byť rovnako páchané aj na mužoch len s výrazne menšou intenzitou a v niektorých prípadoch sú výlučne kvalifikované ako trestné činy, len ak je poškodenou osobou žena napr. znásilnenie.

TRESTNÉ ČINY SÚVISIACE S NÁSILÍM PÁCHANÝM NA ŽENÁCH

Máme za to, že každé násilie, ktoré je spáchané na žene je negatívnym a spoločensky odsúdeniahodným javom, ale nie vždy je kvalifikované ako trestný čin v dôsledku nenaplnenia obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu. Pokiaľ sa však hranica takejto činnosti z právneho hľadiska prelomí, stáva sa trestnou činnosťou páchateľa. Na tomto mieste by sme chceli pripomenúť, že v niektorých prípadoch je ťažké modifikovať, či skutočne došlo k naplneniu obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu alebo len k naplneniu skutkovej podstaty priestupku, nakoľko takéto násilie je protiprávnym konaním, ktoré z hľadiska závažnosti môže napĺňať aj skutkovú podstatu priestupku, napr. priestupky proti verejnému poriadku podľa § 47 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov alebo priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona citovaného zákona. Ak by nastala situácia, že by bolo v daný moment ťažké rozlíšiť, či došlo k prečinu alebo priestupku, použije sa materiálny korektív upravený v § 10 ods. 2 Trestného zákona, ktorý ustanovuje, že „nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná“. Trestný zákon neupravuje samostatnú skutkovú podstatu trestného činu domáceho násilia resp. v užšom zmysle násilie páchané na ženách. V Trestnom zákone sú obsiahnuté skutkové podstaty niektorých trestných činov, ktoré možno podradiť pod definíciu tzv. domáceho násilia.

Trestný zákon ipso iure neupravuje samostatnú skutkovú podstatu trestného násilia páchaného na ženách, ipso facto je však možné subsumovať prostredníctvom analógie iuris takého formy násilia páchateľa pod skutkové podstaty niektorých trestných činov.

Vychádzajúc zo zhromaždených poznatkov a štatistík môžeme potvrdiť, že najfrekventovanejšie páchanými trestnými činmi na ženskom pohlaví sú trestné činy proti skupine a jednotlivcovi, trestné činy ublíženia na zdraví, trestný čin vydierania, trestný čin týrania blízkej alebo zverenej osoby, trestný čin nebezpečného prenasledovania, trestný čin znásilnenia a trestný čin vraždy. Z daného nám explicitne vyplýva, že najčastejšími formami, v akých sa prejavuje násilie páchateľa sú slovné útoky, fyzické a sexuálne napadnutia, ktorých následkom je ublíženie na zdraví, ťažké ublíženie na zdraví, ba dokonca v najextrémnejších prípadoch smrť poškodenej.

Charakter takejto trestnej činnosti násilia voči ženám môže nadobudnúť formu sexuálneho násilia, fyzického násilia a psychického (duševného) násilia. Z nášho pohľadu však nie je vylúčená kumulácia daných násilí, čo sa následne prejavuje aj v praxi.

„SEXUÁLNE NÁSILIE“ AKO ŠKODLIVÉ TABU V TRESTNÝCH ČINOCH

Sexuálnym násilím sa vo všeobecnosti rozumie akékoľvek proti vôli vynucované konanie sexuálneho rázu. Môže sa prejaviť buď vo forme nepriamych sexuálnych aktivít (posielanie správ so sexuálnym podtónom) alebo priamych sexuálnych aktivít (obchytkávanie, znásilnenie). Najčastejším následkom takéhoto správania páchateľa voči poškodenej je psychická trauma, zdravotný problém alebo narušenie telesnej integrity a ľudskej dôstojnosti. Podľa nášho názoru je častým výsledkom aj narušenie súkromnej sféry života poškodenej v zmysle zaujatia negatívneho postoju k mužskému pohlaviu, prípadne odmietavý postoj voči sexuálnym potrebám v intímnom zväzku alebo manželskom zväzku. V tomto súvise citujeme nemenovanú poškodenú, obeť znásilnenia: „Znásilnil ma môj bývalý frajer a nemôžem sa s tým vyrovnať. Teraz mám nového priateľa a vždy, keď sa schyľuje k niečomu intímnejšiemu, začnem sa správať ako šialená.“[7] Vo zvlášť ťažkých prípadoch sa môže u poškodených žien vyskytnúť posttraumatická stresová porucha.[8]

Činy so sexuálnym motívom sú širokou skupinou tvoriacu mravnostnú kriminalitu, ktorá je v médiách, vo verejnom a politickom dianí čoraz žiadanejšou a sledovanejšou tématikou. V slovenskom právnom poriadku je takéto sexuálne násilie trestné v prípade, že napĺňa skutkové podstaty trestných činov proti ľudskej dôstojnosti, ktoré sú systematicky zaradené do VI. Hlavy Trestného zákona s názvom „Trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti“, ktorými ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Not found
Registrácia
MENU