Právna zodpovednosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti (lekár vs. pacient)

V lekárskej praxi často dochádza k prípadom, keď dôjde k pochybeniu zdravotného pracovníka. Následkom takého pochybenia môže byť poškodenie zdravia pacienta, ktoré v krajných prípadoch môže viesť až k jeho smrti. Osoba, ktorá v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti robí určitý úkon, musí myslieť na to, že s takýmto úkonom sa spájajú dôsledky, a nie zriedka ide o dôsledky právne. Zodpovednosť je vo všeobecnosti zložitou témou. Cieľom článku je v stručnosti načrtnúť problematiku právnej zodpovednosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Úvod

Otázka povahy právnej zodpovednosti v medicíne (najmä zodpovednostných právnych vzťahov prameniacich z úkonov zdravotnej starostlivosti) vykazuje v porovnaní s inými zodpovednostnými vzťahmi určité špecifiká prameniace z osobitného postavenia vzťahu lekára a pacienta, ktorého predmetom je starostlivosť o zdravia a život človeka.(1)

V súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zabezpečovaním ochrany práv pacientov nezastupiteľnú úlohu zohráva medicínske právo. V súčasnosti pozorujeme jeho vzostup, čoho dôkazom je aj zvýšený počet konferencií a nových publikácií z oblasti medicínskeho práva. Takýto trend môžeme hodnotiť len kladne a to hlavne z dôvodu, že to vedie k zvyšovaniu úrovne právneho vedomia nielen zdravotníckych pracovníkov, ale aj pacientov ako prijímateľov zdravotnej starostlivosti. Každý sa tak môže dostať k množstvu kvalitných publikácií bez toho, aby musel siahnuť po zahraničnej literatúre, aj keď treba podotknúť, že v porovnaní so zahraničím (napr. USA) máme ešte čo doháňať.

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) definuje zdravotnú starostlivosť ako súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií. Prostredníctvom nej sa teda chráni zdravie a život fyzickej osoby. Práve zdravie a životy osôb sú najvyššie hodnoty, ktorých ochranu zabezpečuje právo.

Zdravotnícky pracovník a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti

Obe kategórie charakterizujú subjekty, ktoré sú za podmienok stanovených zákonom oprávnené poskytovať zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Kategorizáciu zdravotníckych pracovníkov obsahuje zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“). V zmysle § 27 sa za zdravotníckeho pracovníka považuje fyzická osoba vykonávajúca zdravotnícke povolanie:
a) lekár, b) zubný lekár, c) farmaceut, d) sestra, e) pôrodná asistentka, f) fyzioterapeut, g) verejný zdravotník, h) zdravotnícky laborant, i) asistent výživy, j) dentálna hygienička, k) rádiologický technik, l) zdravotnícky záchranár, m) zubný technik, n) technik pre zdravotnícke pomôcky, o) optometrista, p) farmaceutický laborant, q) masér, r) očný optik, s) ortopedický technik, t) zdravotnícky asistent, u) zubný asistent, v) sanitár, w) iný zdravotnícky pracovník (logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik v zdravotníckom zariadení).

Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti je podľa § 4 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti:
a) fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe
1. povolenia (§ 11) alebo povolenia na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami podľa osobitného predpisu(2), alebo
2. živnostenského oprávnenia,
b) fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), alebo
c) fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo povolenia na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu(3).

Z vyššie uvedeného vyplýva niekoľko rozdielov medzi týmito subjektmi:

Predpoklady vzniku právnej zodpovednosti

Na to, aby bolo možné vyvodiť voči určitej osobe (v prípade zodpovednosti v oblasti zdravotníctva pôjde najmä o poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, lekára, resp. iného zdravotníckeho pracovníka) právnu zodpovednosť, musia byť naplnené predpoklady, ktoré pre jej vznik platné právo ustanovuje. Konkrétne ide o tieto predpoklady:

Špecifické predpoklady (príp. špecifiká) právnej zodpovednosti v závislosti od druhu zodpovednosti

Na vznik trestnoprávnej zodpovednosti sa vyžadujú všeobecné predpoklady právnej zodpovednosti. Špecifikom pri tomto druhu zodpovednosti je, že trestné právo vždy vyžaduje zavinenie, ktoré sa napríklad v prípade objektívnej občianskoprávnej zodpovednosti nevyžaduje. Základom trestnoprávnej zodpovednosti je spáchanie trestného činu.

V prípade pracovnoprávnej zodpovednosti sa vyžaduje existencia pracovnoprávneho vzťahu a škoda musí vzniknúť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi.
Pre správnu zodpovednosť je špecifické porušenie noriem správneho práva.
Predpokladom na vznik disciplinárnej zodpovednosti je členstvo v konkrétnej stavovskej (profesijnej) komore.
Špecifickým predpokladom zmluvnej zodpovednosti je existencia zmluvného vzťahu – zmluvy, z ktorej zmluvným stranám vyplývajú určité práva a povinnosti.