Zloženie Súdnej rady Slovenskej republiky po 1. septembri 2014

Národná rada Slovenskej republiky (ďalej aj „Národná rada“) sa dňa 4. júna 2014 uzniesla v poradí už na dvanástej novele(1) Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“). (2) Táto novela, z formálneho hľadiska realizovaná prostredníctvom ústavného zákona č. 161/2014 Z. z. (3) (ďalej aj „posledná novela Ústavy“), nadobúdajúceho účinnosť 1. septembra 2014, sa dotkla dvoch významných oblastí ústavnej matérie. Okrem ústavnej definície manželstva a jeho ochrany to bola predovšetkým súdna moc. Pozornosť bola venovaná osobitne organizácii a právomociam Súdnej rady Slovenskej republiky a otázke predpokladov sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku, že sudca bude svoju funkciu vykonávať riadne. Posledná novela Ústavy sa v menšej miere dotkla aj právomocí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd“) a imunity jeho sudcov. Aj napriek pomerne bohatej obsahovej náplni, predmetom nášho záujmu bude výlučne Súdna rada Slovenskej republiky (ďalej len „Súdna rada“), a to výlučne zmeny v jej zložení, ktoré posledná novela Ústavy prináša.

Súdna rada a jej zloženie do 31. augusta 2014

Výklad o zmenách v zložení Súdnej rady sa, samozrejme, nezaobíde bez aspoň stručného zhodnotenia stavu de constitutione lata, teda bez pripomenutia toho, aké je jej zloženie dnes, čiže podľa právneho stavu platného a účinného do 31. augusta 2014.

Súdna rada je upravená v siedmej hlave Ústavy, označenej rubrikou „Súdna moc“, a to konkrétne na úvod jej druhého oddielu, nazvaného „Súdy Slovenskej republiky“. Na rozdiel od iných ústavných orgánov, ktoré Ústava výslovne, aj keď často len stručne charakterizuje,(4) v prípade Súdnej rady základná ústavná charakteristika chýba. Túto absenciu sa však snaží nahradiť ústavnoprávna doktrína a rozhodovacia činnosť Ústavného súdu. Súdnu radu charakterizujú ako orgán zabezpečujúci inštitucionálnu nezávislosť, resp. nezávislé postavenie súdnej moci od iných zložiek štátnej moci, ale aj ako orgán sudcovskej legitimity.(5) Táto charakteristika sa odzrkadľuje najmä v zložení Súdnej rady. Zloženie Súdnej rady je predmetom úpravy čl. 141a ods. 1 Ústavy.(6) Predsedom Súdnej rady je z titulu svojej funkcie predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“), ktorého v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. t) v spojení s čl. 141 ods. 4 písm. c) a čl. 145 ods. 3 Ústavy vymenúva na návrh samotnej Súdnej rady spomedzi sudcov Najvyššieho súdu prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“). Kreáciu ďalších 17 členov ústavodarca, rešpektujúc princíp deľby moci, rozdelil medzi moc zákonodarnú, moc výkonnú moc, moc súdnu a hlavu štátu. Na kreácií ďalších členov Súdnej rady sa tak podieľa Národná rada, vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), prezident a samotní sudcovia. Sudcovia (všetkých) všeobecných súdov volia a odvolávajú spomedzi seba ôsmich členov Súdnej rady. Podrobnosti o voľbe členov Súdnej rady sudcami upravujú ustanovenia § 10 a nasl. zákona o Súdnej rade.(7) Ostatní predstavitelia jednotlivých zložiek štátnej moci, t. j. Národná rada, vláda a prezident, volia a odvolávajú, resp. v prípade vlády a prezidenta menujú a odvolávajú, po troch členoch Súdnej rady. Pokiaľ ide o deviatich členov Súdnej rady, ktorí nie sú volení sudcami spomedzi sudcov, podmienky pre výkon ich funkcie ako členov Súdnej rady v základom rámci vymedzuje čl. 141a ods. 2 Ústavy. V zmysle citovaného ustanovenia je v ich prípade nevyhnutnou podmienkou bezúhonnosť, vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. Podmienky pre výkon funkcie sudcov, a teda skrze ne aj podmienky pre výkon funkcie členov Súdnej rady volených samotnými sudcami, definuje Ústava na inom mieste.(8) Funkčné obdobie všetkých členov Súdnej rady je v zmysle čl. 141a ods. 3 Ústavy päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť alebo vymenovať najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.

V súvislosti s rozdelením jednotlivých „pozícií“ v Súdnej rade je však dôležité poznamenať, že aj tí členovia Súdnej rady, ktorí sú volení, resp. menovaní Národnou radou, vládou a prezidentom, môžu byť sudcami. Žiadne ustanovenie Ústavy to totiž nevylučuje.(9) Deväť členov – sudcov, osem „bežných“ plus predseda Najvyššieho súdu, tak nemusí byť konečný počet sudcov zasadajúcich v Súdnej rade. Pre úplnosť však treba dodať, že existuje i názor, podľa ktorého je ústavnú úpravu, ktorá prerozdeľuje podiel na kreácii Súdnej rady medzi viaceré zložky štátnej moci, možné vykladať aj tak, že deviati členovia nevolení sudcami by už nemali byť sudcami. Takúto úvahu vo svojom komentári k Ústave načrtol J. Drgonec.(10) Sám však vzápätí dodáva, že takýto spôsob výkladu v praxi rešpektovaný nebol, keď aj v rámci členov Súdnej rady volených, resp. menovaných Národnou radou, vládou a prezidentom boli do funkcie ustanovení ďalší sudcovia všeobecných súdov. V prvom volebnom období tvorili sudcovia celkovo dve tretiny všetkých členov Súdnej rady. V druhom volebnom období sa tento počet zvýšil až na 16 členov.(11)

Zloženie Súdnej rady podľa právneho stavu platného a účinného do 31. augusta 2014 tak možno zhrnúť nasledovne:
- predseda Najvyššieho súdu z titulu svojej funkcie = predseda Súdnej rady,
- 8 sudcov volených sudcami všeobecných súdov,
- 3 členovia volení Národnou radou,
- 3 členovia menovaní vládou a
- 3 členovia menovaní prezidentom.
Spolu 18 členov.

Predchádzajúce návrhy na zmenu zloženia Súdnej rady

Zloženie Súdnej rady, tak ako bolo prijaté v podobe ústavného zákona č. 161/2014 Z. z., t. j. v poslednou novelou Ústavy, nepredstavovalo prvý verejne komunikovaný návrh na zmenu jej zloženia. Úvahy o novom zložení Súdnej rady prešli nemalým vývojom. Ten je ilustrovateľný aj dvoma predchádzajúcimi návrhmi, ktoré si stručne priblížime na nasledujúcich riadkoch.

Prvý konkretizovaný návrh na zmenu zloženia Súdnej rady bol verejne prezentovaný Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky v spolupráci s Úradom vlády Slovenskej republiky už vo februári 2014, keď tvoril súčasť komplexnejšieho ...