Je predaj drog viacerým osobám kvalifikačným kritériom na subsumáciu pod kvalifikovanú skutkovú podstatu § 172 ods. 2 Tr. zák.?

Zá­sa­da nullum cri­men si­ne le­ge pat­rí me­dzi zá­klad­né zá­sa­dy tres­tné­ho prá­va hmot­né­ho. Pl­ne si uve­do­mu­jem zá­važ­nosť dro­go­vých de­lik­tov a ich do­pad naj­mä na slo­ven­skú dos­pie­va­jú­cu po­pu­lá­ciu, av­šak už aj tak mi­mo­riad­ne prís­ne san­kcie za­kot­ve­né v zá­ko­ne č. 300/2005 Z.z. Trest­ný zá­kon v zn. n. p. sú pod­ľa môj­ho ná­zo­ru ap­li­ko­va­né i v prí­pa­doch, ke­dy je skut­ko­vý stav nes­práv­ne práv­ne po­sú­de­ný, a to v nep­ros­pech ob­vi­ne­né­ho.

Uve­do­mu­jem si sku­toč­nosť, že môj práv­ny ná­zor ne­mu­sí byť či­ta­teľ­mi bez­výh­rad­ne ak­cep­to­va­ný, ko­niec kon­cov pou­ka­zu­jem na roz­hod­nu­tia NS SR ako sú­du do­vo­la­cie­ho, v kto­rých do­vo­la­te­lia ar­gu­men­to­va­li nes­práv­nym práv­nym po­sú­de­ním ve­ci, ho­ci neu­vá­dza­li kon­krét­ne ar­gu­men­ty, kto­ré sú uvá­dza­né v tom­to člán­ku, pri­čom NS SR nes­práv­ne práv­ne po­sú­de­nie ve­ci ne­kon­šta­to­val ( ide napr. o roz­hod­nu­tia sp.zn. 1Tdo 26/2011, 5Tdo77/2012, 5Tdo 7/2011).

Pred­me­tom toh­to člán­ku je pou­ká­zať na prax pro­ku­ra­túr oh­ľa­dom sub­sum­cie skut­ku (dro­go­vé­ho de­lik­tu) pri pre­da­ji drog via­ce­rým oso­bám, s kto­rou sa čas­to sto­tož­ňu­jú i sú­dy, pri­čom je­ho úče­lom je mi­ni­mál­ne roz­pú­tať dis­ku­siu na tú­to té­mu.

Pod­ľa ust. §172 ods. 2 písm.c) TZ od­ňa­tím slo­bo­dy na de­sať ro­kov až pät­násť ro­kov sa pá­cha­teľ pot­res­tá, ak spá­cha čin uve­de­ný v od­se­ku 1 zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia.

V praxi pre­jed­ná­va­nia dro­go­vých de­lik­tov v tres­tnom stí­ha­ní sa mož­no stret­núť s tým, že pro­ku­rá­tor po­dá­va ob­ža­lo­bu na ob­vi­ne­né­ho z tres­tné­ho či­nu pod­ľa ust. §172 ods. 1 písm. c) TZ, pri­čom je­di­ným kva­li­fi­kač­ným kri­té­riom, na zá­kla­de kto­ré­ho sku­tok sub­su­mu­je aj pod od­sek 2 písm. c) TZ, je od­kaz na ust. § 138 písm. j) TZ, pri­čom pod­ľa ust. §127 ods. 12 TZ via­ce­rý­mi oso­ba­mi sa na úče­ly toh­to zá­ko­na ro­zu­me­jú naj­me­nej tri oso­by.

Pro­ku­rá­tor te­da v prí­pa­de, ak zis­tí, že oso­ba dro­gy pre­dá­va­la naj­me­nej trom oso­bám, sku­tok bez ďal­šie­ho kva­li­fi­ku­je ako kva­li­fi­ko­va­nú skut­ko­vú pod­sta­tu § 172 ods. 1 písm. c), ods.2 písm.c) TZ.

Ten­to práv­ny ná­zor po­va­žu­jem za nes­práv­ny, a to na zá­kla­de niž­šie uve­de­nej práv­nej ana­lý­zy.

Pod­ľa ust. § 138 písm. j) TZ zá­važ­nej­ším spô­so­bom ko­na­nia sa ro­zu­mie pá­chanie tres­tné­ho či­nu na via­ce­rých oso­bách.

Z kon­štan­tné­ho vý­kla­du ust. § 138 písm. j) TZ vy­plý­va, že zmy­sel pred­lož­ky „na“ via­ce­rých oso­bách je napl­ne­ný iba vte­dy, ak ne­sú ne­ga­tív­ne nás­led­ky spá­chania tres­tné­ho či­nu as­poň tri oso­by.

Niek­to­rí auto­ri si „po­má­ha­jú“ prá­vom pro­ces­ným a napl­ne­nie toh­to kva­li­fi­kač­né­ho kri­té­ria vi­dia vte­dy, ak sú sa­mot­ným tres­tným či­nom „poš­ko­de­né“ naj­me­nej tri oso­by (poz­ri ko­men­tár k Tres­tné­mu zá­ko­nu Bur­da a kol., vy­da­va­teľ­stvo C.H. Beck).

V tej­to sú­vis­los­ti však mu­sím uviesť i ná­zor niek­to­rých svo­jich ko­le­gov, kto­rí ka­te­go­ric­ky ne­súh­la­sia s pou­ži­tím poj­mu „oso­by poš­ko­de­né“, na­koľ­ko za­stá­va­jú ná­zor, že pro­ces­né de­fi­ní­cie sa ne­mô­žu na účel hmot­nop­ráv­nej kva­li­fi­ká­cie skut­ku pou­žiť.

Pod­por­ne ďa­lej ana­lo­gic­ky pou­ka­zu­jem napr. na vý­klad ust. § 144 ods. 2 písm.b) TZ, či na všeo­bec­ný vý­klad poj­mu „spá­cha trest­ný čin na chrá­ne­nej oso­be“ – ke­dy tie­to oso­by by ma­li byť vždy v pos­ta­ve­ní poš­ko­de­ných.

Pod­ľa ust. § 46 ods. 1 TP poš­ko­de­ný je oso­ba, kto­rej bo­lo tres­tným či­nom ub­lí­že­né na zdra­ví, spô­so­be­ná ma­jet­ko­vá, mo­rál­na ale­bo iná ško­da, ale­bo bo­li po­ru­še­né či oh­ro­ze­né jej iné zá­ko­nom chrá­ne­né prá­va ale­bo slo­bo­dy.

Ty­pic­kým prík­la­dom, ke­dy mož­no pod­ľa môj­ho ná­zo­ru kon­šta­to­vať spá­chanie ...