Je predaj drog viacerým osobám kvalifikačným kritériom na subsumáciu pod kvalifikovanú skutkovú podstatu § 172 ods. 2 Tr. zák.?
Dátum vydania článku | 01.01.2014 |
Autor: | JUDr. Namir Alyasry |
Zdroj: | Právne listy |
Abstrakt
Zásada nullum crimen sine lege patrí medzi základné zásady trestného práva hmotného. Plne si uvedomujem závažnosť drogových deliktov a ich dopad najmä na slovenskú dospievajúcu populáciu, avšak už aj tak mimoriadne prísne sankcie zakotvené v zákone č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v zn. n. p. sú podľa môjho názoru aplikované i v prípadoch, kedy je skutkový stav nesprávne právne posúdený, a to v neprospech obvineného.
Uvedomujem si skutočnosť, že môj právny názor nemusí byť čitateľmi bezvýhradne akceptovaný, koniec koncov poukazujem na rozhodnutia NS SR ako súdu dovolacieho, v ktorých dovolatelia argumentovali nesprávnym právnym posúdením veci, hoci neuvádzali konkrétne argumenty, ktoré sú uvádzané v tomto článku, pričom NS SR nesprávne právne posúdenie veci nekonštatoval ( ide napr. o rozhodnutia sp.zn. 1Tdo 26/2011, 5Tdo77/2012, 5Tdo 7/2011).
Predmetom tohto článku je poukázať na prax prokuratúr ohľadom subsumcie skutku (drogového deliktu) pri predaji drog viacerým osobám, s ktorou sa často stotožňujú i súdy, pričom jeho účelom je minimálne rozpútať diskusiu na túto tému.
Podľa ust. §172 ods. 2 písm.c) TZ odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
V praxi prejednávania drogových deliktov v trestnom stíhaní sa možno stretnúť s tým, že prokurátor podáva obžalobu na obvineného z trestného činu podľa ust. §172 ods. 1 písm. c) TZ, pričom jediným kvalifikačným kritériom, na základe ktorého skutok subsumuje aj pod odsek 2 písm. c) TZ, je odkaz na ust. § 138 písm. j) TZ, pričom podľa ust. §127 ods. 12 TZ viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby.
Prokurátor teda v prípade, ak zistí, že osoba drogy predávala najmenej trom osobám, skutok bez ďalšieho kvalifikuje ako kvalifikovanú skutkovú podstatu § 172 ods. 1 písm. c), ods.2 písm.c) TZ.
Tento právny názor považujem za nesprávny, a to na základe nižšie uvedenej právnej analýzy.
Podľa ust. § 138 písm. j) TZ závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách.
Z konštantného výkladu ust. § 138 písm. j) TZ vyplýva, že zmysel predložky „na“ viacerých osobách je naplnený iba vtedy, ak nesú negatívne následky spáchania trestného činu aspoň tri osoby.
Niektorí autori si „pomáhajú“ právom procesným a naplnenie tohto kvalifikačného kritéria vidia vtedy, ak sú samotným trestným činom „poškodené“ najmenej tri osoby (pozri komentár k Trestnému zákonu Burda a kol., vydavateľstvo C.H. Beck).
V tejto súvislosti však musím uviesť i názor niektorých svojich kolegov, ktorí kategoricky nesúhlasia s použitím pojmu „osoby poškodené“, nakoľko zastávajú názor, že procesné definície sa nemôžu na účel hmotnoprávnej kvalifikácie skutku použiť.
Podporne ďalej analogicky poukazujem napr. na výklad ust. § 144 ods. 2 písm.b) TZ, či na všeobecný výklad pojmu „spácha trestný čin na chránenej osobe“ – kedy tieto osoby by mali byť vždy v postavení poškodených.
Podľa ust. § 46 ods. 1 TP poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.
Typickým príkladom, kedy možno podľa môjho názoru konštatovať spáchanie ...
Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.