Nezákonné a nepoužiteľné dôkazy

Autor: JUDr., Peter Šamko
Udalosť: Právne listy

Abstrakt

Vysvetlenie pojmov zákonný dôkaz a pro­ces­ná pou­ži­teľ­nosť dô­ka­zu v prie­be­hu ko­na­nia.

Trest­ný po­ria­dok v us­ta­no­ve­ní § 119 ods. 2 Tr. por. ro­zoz­ná­va poj­my „dô­kaz“ a „dô­kaz­ný pros­trie­dok“.

Dô­kaz­ný pros­trie­dok je pros­trie­dok vy­uží­va­ný or­gán­mi čin­ný­mi v tres­tnom ko­na­ní, stra­na­mi v ko­na­ní pred sú­dom a sú­dom pri poz­ná­va­ní sku­toč­nos­ti, kto­rá je pred­me­tom dô­ka­zu. Dô­ka­zom je po­tom pria­my poz­na­tok, kto­rý bol zís­ka­ný z dô­kaz­né­ho pros­tried­ku pri do­ka­zo­va­ní (nap­rík­lad dô­kaz­ným pros­tried­kom je vý­sluch ob­vi­ne­né­ho a dô­ka­zom je ob­sah vý­po­ve­de ob­vi­ne­né­ho).

Pod­ľa § 119 ods. 2 Tr. por. za dô­kaz mô­že slú­žiť všet­ko, čo mô­že pris­pieť na ná­le­ži­té ob­jas­ne­nie ve­ci a čo sa zís­ka­lo z dô­kaz­ných pros­tried­kov pod­ľa Tres­tné­ho po­riad­ku ale­bo pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na. Z uve­de­né­ho us­ta­no­ve­nia vy­plý­va, že pod­sta­tou do­ka­zo­va­nia je je­ho zá­kon­nosť, na­koľ­ko za dô­kaz v tres­tnom ko­na­ní mô­že slú­žiť len to čo sa zís­ka­lo z dô­kaz­ných pros­tried­kov v zmys­le Tres­tné­ho po­riad­ku, res­pek­tí­ve pod­ľa oso­bit­né­ho zá­ko­na. Na stra­ne dru­hej, pred­met­né us­ta­no­ve­nie neu­mož­ňu­je vy­lú­čiť up­lat­ne­nie žiad­ne­ho dô­kaz­né­ho pros­tried­ku zís­ka­né­ho v sú­la­de so zá­ko­nom.

Dô­kaz zís­ka­ný z dô­kaz­né­ho pros­tried­ku mu­sí byť pre­to zá­kon­ný. Zá­kon­nos­ťou dô­ka­zu sa ro­zu­mie zis­te­nie, že bol zís­ka­ný z pra­me­ňa, kto­rý sta­no­vu­je ale­bo pri­púš­ťa zá­kon, že bol za­bez­pe­če­ný a vy­ko­na­ný op­ráv­ne­nou oso­bou a že sa tak sta­lo v zod­po­ve­da­jú­com štá­diu tres­tné­ho ko­na­nia a to ta­kým pos­tu­pom, kto­rý je v sú­la­de s práv­ny­mi pred­pis­mi. Ak sa tak nes­ta­lo pôj­de o ne­zá­kon­ný dô­kaz. Ok­rem zá­kon­nos­ti dô­ka­zu exis­tu­je eš­te tzv. pro­ces­ná pou­ži­teľ­nosť dô­ka­zu (nep­rí­pus­tnosť dô­ka­zu), pri kto­rej ide v zá­sa­de o zá­kon­ný dô­kaz, kto­rý však vzhľa­dom k ur­či­tým okol­nos­tiam ne­mô­že byť pou­ži­tý v ďal­šom prie­be­hu ko­na­nia a nie je mož­né z ne­ho vy­chá­dzať pri us­ta­ľo­va­ní skut­ko­vé­ho sta­vu ve­ci (nap­rík­lad oso­ba X naj­skôr vy­po­ve­dá v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka, tá­to sve­dec­ká vý­po­veď je vy­ko­na­ná pl­ne v sú­la­de so zá­ko­nom, pre­to ide o zá­kon­ný dô­kaz, av­šak nás­led­ne je tej­to oso­be v tom is­tom ko­na­ní, v kto­rom vy­po­ve­da­la ako sve­dok vzne­se­né ob­vi­ne­nie. V ta­kom­to prí­pa­de je vý­po­veď uro­be­ná v pro­ces­nom pos­ta­ve­ní sved­ka v ďal­šom prie­be­hu ko­na­nia pro­ces­ne ne­pou­ži­teľ­ná, pre­to­že oso­ba už má pro­ces­né pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho a nie je mož­né mať v jed­nom ko­na­ní zá­ro­veň pro­ces­né pos­ta­ve­nie sved­ka ako aj pro­ces­né pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho. Z ta­kej­to sve­dec­kej vý­po­ve­de pre­to už ne­bu­de mož­né zís­ka­vať žiad­ne in­for­má­cie a ne­ma­la by sa na­chá­dzať ani vo vy­šet­ro­va­com spi­se).

V praxi sa spra­vid­la pou­ží­va päť kri­té­rií zá­kon­nos­ti dô­ka­zu, kto­ré sfor­mu­lo­val Bo­hu­mil Re­pík (Re­pík, B.: Pro­ces­ní dus­led­ky po­ru­še­ní pred­pi­su o do­ka­zo­va­ní v tres­tním říze­ní. Bulle­tin ad­vo­ka­cie, 1982) a to:



1/ či bol dô­kaz zís­ka­ný z pra­me­ňa, kto­rý sta­no­ví prí­pad­ne pri­púš­ťa zá­kon,

2/či bol dô­kaz zís­ka­ný a vy­ko­na­ný pro­ces­ným sub­jek­tom k to­mu zá­ko­nom op­ráv­ne­ným,

3/či bol dô­kaz zís­ka­ný a vy­ko­na­ný v tom pro­ces­nom štá­diu, v kto­rom je prís­luš­ný pro­ces­ný sub­jekt pod­ľa zá­ko­na op­ráv­ne­ný vy­hľa­dá­vať a vy­ko­ná­vať dô­ka­zy v pro­ces­nom zmys­le, t. j. ta­ké dô­ka­zy, kto­ré mô­žu byť pod­kla­dom pre roz­hod­nu­tie v tres­tnom stí­ha­ní naj­mä pre roz­hod­nu­tie sú­du,

4/ či sa zís­ka­ný a vy­ko­na­ný dô­kaz tý­ka pred­me­tu do­ka­zo­va­nia v da­nom pro­ce­se, t. j. či sa tý­ka skut­ku o kto­rom sa ve­die ko­na­nie prí­pad­ne otá­zok, o kto­rých je pot­reb­né pod­ľa zá­ko­na v sú­vis­los­ti s tým­to skut­kom roz­ho­do­vať,

5/ či bol dô­kaz zís­ka­ný a vy­ko­na­ný spô­so­bom, kto­rý sta­no­vu­je, prí­pad­ne pri­púš­ťa zá­kon.

Dô­ka­zy, kto­ré ma­jú ur­či­té va­dy mô­žu byť ab­so­lút­ne neú­čin­né, t. j. ide o dô­ka­zy vy­ka­zu­jú­ce pod­stat­né va­dy, kto­ré nie je mož­né nap­ra­viť a spô­so­bu­jú ab­so­lút­nu ne­pou­ži­teľ­nosť dô­ka­zu v tres­tnom ko­na­ní (nap­rík­lad dô­kaz zís­ka­ný ne­zá­kon­ným do­nú­te­ním, vy­ko­na­nie do­mo­vej pre­hliad­ky bez prí­ka­zu sú­du a po­dob­ne) ale­bo re­la­tív­ne neú­čin­né, t. j. ide o dô­ka­zy, kto­ré vy­ka­zu­jú od­strá­ni­teľ­né va­dy a kto­ré spô­so­bu­jú ne­pou­ži­teľ­nosť dô­ka­zu len do do­by, ke­dy je ta­ká­to va­da od­strá­ne­ná (nap­rík­lad vý­sluch sved­ka via­za­né­ho po­vin­nos­ťou ml­čan­li­vos­ti, kto­rý bol zba­ve­ný ml­čan­li­vos­ti až do­da­toč­ne po vy­ko­na­ní vý­slu­chu). Pod­stat­ným kri­té­riom prí­pus­tnos­ti dô­ka­zu v ko­na­ní pred sú­dom je zá­kon­nosť zís­ka­nia dô­ka­zu.

Vzhľa­dom k to­mu, že Trest­ný po­ria­dok ne­má žiad­ne us­ta­no­ve­nie, kto­ré by sa za­obe­ra­lo ab­so­lút­nou, či re­la­tív­nou neú­čin­nos­ťou dô­ka­zov (ok­rem prí­pa­du uve­de­né­ho v us­ta­no­ve­ní § 119 ods. 4 Tr. por.) je nut­né hľa­dať ur­či­té vo­dít­ka pre správ­ne po­sú­de­nie zá­kon­nos­ti, či pro­ces­nej pou­ži­teľ­nos­ti dô­ka­zov v tres­tnom ko­na­ní v súd­nej praxi. V tom­to sme­re je pre­to ne­vyh­nut­né poz­nať prís­tup súd­nej praxe pri jed­not­li­vých dô­kaz­ných pros­tried­kov.

Niž­šie v texte nas­le­du­je vý­ber z čes­kos­lo­ven­skej, slo­ven­skej a čes­kej ju­di­ka­tú­ry, kto­rá sa za­obe­ra­la uve­de­nou prob­le­ma­ti­kou a kto­rej zá­ve­ry by moh­li na­po­môcť k rie­še­niu kon­krét­nych ap­li­kač­ných prob­lé­mov. De le­ge fe­ren­da bu­de ne­vyh­nut­ným up­ra­viť prob­le­ma­ti­ku ab­so­lút­nej a re­la­tív­nej neú­čin­nos­ti dô­ka­zov buď pod­rob­nej­šie v Tres­tnom po­riad­ku, res­pek­tí­ve sa­mos­tat­ným zá­ko­nom.



Z čes­kos­lo­ven­skej ju­di­ka­tú­ry:



Vý­po­veď oso­by o okol­nos­tiach, kto­ré sa doz­ve­de­la od sved­ky­ne, kto­rá pred­tým vy­uži­la svo­je prá­vo a od­op­re­la vý­po­veď, ne­mô­že slú­žiť ako dô­kaz, pre­to­že ta­ký­to pos­tup by bol for­mou pri­nú­te­nia k vý­po­ve­di (roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du sp. zn. 2 Tz 8/1966)



Ak bo­lo tres­tné stí­ha­nie ob­vi­ne­né­ho ve­de­né pre ur­či­tý sku­tok za­sta­ve­né, pre­to­že ne­bo­lo preu­ká­za­né, že ho ob­vi­ne­ný spá­chal, nie je mož­né k to­mu­to skut­ku pri­hliad­nuť ako k dô­ka­zu pro­ti ob­vi­ne­né­mu a to ani ako k dô­ka­zu pod­por­né­mu (R 30/1966 – II)



Dô­kaz vý­slu­chom ob­vi­ne­né­ho mu­sí byť vy­ko­na­ný spô­so­bom, kto­rý sta­no­ví Trest­ný po­ria­dok. Za ta­ký­to dô­kaz však ne­mô­že byť po­va­žo­va­né vy­jad­re­nie ob­ža­lo­va­né­ho pred znal­ca­mi pri príp­ra­ve zna­lec­ké­ho po­sud­ku (R 49/1968 – I)



Je v roz­po­re so zá­ko­nom ak je ob­vi­ne­ný pri dá­va­ní otá­zok za úče­lom dopl­ne­nia vý­po­ve­de ale­bo od­strá­ne­nia neúpl­nos­ti, ne­jas­nos­ti a roz­po­rov pres­vied­ča­ný, že je­ho vý­po­veď je nep­rav­di­vá a je mu pod­sú­va­ný ná­zor vy­po­čú­va­jú­ce­ho na ob­sah vý­po­ve­de s cie­ľom pris­pô­so­biť vý­po­veď ob­vi­ne­né­ho tak, aby bo­la v sú­la­de s vý­sled­ka­mi ohliad­ky a pit­vy, kto­ré sú zná­me vy­po­čú­va­jú­ce­mu (R 49/1968 – II)



Pri vy­ko­ná­va­ní re­konštruk­cie či­nu nes­mie byť ob­vi­ne­ný or­gá­nom čin­ným v tres­tnom ko­na­ní us­mer­ňo­va­ný oh­ľad­ne je­ho ko­na­nia pri či­ne, kto­ré be­hom re­konštruk­cie zná­zor­ňu­je (R 49/1968 – III)



Zá­pis­ni­cu o hlav­nom po­jed­ná­va­ní, kto­rá má cha­rak­ter ve­rej­nej lis­ti­ny, je nut­né po­va­žo­vať za dô­kaz o tom, aký bol prie­beh hlav­né­ho po­jed­ná­va­nia, po­kiaľ nes­práv­nosť jej ob­sa­hu ne­bo­la preu­ká­za­ná iný­mi dô­kaz­mi (R 50/1969 – I)



Za nep­rí­pust­ný dô­kaz je pot­reb­né po­va­žo­vať pou­ži­tie zna­lec­ké­ho po­sud­ku, kto­rý bol vy­pra­co­va­ný za­uja­tým znal­com (R 11/1977)



Je nep­rí­pus­tná ta­ká vý­po­veď sved­ka, v kto­rej sve­dok po pre­čí­ta­ní zá­pis­ni­ce o vý­po­ve­di iné­ho sved­ka, preh­lá­si, že tá­to vý­po­veď má byť po­va­žo­va­ná za je­ho vlas­tnú vý­po­veď (R 52/1977 – I.)



Vý­ka­zy a ta­buľ­ky o roz­sa­hu tres­tnej čin­nos­ti jed­not­li­vých ob­vi­ne­ných a vý­ške do­siah­nu­té­ho pros­pe­chu zos­ta­ve­né po­li­caj­ným or­gá­nom v príp­rav­nom ko­na­ní na zá­kla­de dô­ka­zov nie sú dô­kaz­mi, kto­ré by bo­lo mož­né pou­žiť ako lis­tin­ný dô­kaz v ko­na­ní pred sú­dom. Ide len o orien­tač­nú po­môc­ku (R 4/1982 – III)



Us­ta­no­ve­nie o prá­vu sved­ka od­oprieť vý­po­veď nie je mož­né ob­chá­dzať tak, že po­li­caj­ný or­gán na­priek to­mu, že sve­dok od­oprie vý­po­veď sa ho pý­ta na dô­vo­dy a poh­nút­ky od­op­re­tia vý­po­ve­de a na sku­toč­nos­ti, kto­ré ma­li byť pred­me­tom vý­slu­chu a tie­to sku­toč­nos­ti po­tom uve­die v pí­som­nom zá­zna­me. Ta­ký­to pos­tup je nep­rí­pust­ný a ob­sah tak­to ne­zá­kon­ne zís­ka­nej vý­po­ve­de nie je mož­né pou­žiť ako dô­kaz v tres­tnom ko­na­ní a to ani nap­rík­lad vý­slu­chom po­li­caj­né­ho or­gá­nu k ob­sa­hu vy­jad­re­nia sved­ka, kto­ré tak­to ne­zá­kon­ne zís­kal (R 20/1984 – II)



Pre­čí­ta­nie zá­zna­mu o ob­sa­hu te­le­fo­nic­ké­ho roz­ho­vo­ru or­gá­nu čin­né­ho v tres­tnom ko­na­ní ale­bo sú­du so sved­kom ne­mô­že nah­ra­diť vý­sluch sved­ka, res­pek­tí­ve pre­čí­ta­nie zá­pis­ni­ce o je­ho skor­šej vý­po­ve­di (R 56/1984).



Za vý­sluch sved­ka nie je mož­né po­va­žo­vať prí­pa­dy, v kto­rých sve­dok len od­ká­že na svo­ju inú vý­po­veď, kto­rú uro­bil v inej tres­tnej ve­ci s tým, aby sa po­va­žo­va­la za je­ho sve­dec­kú vý­po­veď a to bez to­ho, aby vo ve­ci vy­po­ve­dal. Ta­ké­to vy­hlá­se­nie nie je mož­né po­va­žo­vať za vý­sluch sved­ka a nie je mož­né k ne­mu pri­hlia­dať. Rov­na­ký zá­ver pla­tí, keď sve­dok len od­ká­že na svo­je vy­jad­re­nie, kto­ré po­dal do zá­pis­ni­ce o po­da­nom vy­svet­le­ní bez to­ho, aby vo ve­ci vy­po­ve­dal ako sve­dok. Ani v tom­to prí­pa­de nie je mož­né ta­ké­to vy­hlá­se­nie po­va­žo­vať za dô­kaz vý­slu­chom sved­ka (roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du sp. zn. 4To 2/1986)



Po­da­né vy­svet­le­nia osôb ne­mô­žu slú­žiť ako dô­kaz pred sú­dom a je bez vý­zna­mu či bol o tom­to vy­svet­le­ní vy­ko­na­ný zá­pis, prí­pad­ne úrad­ný zá­znam. Po­kiaľ ma­jú byť v tres­tnej ve­ci ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU