NOVÁ PRÁVNA ÚPRAVA VEREJNÝCH ŠPORTOVÝCH PODUJATÍ

Autor: JUDr. Michal Hutta PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore

Abstrakt

Autor sa vo svojom príspevku zaoberá analýzou vybraných otázok novej právnej úpravy verejných športových podujatí, ktorá sa stala účinnou 1. februára 2014. Súčasne vo svojom príspevku prezentuje na vybraných problémoch svoje úvahy, či nová právna úprava môže prispieť k účinnejšej eliminácii násilia a výtržností na verejných športových podujatiach v praxi.

1 ÚVOD

Verejné športové podujatia predovšetkým vo vrcholovom športe majú nezastupiteľné miesto v svetovej spoločnosti, pretože denne prinášajú širokým masám ľudí neopakovateľné zážitky zo športových výkonov športovcov a uspokojujú ich emocionálne, prípadne aj estetické potreby. V posledných niekoľkých desaťročiach však verejné športové podujatia neprinášajú svetovej spoločnosti len tieto pozitívne aspekty, ale sú s nimi notorickým spôsobom previazané aj negatívne aspekty, ako je napríklad vedomá manipulácia výsledkov športových podujatí (tzv. match-fixing), používanie zakázaných farmokologických látok a nedovolených metód pri výkone športovej činnosti (doping športovcov) a najmä hromadné prejavy násilia a výtržností zo strany účastníkov zhromaždených na verejných športových podujatiach.

Práve posledne menovaný negatívny aspekt spojený s verejnými športovými podujatiami je dlhodobo viac, či menej rozšírený na všetkých kontinentoch sveta. Tento negatívny fenomén, niektorými označovaný ako „divácke násilie“, alebo „chuligánstvo“ sa z Anglicka, kde má svoj pôvod, rozšíril aj do iných častí Európy, pričom neobišiel ani Slovenskú republiku.

Od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia mal tento negatívny fenomén v slovenských podmienkach vzrastajúcu tendenciu, a to predovšetkým na podujatiach vrcholového futbalu a hokeja. Slovenská republika od svojho vzniku nedostatočne venovala pozornosť tomuto vážnemu spoločenskému problému, avšak v posledných rokoch sa pod tlakom verejnosti tento postoj postupne menil a stal sa dôležitou témou nielen v spoločnosti a u predstaviteľov športovej autonómie, ale aj pre orgány štátnej správy a predstaviteľov politickej reprezentácie. Zmena postoja k tomuto spoločenskému problému vyústila až do tej miery, že Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením z 30.januára 2013 schválila „Koncepciu boja proti diváckemu násiliu na roky 2013 - 2016“, ktorú vypracovalo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.1

Na základe cieľa č. 1 „Zmeny a doplnenia právnych mechanizmov“ a úlohy č. 1 „Úprava právnych predpisov“ vytýčených touto koncepciou došlo zo strany ministerstva k okamžitému začatiu prác na tvorbe novej právnej úpravy verejných športových podujatí. Na tento účel bola zo ministerstvom zriadená odborná medzirezortná pracovná skupina. Výsledkom tejto snahy bolo prijatie nového zákona č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „nový zákon o verejných športových podujatiach“), ktorý nadobudol účinnosť 1. februára 2014.
Tento zákon predstavuje pomerne komplexnú právnu úpravu organizovania verejných športových podujatí a v celom rozsahu nahradil dovtedajšiu rovnako pomerne komplexnú právnu úpravu tejto problematiky obsiahnutú v zákone č. 479/2008 Z.z. o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „starý zákon o verejných športových podujatiach“).

2 NOVÝ ZÁKON O VEREJNÝCH ŠPORTOVÝCH PODUJATIACH

Základným cieľom nového zákona o verejných športových podujatí bolo vytvoriť modernú právnu úpravu, ktorá by predstavovala efektívny systém právnych nástrojov, prostriedkov a postupov eliminácie násilia, výtržností a nevhodných verbálnych a nonverbálnych prejavov na verejných športových podujatiach. Osobitný dôraz sa pritom nekládol výlučne len na represívnu stránku riešenia tejto problematiky, ale aj na prevenciu v podobe zavedenia tých prevenčných právnych postupov, inštitútov a prostriedkov, ktoré sa v praxi niektorých európskych štátoch osvedčili. Pri koncipovaní novej právnej úpravy sa vychádzalo nielen z Európskeho dohovoru o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch a z odporúčaní Stáleho výboru zriadeného týmto dohovorom, ale aj z právnych úprav Anglicka a Walesu , Českej republiky a Poľska . Samozrejme významným zdrojom boli aj bohaté poznatky z praxe.

Nový zákon o verejných športových podujatiach priniesol množstvo nových zmien, a preto sa vzhľadom na obmedzený rozsah tohto príspevku zameriam len na niektoré z nich. Vo všeobecnosti však možno uviesť, že nový zákon okrem iných zmien priniesol predovšetkým sedem najvýznamnejších zmien, a to
a) zaviedol novú kategorizáciu športových podujatí a novú terminológiu,
b) precizoval niektoré doterajšie a zaviedol nové prevenčné povinnosti organizátora verejného športového podujatia,
c) zaviedol povinnosť organizátora nahradiť Policajnému zboru náklady, ktoré zbor účelne vynaložil na obnovenie verejného poriadku na podujatí,
d) precizoval postavenie a činnosť usporiadateľskej služby na podujatí,
e) zaviedol nové zákazy pre účastníkov podujatia,
f) výrazným spôsobom zmenil úpravu administratívnoprávnej zodpovednosti na úseku verejných športových podujatí,
g) novelizoval trestné kódexy a zákon o priestupkoch.

a. Nová kategorizácia športových podujatí a nová terminológia
Nový zákon o verejných športových podujatiach na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy zaviedol na základe kritéria rizikovosti expressis verbis novú kategorizáciu verejných športových podujatí. V predchádzajúcej právnej úprave takáto kategorizácia nebola výslovne uvedená, hoci sa z niektorých jej ustanovení dala vyvodiť tak, že sa v podstate rozlišovali dve skupiny verejných športových podujatí, a to nerizikové (bežné) a rizikové športové podujatia. Na základe zákonnej prezumpcie o zvýšenej rizikovosti podujatí vrcholového futbalu a hokeja, samostatnú skupinu podujatí predstavovali futbalové a hokejové podujatia dvoch najvyšší celoštátnych súťaží s kapacitou štadióna nad 2000 účastníkov.
Nový zákon o verejných športových podujatí zaviedol kategorizáciu športových podujatí rovnako podľa kritéria rizikovosti podujatia do dvoch skupín, avšak už na a) „bežné“ športové podujatia, b) športové podujatia s osobitným režimom.

Bežnými športovými podujatiami treba rozumieť podujatia, na ktorých riziko ohrozenia bezpečnosti ich účastníkov a narušenia verejného poriadku vzhľadom na ich druh, v ktorom športovom odvetví a akej výkonnostnej kategórie sa majú organizovať, zo skúseností s ich organizovaním z minulosti a výšku a štruktúru ich predpokladanej návštevnosti je nízke a predpokladá sa, že ich priebeh bude pokojný.
Naproti tomu športovými podujatiami s osobitným režimom sa rozumejú podujatia, na ktorých riziko ohrozenia bezpečnosti ich účastníkov a narušenia verejného poriadku je z niektorého alebo z viacerých, prípadne všetkých vyššie uvedených dôvodov vyššie. Na základe toho, nový zákon o verejných športových kategorizuje športové podujatia s osobitným režimom do štyroch kategórii:
a) rizikové podujatia,
b) futbalové alebo hokejové podujatia dvoch najvyšších súťaží v kategórii dospelých alebo štyri kolá pohárových súťaží vo futbale a hokeji v kategórii dospelých,
c) podujatia, na ktorých sa predpokladá účasť 4000 a viac divákov, alebo
d) podujatia, na ktorých sa predpokladá viac ako 90% obsadenia športového zariadenia s kapacitou 2000 a viac divákov.

Za rizikové podujatie pritom nový zákon o verejných športových podujatiach považuje podujatie označené za rizikové organizátorom podujatia, športovým zväzom, obcou alebo Policajným zborom z dôvodu hrozby narušenia verejného poriadku alebo ohrozenia bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia.

Táto kategorizácia zohľadňuje všeobecne známe poznatky z praxe, že čím je vyššia návštevnosť podujatia, tým je vyššie riziko, ktoré sa znásobuje vtedy, ak sa na podujatiach zúčastnia aj „problémové“ (rizikové) osoby, ktoré sa už v minulosti dopustili násilia a výtržností na verejnom športovom podujatí. Zároveň sa pri tejto kategorizácii zohľadňujú aj slovenské špecifiká pri verejných športových podujatiach z hokeja a futbalu v kategórii dospelých. Na základe dlhodobých negatívnych skúseností z praxe pri podujatiach najvyšších súťaží v týchto športoch sa zo zákona prezumuje vyššia rizikovosť.

Účelom zavedenia určitej kategorizácie verejných športových podujatí je, aby sa na podujatiach so zvýšeným rizikom vzťahoval osobitný právny režim spočívajúci najmä v tom, že sa organizátorovi takéhoto podujatia zo zákona ukladá splniť viac prevenčných povinností pri jeho organizovaní, než je tomu pri bežných (menej rizikových) podujatiach. Kategorizácia verejných športových podujatí na základe kritéria ich rizikovosti nie je neznámou ani v iných európskych krajinách. Napríklad v Poľsku súčasný zákon o bezpečnosti hromadných podujatí z roku 2009 rozlišuje tri skupiny, a to nerizikové hromadné podujatia, hromadné podujatia zvýšeného rizika a súťažné futbalové zápasy.

Nový zákon o verejných športových podujatiach zároveň zaviedol nové pojmy ako napríklad „medzinárodné podujatie“, „športové zariadenie“ alebo „športovisko“. Osobitnú pozornosť je však potrebné venovať dvom iným novým pojmom, ktorý tento zákon zaviedol, resp. prvýkrát ich legálne zadefinoval a ich legálne definície môžu byť pre niekoho sporné. Sú to pojmy „účastník podujatia“ a „rizikový účastník“.
Pojem „účastník podujatia“ nie je síce novým ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU