PRECHOD DELIKTUÁLNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKEJ OSOBY V KONTEXTE JUDIKATÚRY

Autor: JUDr. Zuzana Kiselyová PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore

Abstrakt

Predmetom príspevku je analýza súčasnej právnej úpravy prechodu deliktuálnej zodpovednosti právnických osob so zameraním sa na súvisiacu európsku a vnútroštátnu judikatúru. Autorka na základe uvedenej judikatúry vyjadruje svoje návrhy de lege ferenda prípadnej úpravy prechodu deliktuálnej zodpovednosti právnických osôb v oblasti správneho trestania v podmienkach Slovenskej republiky.

1 ÚVOD

Zodpovednosť za správne delikty je možné uplatniť iba vtedy, ak sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Dôvodom zániku zodpovednosti sú okolnosti, ktoré nastali po spáchaní správneho deliktu. Ak nastanú dôvody zániku zodpovednosti, zaniká zodpovednostný právny vzťah medzi subjektom verejnej správy (najčastejšie štátom) a páchateľom a zaniká raz a na vždy právo príslušného subjektu uložiť páchateľovi správny trest a povinnosť páchateľa tento trest strpieť. Zákony upravujúce iné správne delikty rátajú výslovne iba s jedným dôvodom zániku zodpovednosti, a to s uplynutím stanovenej doby. Výnimkou je prípad smrti (zániku) páchateľa, kedy odpadá subjekt správneho deliktu a teda i jeden z účastníkov trestnoprávneho vzťahu.1 Pokiaľ smrť fyzickej osoby ako páchateľa deliktu je vnímaná ako definitívna skutočnosť bez potreby ďalšej diskusie, zánik právnickej osoby ako dôvodu zániku zodpovednosti právnickej osoby nie je taký samozrejmý. Doterajšia právna úprava i staršia judikatúra súdov v správnom súdnictve vychádzala z toho, že zánikom zodpovednej osoby neprechádza zodpovednosť na právneho nástupcu tohto subjektu/subjektov.

Názory o tom, v ktorých prípadoch a akým spôsobom sa môže uplatniť právne a procesné nástupníctvo (sukcesia), sa v priebehu doby menia. Príčinou je predovšetkým praktická potreba umožniť prechod verejných práv a najmä verejných povinností na právnych nástupcov. V opačnom prípade by musel správny orgán znovu zahajovať konanie a znovu rozhodovať, mohli by už uplynúť zákonné lehoty, vznikli by dodatočné náklady a podobne. Typickým prípadom meniacich sa názorov na možnosť právneho nástupníctva je práve prechod zodpovednosti právnickej osoby za správny delikt na jej právnych nástupcov. Predchádzajúce striktné odmietanie právneho nástupníctva v tejto oblasti bolo odôvodňované tým, že deklarácia zodpovednosti a uloženia trestu je rýdzo osobnej povahy. Podľa názoru Vrchního soudu v Prahe je vyslovenie viny a uloženie správneho trestu čisto osobnej povahy. Rozhodnutie o pokute za správny delikt je rozhodnutie konštitutívneho charakteru; povinnosť zaplatiť pokutu vzniká ex nunc právoplatnosť rozhodnutia, ktorým sa pokuta ukladá. Ak zanikne v priebehu konania právnická osoba, s ktorou bolo konanie o uložení pokuty za správny delikt vedené, nemožno pokutu uložiť jej právnemu nástupcovi, a to aj keď by prebral všetky existujúce práva a povinnosti v okamžiku zániku svojho právneho predchodcu. Uvedený rozsudok vychádzal z pravidla o neprenosnosti verejných práv a povinností, ak nevyplýva zo zákona vyslovene niečo iné. Konkrétne z rozsudku vyplynul záver o neprenosnosti verejnoprávnej zodpovednosti za správny delikt na právneho nástupcu právnickej osoby.

Táto téza trestnej dogmatiky (zásada individuálnej zodpovednosti) však bola postupne opustená, keďže už len myšlienka verejnoprávnej zodpovednosti právnických osôb predstavovala prielom do tejto tézy. Zdá sa, že ďalším zásahom do tradičného chápania správnoprávnej (v súčasnosti už aj trestnej) zodpovednosti právnických osôb je pripustenie právneho nástupníctva právnických osôb. Je to dané tým, že kým fyzická osoba v zásade nemôže zmeniť svoju totožnosť, právnická osoba sa môže zámerne vyhnúť zodpovednosti za spáchaný správny delikt a často veľmi prísnej sankcii tým, že zámerne buď úplne zanikne alebo dôjde k jej premene vo forme fúzie (zlúčenie alebo splynutie), vo forme rozdelenia alebo prevodu majetku na spoločníka. Môže sa tak stať, že rovnaký alebo čiastočne obmenený okruh osôb (vlastníkov, akcionárov, osôb v štatutárnych orgánoch) s tým istým majetkom pokračuje v činnosti zaniknutej právnickej osoby. Prax aj verejnosť pociťuje tento stav, keď v dôsledku úmyselného spôsobenia zániku trestnosti zostane správny delikt nepotrestaný, ako niečo nepatričného, ako situáciu, keď nedošlo k naplneniu spravodlivosti, a keď sa plytvá autoritou správneho orgánu a tiež nemalými finančnými, časovými a osobnými prostriedkami. V dôsledku toho sa ozývajú hlasy požadujúce zmenu tohto stavu.

V prípade prechodu právnych povinností je potrebné vziať do úvahy ústavnoprávnu požiada vku ukladania povinností zákonom alebo len na základe zákona a v jeho medziach a položiť si otázku, či možnosť právneho nástupníctva musí byť založená výslovným zákonným ustanovením. Existencia právneho nástupníctva predstavuje prelomenie pravidla záväznosti právneho rozhodnutia v správnom konaní len pre účastníkov konania, je výnimkou odôvodnenou povahou veci, charakterom práv a povinností. Nemôže sa preto pripustiť, aby sám správny orgán mohol svojím rozhodnutím (bez opory v zákone) založiť právne nástupníctvo do práv alebo povinností, o ktorých rozhodol.

2 PRECHOD ADMINISTRATÍVNEJ ZODPOVEDNOSTI PRÁVNICKÝCH OSÓB V JUDIKATÚRE

V správnom práve síce administratívnoprávna zodpovednosť právnických osôb už dlhšiu dobu existuje, ale vzhľadom na roztrieštenú a nejednotnú úpravu správnych deliktov právnických osôb chýba legislatívne riešenie základných hmotnoprávnych a procesných inštitútov správno-právnej zodpovednosti právnických osôb, medzi ktoré patrí aj právne nástupníctvo zodpovednosti právnickej osoby. Aplikačné problémy s tým spojené boli doteraz riešené len prostredníctvom rozhodovacej činnosti niektorých správnych orgánov a súdov v správnom súdnictve, a to najmä v oblasti hospodárskej súťaže. Typickým príkladom univerzálneho nástupníctva právnických osôb v tejto oblasti je ich fúzia formou zlúčenia alebo splynutia obchodných spoločností. Aj keď sa zákonodarca v oboch prípadoch fúzie pomerne obsiahle vysporiadal s otázkou prechodu ich práv a povinností zo súkromnoprávnych vzťahov, opomenul upraviť prechod práv a povinností zo vzťahov verejnoprávnej povahy.

Podľa môjho doterajšieho výskumu, pozitívna právna úprava slovenského právneho poriadku problematiku prechodu zodpovednosti za správne delikty na právnych nástupcov právnickej osoby neupravuje, t.j. neustanovuje prípadné podmienky takéhoto prechodu. Principiálnym problémom pri uvažovaní o procesnom nástupníctve v správnom konaní je otázka, či na základe právnych skutočností majúcich primárny význam pre súkromné právo, t.j. na základe univerzálnej sukcesie v prípade smrti fyzickej osoby alebo zániku právnickej osoby, prípadne na základe singulárnej sukcesie u týchto osôb môže dôjsť tiež k procesnej sukcesii, čiže k vzniku účastníctva v správnom konaní u právneho nástupcu predchádzajúceho účastníka konania. Podľa § 32 ods. 1 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane hospodárskej súťaže“), úrad zastaví konanie rozhodnutím, ak jediný účastník konania zomrel alebo zanikol bez právneho nástupcu. Podľa § 30 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania. Správny poriadok neupravuje problematiku hmotnoprávneho nástupníctva, to je záležitosťou osobitných predpisov; existencia takejto osoby však vylučuje možnosť zastaviť správne konanie. V takomto prípade správny orgán pokračuje ďalej v konaní s právnym nástupcom účastníka konania.

Z uvedeného vyplýva, že správny poriadok aj zákon o ochrane hospodárskej súťaže s procesným nástupníctvom počítajú, ale riešia ho len vo veľmi všeobecnej rovine. S otázkou prechodu deliktuálnej zodpovednosti sa preto musia bližšie zaoberať správne orgány a súdy v správnom súdnictve v rámci svojej rozhodovacej činnosti.

Európske case law vypracovalo celkom konzistentnú doktrínu a ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU