Trestnoprávny formalizmus náš každodenný, no. 7

Autor: npor. JUDr. Miroslav Srholec
Zdroj: Právne listy

Abstrakt

Článok pokračuje v polemike týkajúcej sa posudzovania zákonnosti získaných dôkazov v prípravnom konaní

Autor uve­de­ným člán­kom nad­vä­zu­je na zve­rej­ne­ný člá­nok:http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a665-tres­tnop­rav­ny-for­mal­izmus-nas-kaz­do­den­ny-no-6[1]a zá­ro­veň od­po­veď na kri­tic­ký člá­nok JUDr. Šam­ka: http://www.prav­ne­lis­ty.sk/clan­ky/a667-slu­zia-or­ga­ny-cin­ne-v-tres­tnom-ko­na­ni-iba-na-hro­ma­de­nie-spi­su-pre-sud .

Skôr ako autor pris­tú­pi k zhod­no­te­niu ako aj ná­le­ži­tej od­po­ve­di, vy­jad­ru­je JUDr. Šam­ko­vi úc­tu a tou­to ces­tou Ďaku­je za ve­de­nie po­le­mi­ky, kto­rá ako autor ve­rí, po­ve­die k zlep­še­niu úrov­ne poz­nat­kov auto­ra, prí­pad­ne zá­ujem­cov o da­nú prob­le­ma­ti­ku. Zá­me­rom auto­ra je do­vys­vet­le­nie a dopl­ne­nie svo­jich téz na pod­kla­de zve­rej­ne­nej kri­ti­ky, vý­hrad­ne v práv­nej ro­vi­ne a pri­me­ra­nej úrov­ni. Sta­no­vis­ko p. Šam­ka, autor vy­slo­ve­ne od­po­rú­ča na pre­čí­ta­nie, na­koľ­ko pres­ne po­pi­su­je li­mi­ty pred­lo­že­né­ho člán­ku. Poh­ľad sud­cu, te­da vhod­ne dopĺňa pô­vod­ný člá­nok, kto­rý prib­li­žo­val prob­le­ma­ti­ku z poh­ľa­du OČTK.

Autor sa vo svo­jom cyk­le „Tres­tnop­ráv­ny for­mal­izmus náš kaž­do­den­ný“ po­kú­ša o náčrt efek­tív­nej­šie­ho, no zá­ro­veň práv­ne kon­for­mné­ho vý­kla­du jed­not­li­vých in­šti­tú­tov tres­tné­ho prá­va za úče­lom pos­kyt­nu­tia po­le­mic­ké­ho ná­zo­ru k sú­čas­nej ap­li­kač­nej praxi for­mou kri­tic­ké­ho práv­ne­ho ná­zo­ru. V cyk­le sa autor ve­nu­je pre­važ­ne pre­pä­té­mu práv­ne­mu for­ma­liz­mu tjne­že­la­né­ho nás­led­ku „nes­trá­že­né­ho for­ma­liz­mu“ , kto­rý je v tres­tnom prá­ve ne­vyh­nut­ný.

V pre­doš­lom člán­ku autor prib­lí­žil prob­le­ma­ti­ku po­su­dzo­va­nia zá­kon­nos­ti do­ru­čo­va­ných dô­kaz­ných pros­tried­kov (te­da tých, kto­ré ne­vyt­vo­ril OČTK) do tres­tné­ho ko­na­nia a ich nás­led­né­ho po­su­dzo­va­nia a za­ra­de­nia do spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu a to z poh­ľa­du OČTK.

Dok­tor Šam­ko pok­ra­čo­val v po­le­mi­ke s pou­ka­zom, že prob­le­ma­ti­ka sa dá po­su­dzo­vať je­di­ne zo šir­šej per­spek­tí­vy a to dô­ka­zov ako ta­kých, bez oh­ľa­du na to či sú do­ru­čo­va­né do tres­tné­ho ko­na­nia ale­bo vy­ko­ná­va­né vlas­tnou čin­nos­ťou OČTK. Pod­sta­tou pô­vod­né­ho člán­ku však bo­la po­mer­ne špe­ci­fic­ká sku­pi­na a to do­ru­čo­va­né dô­kaz­né pros­tried­ky (zá­kon­né, ne­zá­kon­né, spor­né), kto­ré ďa­lej roz­vá­dzal. Autor súh­la­sí s JUDr. Šam­kom, že úlo­hou OČTK nie je me­cha­nic­ké, či bez­du­ché hro­ma­de­nie dô­ka­zov a spi­so­vé­ho ma­te­riá­lu ako ta­ké­ho a že OČTK ne­má do spi­su zvia­zať všet­ko „čo ide oko­lo“ a čo mož­no ozna­čiť ako dô­kaz bez zá­uj­mu o to kto, ke­dy a akým spô­so­bom ten­to dô­kaz zís­kal. Tu je však pot­reb­né ur­či­té do­vys­vet­le­nie ar­gu­men­tu. Kva­lit­ná prá­ca zo stra­ny OČTK mu­sí spĺňať ur­či­té pa­ra­met­re a to jed­nak po práv­nej ako aj tech­nic­kej strán­ke. Tak, ako na via­ce­rých mies­tach dopĺňa dok­tor Šam­ko, nie je mož­né ak­cep­to­vať prí­pa­dy, ak OČTK vy­ko­ná kov­boj­skú ak­ciu v po­do­be do­mo­vej pre­hliad­ky bez prí­ka­zu a nás­led­ne dô­kaz­né pros­tried­ky (spo­mí­na­né sú dro­gy) pred­kla­dá sú­du. Na pro­ces­né pos­tu­py vy­ko­ná­va­né zo stra­ny OČTK je pot­reb­né mať vždy vy­so­ké ná­ro­ky! Čo však v ur­či­tých špe­ci­fic­kých prí­pa­doch uvá­dza­ných v pre­doš­lom člán­ku? Autor pou­žil prík­lad do­ru­če­nej nah­ráv­ky tres­tnej čin­nos­ti, kto­rá bo­la vy­ko­na­ná taj­ne a nás­led­ne či­ta­te­ľa na­bá­dal na rie­še­nie prob­lé­mu. Sa­mot­ný prob­lém bol ale po­mer­ne „jed­no­duch­ší“, ľah­ko mož­no vy­vo­diť, že ak iš­lo o taj­nú nah­ráv­ku kto­rá bo­la vy­ko­na­ná bez ve­do­mia a súh­la­su pá­cha­te­ľa tres­tné­ho či­nu,jej po­sú­de­nie v mó­de –„nep­rí­pus­tné a ne­zá­kon­né“, mož­no len od­ob­riť. Čo v prí­pa­de do­ru­če­nej nah­ráv­ky, z kto­rej by ne­bo­lo vô­bec zjav­né, či bo­la ale­bo ne­bo­la vy­ho­to­ve­ná zá­kon­ným spô­so­bom? Prí­pad­ne, čo ak je spô­sob vy­ho­to­ve­nia ne­jed­noz­nač­ný a po­li­caj­to­vi sa na zá­kla­de je­ho po­sú­de­nia mô­že ja­viť jej ne­zá­kon­nosť ako „ľah­ko prav­de­po­dob­nej­šia“ prí­pad­ne „sil­no prav­de­po­dob­ná“ av­šak ne­dis­po­nu­je bliž­ší­mi in­for­má­cia­mi.

Mal by ju po­li­cajt do tres­tné­ho spi­su za­hr­núť, ale­bo by ju mal jed­no­du­cho od­strá­niť (pod­ľa pred­sta­vi­vos­ti), aby súd ako ar­bi­ter ne­bol „ob­ťa­žo­va­ný“(v rôz­nej mie­re) spor­ný­mi dô­kaz­ný­mi pros­tried­ka­mi?

Ďal­ším roz­die­lom me­dzi súd­nym po­ní­ma­ním da­nej prob­le­ma­ti­ky a po­su­dzo­va­ní zo stra­ny vy­šet­ro­va­te­ľa je aj fakt, že sú­dy vní­ma­jú prob­le­ma­tic­ké si­tuácie, keď je vo ve­ci po­da­ná ob­ža­lo­ba, te­da keď sa im k po­su­dzo­va­niu dos­ta­ne spis. Vy­šet­ro­va­teľ nap­ro­ti to­mu mu­sí svo­ju kon­cep­ciu chá­pať zo šir­šie­ho poh­ľa­du a te­da aj v prí­pa­doch, ke­dy mu­sí zá­kon­ne od­ôvod­niť roz­hod­nu­tie nap­rík­lad o pre­ru­še­ní tres­tné­ho stí­ha­nia, čias­toč­ne aj od­miet­nu­tie tres­tné­ho stí­ha­nia či za­sta­ve­nia tres­tné­ho stí­ha­nia a ďal­šie, ke­dy spis ne­pu­tu­je na súd, kto­rý vo ve­ci roz­ho­du­je. Pri uve­de­ných for­mách roz­hod­nu­tia je pos­tup vy­šet­ro­va­te­ľa se­kun­do­va­ný do­zo­ru­jú­cim pro­ku­rá­to­rom.

Spo­me­nu­tý prí­pad do­ru­če­nej vi­deo­nah­ráv­ky v kon­krét­nej ve­ci vy­šet­ro­va­teľ mu­sel rie­šiť. Iš­lo o prí­pad, kde k tres­tnej čin­nos­ti bo­li via­ce­ré ne­pria­me dô­ka­zy, pri­čom ten­to stav sa sna­žil sa­no­vať ozna­mo­va­teľ v po­do­be svoj­ské­ho agen­ta pro­vo­ka­té­ra. Vy­šet­ro­va­teľ v pos­tu­pe pod­ľa § 228 ods. 1 Tres­tné­ho po­riad­ku tj. pre­ru­še­nie tres­tné­ho ko­na­nia, pri­jal do­ru­če­ný dô­kaz do spi­su, pri­čom v prís­luš­nom od­ôvod­ne­ní uz­ne­se­nia sa s nim mu­sel vy­spo­ria­dať as­poň la­ko­nic­kým ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU