TRESTNOPRÁVNE ASPEKTY DOPINGU V ŠPORTE

Autor: Mgr., Romana Červienková
Univerzita: Paneurópska vysoká škola
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore

Abstrakt

Zákaz užívania dopingových látok vychádza z medzinárodných záväzkov, ku ktorých dodržiavaniu sa zaviazala aj Slovenská republika. Obsah príspevku má čitateľa oboznámiť s právnou úpravou boja proti dopingu na národnej a medzinárodnej úrovni so zameraním na trestnoprávnu zodpovednosť. Dopingový delikt a jeho disciplinárny postih upravuje v Slovenskej republike zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Príspevok sa detailnejšie zameriava na platné skutkové podstaty trestných činov, ktoré možno aplikovať na porušenie antidopingových pravidiel. Zaoberá sa aj možnosťou aplikácie zásady „ne bis in idem“ v súvislosti s ukladaním sankcií za dopingový delikt verejnoprávneho charakteru. Súčasťou príspevku sú aj úvahy o prípadnom vytvorení špeciálnych skutkových podstát pre dopingové trestné činy a s tým súvisiace rozšírenie trestnej zodpovednosti za prechovávanie a užívanie dopingových látok aj voči športovcom.

1 ÚVOD

Doping, rozšírený vo všetkých druhoch športu, môžeme charakterizovať ako používanie zakázaných farmakologických látok a nedovolených metód športovcami, ktorí sa takýmto nekalým spôsobom snažia ovplyvniť výsledok športovej súťaže, a tým ohrozujú férovú hru. Takáto prehnaná snaha športovcov o prekonávanie najlepších výkonov a o dosiahnutie víťazstva častokrát ohrozuje ich zdravie a život. S dopingom sa stretávame na všetkých športových úrovniach a vo väčšej, či menšej miere takmer u všetkých druhov športovcov, či už ide o vrcholových, rekreačných, ale aj príležitostných. Každého k takémuto kroku vedú iné záujmy a ciele. U vrcholových športovcov sú to samozrejme aj nemalé finančné odmeny spojené s víťazstvom.

V oblasti dopingu neustále pribúdajú nové zakázané látky a metódy, ktoré sú vždy o krok vpred pred snahami antidopingových inštitúcií. Právna regulácia boja proti dopingu, teda intervencie štátov v tejto oblasti a ich medzinárodná spolupráca sú veľmi dôležité. Na druhej strane k neustále sa sprísňujúcim antidopingovým pravidlám stoja športovci, ktorí namietajú ich prísnosť, nespravodlivý spôsob prezumovania viny založený na objektívnej zodpovednosti a veľký zásah do ich súkromia. 

2 POUŽÍVANIE DOPINGU V MINULOSTI

Už v antickom Grécku sa starostlivosť o pretekárov spájala so zostavovaním diét a výberom vhodných podporných látok. V tej dobe sa stalo dopovanie nekontrolovateľnou bežnou súčasťou športu, aj keď určité snahy o kontrolu a reguláciu sa objavujú už v tomto období, napr. kontrola dychu pretekárov pri hrách v starovekých Thébach, či regulácia podávania koky v ríši Inkov.1

S novodobým dopingom sa prvýkrát stretávame pri závodoch koní a psov. Na začiatku 20. storočia sa dopovanie koní dostalo aj do Európy, kde sa ho prvýkrát podarilo objaviť v roku 1913 počas závodu v Petrohrade. Na začiatku dvadsiateho storočia bol vydaný zákaz dopovania koňov a v roku 1910 sa uskutočnila prvá analýza konských slín. V tejto súvislosti začalo vedecké skúmanie dopingu, v ktorom sa pokračuje dodnes.2

V novodobom profesionálnom aj amatérskom športe sa začalo intenzívne dopovať približne v druhej polovici 19. storočia, a to najmä v cyklistike, v športe veľmi náročnom na vytrvalosť, a postupne si dopovanie našlo svoje miesto v boxe, futbale, ale aj v tenise. Priaznivé podmienky pre rozvoj dopovania prinieslo používanie dopingových látok vojakmi počas 2. svetovej vojny. V 60 -tych rokoch sa masovo rozšírilo používanie anabolických steroidných hormónov. Známe sú najmä prípady z NDR, ktoré sa nachádzajú ďaleko za hranicou nedovoleného experimentovania s ľudským zdravím, životom a dôstojnosťou, napr. fyzikálne experimenty s tráviacim traktom športovcov a doteraz oficiálne nepotvrdené, ale vysoko pravdepodobné, regulovanie tehotenstva športovkýň, ktoré spočívalo v ich plánovanom otehotnení za účelom produkcie potrebných hormónov a v následnom umelom prerušení tehotenstva.3

3 MEDZINÁRODNÁ ÚPRAVA BOJA PROTI DOPINGU

Napriek prudkému nárastu dopingových prípadov laická aj športová spoločnosť dlho tolerovala existujúci nežiadúci stav. V boji proti dopingu teda po dlhú dobu absentovala národná i medzinárodná právna úprava.
Prvým krokom na ceste k regulácií boja proti dopingu bolo oficiálne vyslovenie zákazu dopingu v roku 1928 na zasadnutí Medzinárodného olympijského výboru v Amsterdame. Formulovanie zákazu dopingu v tom čase nemalo v praxi veľký význam, pretože neexistovali laboratórne podmienky na jeho účinné odhalenie.4 Pojem doping prvýkrát oficiálne definovala Rada Európy v Štrasburgu v roku 1963 a podľa tejto definície sa pod dopingom rozumie - „použitie látok telu fyziologicky cudzích zdravými osobami s cieľom zlepšiť pri pretekoch výkon umelým a nečestným spôsobom. Za doping je nutné považovať aj určité pôsobenie psychologické, smerujúce ku zlepšeniu športových výkonov“ (Wadler, 1999).Túto definíciu prijal v roku 1963 Medzinárodný olympijský výbor, pričom ju rozšíril o liečenie vyžadujúce lieky, ktoré môžu viesť k ovplyvneniu výkonnosti a doplnil ju o zoznam zakázaných látok. Jednotlivé štáty zasahovali v rôznej miere do oblasti dopingu. V roku 1965 Francúzsko ako prvý a nadlho jediný štát ustanovil možnosť udelenia trestu odňatia slobody za doping až do výšky jedného roka.

Dôležitý posun v medzinárodnej právnej úprave dopingu predstavuje prijatie Dohovoru Rady Európy proti dopingu zo 16.11.1989 (definuje pojem „doping v športe“) a Medzinárodného dohovoru UNESCO proti dopingu v športe z 19. 10. 2005 (definuje pojem „porušenie antidopingových pravidiel“), ktorými je viazaná aj Slovenská republika. Uvedený dohovor UNESCO je prvou medzinárodnou zmluvou proti dopingu v športe globálneho charakteru. Pod záštitou Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) sa antidopingové organizácie na medzinárodnej a národnej úrovni dohodli na prijatí Svetového antidopingového kódexu, univerzálneho dokumentu, na ktorom je založený Svetový antidopingový program v športe. Signatármi uvedeného kódexu súWADA, Medzinárodnýolympijský výbor, medzinárodné federácie, Medzinárodný paraolympijský výbor, národné olympijské výbory, národné paraolympijské výbory, organizátori významnýchpodujatí a národné antidopingové organizácie. Jednotlivé štáty implementujú takýto nevládny dokument ratifikáciou a dodržiavaním Medzinárodného dohovoru UNESCO proti dopingu v športe.6

Z ďalších významných dokumentov upravujúcich problematiku dopingu treba spomenúť právne nezáväznú Európsku chartu Rady Európy proti dopingu v športe z roku 1984 a Deklaráciu boja proti dopingu prijatú v Kodani v roku 2003.

4 NÁRODNÁ ÚPRAVA BOJA PROTI DOPINGU

Slovensko, rovnako ako všetky štáty, na jednej strane rešpektuje autonómiu športu a do istej miery mu ponecháva slobodu, no na strane druhej do neho zasahuje minimálne svojou finančnou podporou, dohľadom nad výchovou a vzdelávaním budúcich športovcov a právnou úpravou tých oblastí športových činností, kde má štát záujem na ich regulácií, kontrole a ochrane. Jednou z takýchto oblastí je aj boj proti dopingu.

Donedávna upravovali problematiku dopingu v podmienkach Slovenskej republiky výlučne interné predpisy športových organizácií. V súvislosti s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky v oblasti boja proti dopingu, ktoré jej vyplývali z už spomínaných medzinárodných noriem, bolo nevyhnutné túto problematiku legislatívne upraviť. Problematika boja proti dopingu sa stala súčasťou zákona č. 300/2008 Z. z.o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 300/2008 Z. z.“), ktorý v rámci rozsiahlej úpravy problematiky športu upravuje celkom podrobne aj zákaz užívania a držania dopingových látok a sankcionovanie dopingu takým spôsobom, že je zachovaný princíp oddeleného rozhodovania o vine a treste. Uvedený zákon okrem toho upravuje vznik a postavenie Antidopingovej agentúry Slovenskej republiky, ktorá plní dôležité úlohy v boji proti dopingu, napr. organizovanie dopingových kontrol.Podrobnosti upravuje vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo školstva“) č. 542/2008 Z. z. o postupe pri vykonávaní dopingovej kontroly a nakladaní s odobratými biologickými vzorkami športovca na základe splnomocnenia v § 19 zákona č. 300/2008 Z. z. Podľa § 4 zákona č. 300/2008 Z. z. plní Ministerstvo školstva aj ďalšie úlohy a jednou z nich je práve zverejňovanie zoznamu dopingových látok a zoznamu dopingových látok na liečebné účely.
V prípade zneužívania dopingových látok prichádza do úvahy aplikácia niektorých skutkových podstát trestných činov, teda vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. Porušenie zákazu dopingu priamo upravuje § 176 zákona č. 300/2005 Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) vo formetrestného činu podávania anabolických látok, ktorý vo svojej skutkovej podstate odkazuje na organizovanú športovú činnosť.

Ďalšie trestné činy, o aplikovateľnosti ktorých môžeme uvažovať v oblasti dopingu, sú:
a) § 149 Usmrtenie,
b) § 155 až § 158 Ublíženie na zdraví,
c) § 162 Poškodenie zdravia,
d) § 170 Ohrozovanie zdravia nepovolenými liečivami, zdravotníckymi pomôckami a potrebami,
e) § 171 až § 173 Nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi,
f) § 174 Šírenie toxikománie,
g) § 176 Podávanie anabolických látok,
h) § 221 Podvod,
i) § 289 Ohrozenie pod vplyvom návykovej látky,
j) § 375 až § 376 Poškodzovanie cudzích práv.

5 CHARAKTER DOPINGOVÉHO DELIKTU V PODMIENKACH SLOVENSKEJ PRÁVNEJ ÚPRAVY

Donedávna predstavovalo porušenie zákazu dopingu konanie v rozpore s internými normami športových organizácií, teda súkromnoprávny delikt, za ktorý niesol športovec súkromnoprávnu zodpovednosť. V súčasnosti možno za porušenie zákazu dopingu vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť podľa zákona č. 300/2008 Z. z., ktorý v § 19 upravuje dopingový disciplinárny delikt v podobe zákazu užívania a držania dopingových látok. Trestnoprávnu zodpovednosť za doping ustanovuje Trestný zákon v § 176 vo forme trestného činu podávania anabolických látok. Trestnoprávna zodpovednosť je na tomto mieste vymedzená užšie ako disciplinárna zodpovednosť, pretože ju možno vyvodiť len vo vzťahu k jednému druhu dopingových látok, ktoré sa nazývajú anabolické látky a len voči osobe, ktorá takúto látku neoprávnene podala.

Zodpovednosť za doping má v podobe disciplinárnej a trestnoprávnej zodpovednosti v podmienkach Slovenskej republiky skôr verejnoprávny charakter s menšími odchýlkami. Zodpovednosť za doping vyplývajúca zo spáchania trestného činu podávania anabolických látok podľa Trestného zákona má čisto verejnoprávny charakter. Ustanovenie § 19 zákona č. 300/2008 Z. z. zas používa pojem disciplinárna zodpovednosť a preto je zrejmé, že porušenie zákazu dopingu upravuje ako disciplinárny delikt. Každý disciplinárny delikt pritom môžeme bezpochyby zaradiť do skupiny verejnoprávnych deliktov, t. z. že aj dopingový disciplinárny delikt je verejnoprávnym deliktom, ktorý si ale ponechal niektoré súkromnoprávne prvky.

Právna úprava zákazu dopingu v zákone č. 300/2008 Z. z. obsahuje nasledovné súkromnoprávne prvky:
1. Zákon č. 300/2008 Z. z. neprecizuje zoznam zakázaných dopingových látok, ale v § 19 ods. 1 zakazuje látky uvedené v zoznamoch medzinárodných antidopingových organizácií alebo medzinárodných športových zväzov ako zakázané dopingové látky. Zoznam zakázaných látokkaždoročne aktualizuje Svetová antidopingová agentúra(ďalej aj „WADA“) s účinnosťou od 1. januára nasledujúceho roka.Slovenská republika tak na základe odkazu v zákone dodržiava medzinárodnú normu Svetovej antidopingovej agentúry v podobe súkromnoprávneho zoznamu. Ministerstvo školstva pritom každoročne formou vyhlášky preberá uvedený zoznam zakázaných látok, primárne sa preto pri posudzovaní zodpovednosti vychádza z tohto zoznamu. V prípade absencie zoznamu Ministerstva školstva by, vzhľadom na dikciu § 19 zákona č. 300/2008 Z. z., zaväzoval priamo súkromnoprávny zoznam WADA.
2. Svetový antidopingový kódex vyžaduje oddelené rozhodovanie o vine a treste, čomu sa prispôsobila aj naša zákonná úprava. Podľa zákona č. 300/2008 Z. z. o sankcii za porušenie zákazu dopingu v športe nerozhoduje orgán verenej správy, ale národný športový zväz, a to bez ohľadu na členstvo športovca. Národný športový zväz má postavenie autonómneho športového hnutia, a preto predstavuje súkromnoprávny prvok v procese uplatňovania disciplinárnej zodpovednosti za porušenie zákazu dopingu. Napriek tomu, že na národný športový zväz prechádza právomoc orgánu verejnej moci, stále sa nachádza vo sfére súkromnejsprávy. Pri rozhodovaní o sankcii používa svoje interné normy, ktoré vychádzajú zo súkromnoprávnych noriem Svetovej antidopingovej agentúry alebo medzinárodných športových zväzov. V prípade, že z medzinárodných športových noriem nevyplýva žiadna sankcia, národný športový zväz uloží športovcovi sankcie, ktoré upravuje zákon č. 300/2008 Z. z. Národný športový zväz teda obligatórne potrestá športovca primárne podľa medzinárodných športových noriem a sekundárne podľa zákona č. 300/2008 Z. z., pritom je viazaný rozhodnutím Antidopingovej agentúry o vine.

5. 1 Uplatnenie zásady ne bis in idem
O uplatnení zásady ne bis in idem možno uvažovať vo vzťahu k dvojitému verejnoprávnemu postihu, kedy rozhodujú orgány verejnej moci alebo iné subjekty, na ktoré prešla takáto právomoc na základe zákona. Ako už bolo uvedené, napr. národný športový zväz podľa § 21 ods. 10 zákona č. 300/2008 Z. z. rozhoduje o sankcii za užitie dopingu. Uplatnenie súkromnoprávneho postihu naopak nevylučuje uloženie verejnoprávnej sankcie. Ak teda rozhodovanie národného športového zväzu podľa uvedeného ustanovenia považujeme za rozhodovanie v rovine verejnoprávnej, tak k dvojitému verejnoprávnemu potrestaniu by došlo v prípade, keď by sa vo vzťahu k športovcovi súčasne uplatnila disciplinárna zodpovednosť podľa zákona č. 300/2008 Z. z. a trestnoprávna zodpovednosť podľa Trestného zákona.11 Rozhodovanie o dopingu a ukladanie verejnoprávnej sankcie za porušenie jeho zákazu dvoma rozličnými subjektmi, národným športovým zväzom a trestným súdom, preto vnáša do pozornosti uplatnenie zásady ne bis in idem.

Napriek tomu, pri dvojitom uložení verejnoprávnej sankcie za porušenie zákazu dopingu nedochádza automaticky k porušeniu zásady ne bis in idem, a to z nasledujúcich dôvodov:
Procesná zásada ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci) sa vždy uplatňuje vo vzťahu k dvojitému vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti za ten istý skutok. Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) upravuje zákaz nového stíhania toho istého obvineného pre ten istý skutok, o ktorom sa už právoplatne rozhodlo, ide o tzv. prekážku resiudicata. Uvedená zásada je všeobecne upravená v § 2 ods. 8 Trestného poriadku, podľa ktorého nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Prokurátor je v takom prípade podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku povinný zastaviť trestné stíhanie, pretože trestné stíhanie je neprípustné podľa § 9 Trestného poriadku.Podľa § 9 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku totiž trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené.

Zásada ne bis in idem sa môže uplatniť za určitých okolností aj v prípade súčasného vyvodzovania trestnoprávnej a inej verejnoprávnej (napr. disciplinárnej) zodpovednosti za ten istý skutok.Podľa § 215 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku môže prokurátor zastaviť trestné stíhanie, ak o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnuté disciplinárneiným orgánom alebo orgánom príslušným na konanie o priestupku alebo o inom správnom delikte, cudzozemským súdom alebo iným cudzozemským orgánom príslušným na konanie o trestnom čine, priestupku alebo o inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU