PRIPRAVOVANÁ PRÁVNA ÚPRAVA ROZHODCOVSKÉHO KONANIA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE

Autor: doc. JUDr. Mgr. Michal Ďuriš PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore

Abstrakt

Príspevok sa zaoberá základnými princípmi pripravovaných zmien právnej úpravy rozhodcovského konania v Slovenskej republike. Základným motívom pripravovanej právnej úpravy je existencia dvoch zákonov o rozhodcovskom konaní, pričom popri klasickom zákone o rozhodcovskom konaní by existoval aj osobitný zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v ktorom bude zabezpečená ochrana práv spotrebiteľa nielen v dôsledku sprísnenia podmienok zriadenia a fungovania stálych rozhodcovských súdov a v dôsledku sprísnenia podmienok vykonávania funkcie rozhodcu v spotrebiteľských veciach, ale aj v dôsledku rozšírenia možností spotrebiteľa požiadať súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

1 SÚČASNÝ STAV PRÁVNEJ ÚPRAVY A POTREBA ZMENY

V Slovenskej republike bolo v ostatných rokoch rozhodcovské konanie využívané vo veľkej miere nielen na riešenie sporov vzniknutých z obchodných vzťahov, ale aj občiansko-právnych vzťahov vrátane vzťahov medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Právna úprava rozhodcovského konania, ako jedného z alternatívnych spôsobov riešenia sporov prebieha v ostatných rokoch určitými zmenami, pričom práve jedným z dôvodov zmeny právnej úpravy rozhodcovského konania, ktorý vyplynul nielen z aplikačnej praxe, ale aj z príslušných právnych predpisov Európskej únie, je posilnenie ochrany spotrebiteľa ako účastníka rozhodcovského konania. Jedným z dôvodov, prečo je zmena právnej úpravy rozhodcovského konania potrebná je nepochybne potreba ochrany spotrebiteľa najmä vo vzťahu k nárastu riešenia spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní.

Napriek tomu, že Slovenská republika už realizovala základné zmeny zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2012 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) vyžadované potrebou ochrany spotrebiteľa ako účastníka rozhodcovského konania, a to prijatím novely k zákonu o rozhodcovskom konaní - zákona č. 71/2009 Z. z zákona o rozhodcovskom konaní, z pohľadu aplikačnej praxe sa stále javia tieto zmeny ako nedostatočné (nedostatočne chrániace spotrebiteľa ako účastníka rozhodcovského konania). Na tomto mieste je potrebné spomenúť, že v Slovenskej republike nastal podstatný rozmach využívania rozhodcovského konania (spojený s vznikom a fungovaním pomerne veľkého počtu stálych rozhodcovských súdov) po prijatí súčasného zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého bol pozitívne vymedzený predmet rozhodcovského konania ako „rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto konania v Slovenskej republike“1 širšie ako v dovtedajšej právnej úprave . Uvedené rozšírenie možností využitia rozhodcovského konania aj na spory vzniknuté z občianskoprávnych vzťahov s spojení s pomerne jednoduchým spôsobom zriadenia a prevádzkovania stáleho rozhodcovského súdu priniesli postupne značné rozšírenie využívania rozhodcovského konania a vyššie spomínaný enormný nárast počtu stálych rozhodcovských súdov, ktoré často krát rozhodovali aj spory, v ktorých bol jedným z účastníkov spotrebiteľ. V praxi tak často dochádzalo k tomu, že si stále rozhodcovské súdy zriaďovali aj spoločnosti, ktoré vystupovali ako účastník právneho vzťahu so spotrebiteľom (okrem bánk to boli napr. spoločnosti poskytujúce splátkové predaje, nebankové spoločnosti poskytujúce pôžička a pod.). V rámci takýchto stálych rozhodcovských súdov, ktoré boli často krát prostredníctvom svojho zriaďovateľa majetkovo alebo personálne prepojené s jedným z účastníkov (s jednou stranou) sporu, t.j. dodávateľ si založil stály rozhodcovský súd na riešenie sporov so spotrebiteľmi, dochádzalo často k porušovaniu práv spotrebiteľa ako účastníka rozhodcovského konania. Uvedená situácia a potreba ochrany spotrebiteľa ako účastníka rozhodcovského konania bola, ako to je konštatované vyššie, popri požiadavkách, ktorý vyplývali z príslušných právnych predpisov Európskej únie, dôvodom na prijatie vyššie spomínanej novely - zákona č. 71/2009 Z.z., ktorým bol zmenený zákon o rozhodcovskom konaní.

Ako však ukázala prax, takáto zmena nebola z pohľadu potreby zabezpečenia dostatočnej ochrany spotrebiteľa ako účastníka rozhodcovského konania dostatočná, o čom svedčia aj pripravované zmeny právnej úpravy rozhodcovského konania v Slovenskej republiky. Táto časť vychádza z návrhov zákonov predložených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky do medzirezortného pripomienkového konania, pričom nie sú zohľadnené prípadné pripomienky, ktoré vzišli, resp. vzídu z výsledkov medzirezortného pripomienkového konania . Vzhľadom na štádium legislatívneho procesu je možné predpokladať, že oba dva návrhy zákonov prejdú ešte zmenami

Ako to bude zjavné z informácií uvedených nižšie, Slovenská republika s veľkou pravdepodobnosťou pristúpi k ochrane spotrebiteľa ako účastníka rozhodcovského konania z hľadiska systematiky právnych predpisov odlišne ako napr. Česká republika (rovnako odlišne od súčasnej právnej úpravy), kedy sa zmenili v dôsledku zabezpečenia ochrany spotrebiteľa niektoré ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ale zmení právnu úpravu rozhodcovského konania tak, že budú existovať popri sebe dva zákony o rozhodcovskom konaní, t.j. „klasický“ zákon o rozhodcovskom konaní (zákon upravujúci nespotrebiteľské rozhodcovské konanie z ktorého pôsobnosti budú vylúčené spotrebiteľské spory) a osobitný zákon upravujúci spotrebiteľské rozhodcovské konania.

2 PRINCIPIÁLNA ZMENA - DVA SAMOSTATNÉ ZÁKONY UPRAVUJÚCE ROZHODCOVSKÉ KONANIE

Ako to bolo vyššie naznačené, základom pripravovanej právnej úpravy bude oddelenie, resp. vyňatie spotrebiteľského rozhodcovského konania z režimu zákona o rozhodcovskom konaní a jeho osobitná úpravy v osobitnom právnom predpise. Existencia dvoch zákonov o rozhodcovskom konaní, resp. existencia dvoch typov, druhov rozhodcovského konania (klasického a spotrebiteľského), je základom pripravovaných zmien.
V súvislosti s oddelením spotrebiteľského rozhodcovského konania od klasického rozhodcovského konania sa vynára otázka, či je takýto postup správny alebo nie. Podľa názoru autora tejto časti je takýto postup správny a je potrebné ho hodnotiť pozitívne. Využívanie rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je novým momentom, s ktorým sa pri tvorbe pôvodných predpisov o rozhodcovskom konaní nepredpokladalo (tieto predpisy neboli primárne určené na rozhodovanie spotrebiteľských sporov). Rozhodcovské konania ako také slúžilo primárne na riešenie sporov súvisiacich s výkonom podnikateľskej činnosti, pričom bolo využívané prevažne na riešenie cezhraničných sporov. Právna úprava rozhodcovského konania preto dostatočne zodpovedala požiadavkám tohto druhu rozhodcovského konania. Naopak, ochrana spotrebiteľa vyžaduje osobitnú právnu úpravu niektorých otázok v rámci rozhodcovského konania. Z uvedeného dôvodu preto považujeme za vhodné, aby bolo rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach (spotrebiteľské rozhodcovské konania) upravené osobitným predpisom (nezávislým od zákona o rozhodcovskom konaní), ktorý dostatočne zohľadní a upraví všetky požiadavky ochrany spotrebiteľa ako účastníka rozhodcovského konania. Spájanie klasického rozhodcovského konania so spotrebiteľských rozhodcovským konaním do jedného zákona (do jedného právneho režimu), môže spôsobiť jednak neprehľadnosť právnej úpravy a jednak vznik takej situácie, že právna úprava nebude spĺňať dostatočne požiadavky na obidva odlišné typy rozhodcovských konaní (napr. otázky doručovania bude potrebné upraviť odlišne v klasickom rozhodcovskom konaní a odlišne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rovnako napr. dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je potrebné formulovať odlišne v ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU