DAŇOVÝ PREPLATOK A ÚROK Z OMEŠKANIA

Autor: JUDr., Petra Bulejková
Univerzita: UPJŠ Košice
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore

Abstrakt

V súčasnosti viac ako daňové preplatky rezonuje v spoločnosti oblasť vyberania daňových nedoplatkov. Aj keď na prvý pohľad sú daňové preplatky jednoduchou témou, bližším zameraním sa často zistí, že to tak nie je. Svedčia o tom aj časté súdne spory. Príspevok vo svojom priereze vymedzuje daňový preplatok a jeho použitie, lehoty na vrátenie daňového preplatku, vrátenie nadmerného odpočtu a spotrebnej dane a v neposlednom rade aj úrok z omeškania. Autorka sa v texte zaoberá aj otázkami, či je možné stotožňovať pojmy daňový preplatok a bezdôvodné obohatenie a či nárok na vrátenie preplatku vylučuje nárok na náhradu škody. Pre bližšie priblíženie problematiky je text „popretkávaný“ aj konkrétnymi súdnymi rozhodnutiami v danej oblasti.

1 ÚVOD

Problematiku daňových preplatkov a daňových nedoplatkov upravuje tretia hlava štvrtej časti zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). S použitím alebo prípadným vrátením daňového preplatku správcom dane úzko súvisí aj problematika vrátenia dane alebo vrátenia pomernej časti dane. Je však nutné poznamenať, že vrátenie dane nemožno stotožňovať s vrátením daňového preplatku. K vráteniu dane dochádza z iných právnych dôvodov, než v prípade vrátenia daňového preplatku.1 Taktiež je potrebné rozlišovať, či preplatky vracia správca dane alebo platiteľ dane. Treba však podotknúť, že terminológia daňového poriadku a osobitných predpisov pri chápaní podstaty daňového preplatku nie je jednotná. Právne normy operujú s pojmami vrátenie preplatku na dani, vrátenie preplatku na preddavkoch na daň, vrátenie dane alebo vrátenie pomernej časti dane.

2 DAŇOVÝ PREPLATOK A JEHO POUŽITIE

Daňový poriadok definuje daňový preplatok v základných pojmoch v § 2 písm. d). Daňový preplatok je suma realizovanej platby, ktorá prevyšuje splatnú daň, teda je dôsledkom skutočnosti, že daňový subjekt si plní svoje daňové povinnosti voči štátnemu rozpočtu nad rámec hmotnoprávneho daňového predpisu alebo daňového poriadku. V § 79 daňového poriadku je stanovený spôsob použitia daňového preplatku, lehota na jeho vrátenie a úrok, ktorý je správca dane povinný zaplatiť, ak nedodrží zákonom stanovenú lehotu na vrátenie daňového preplatku. 

Pokiaľ vznikne daňový preplatok, ustanovenie § 79 ods. 1 daňového poriadku ukladá, že pri jeho použití sa primerane postupuje podľa ustanovenia § 55 ods. 6 a 7, ktoré upravuje použitie neoznačenej platby, ako i poradie, v akom má byť platba použitá. Správca dane je povinný písomne upovedomiť daňový subjekt o spôsobe použitia daňového preplatku. Podľa § 55 ods. 6 daňového poriadku použije správca dane neoznačenú platbu daňového subjektu na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov. V ďalšom poradí použije neoznačenú platbu na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. Ak v čase prijatia platby existuje u daňového subjektu viacero daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu v poradí podľa ich výšky vzostupne (to znamená od najnižšej platby). Ak správca dane neeviduje u daňového subjektu nedoplatky, nemôže tak použiť platbu daňového subjektu uvedeným spôsobom, avšak môže daňový preplatok „ponúknuť“ inému správcovi dane na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle alebo nedoplatku na iných platbách. Táto zákonná úprava použitia daňového preplatku umožňuje jeho použitie len v rámci finančnej správy a nie je možné ich použiť na úhradu nedoplatkov evidovaných u správcu dane, ktorým je obec. Iným správcom dane je teda buď iný daňový úrad alebo colný úrad. Ak správca dane neeviduje žiadne nedoplatky a ani nezistí nedoplatky u vyššie uvedených správcov dane, je povinný daňový preplatok vrátiť a aj to len za podmienky, že daňový subjekt o jeho vrátenie požiada. Žiadosť o vrátenie preplatku je súčasťou daňového priznania dane z príjmov a nepodlieha správnemu poplatku. Daňový subjekt má nárok na vrátenie daňového preplatku v akejkoľvek čiastke; daňový poriadok neobmedzuje výšku daňového preplatku. Rozhodnutie o vrátení daňového preplatku správca dane vydáva len v prípade, ak žiadosti o vrátenie daňového preplatku vyhovie len čiastočne alebo nevyhovie vôbec. Zákonom č. 440/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony sa v § 79 ods. 2 ustanovila možnosť na žiadosť daňového subjektu preúčtovať preplatok aj na nesplatnú daň alebo preddavok na daň. Spodná hranica sumy preplatku z dôvodu efektivity musí presiahnuť 3 eurá. Z dôvodu efektivity sa taktiež nadväzne ustanovila spodná hranica sumy úroku za oneskorené vrátenie daňového preplatku. Výška úroku musí presiahnuť výšku 3 eurá. Z dôvodu, aby nedochádzalo k rozdielnym výkladom, jednoznačne sa ustanovilo, že nie je možné postupovať pohľadávku verejného práva spôsobom podľa predpisov upravujúcich súkromné právo. Daňový poriadok v § 79 ods. 9 výslovne uvádza, že vzhľadom na osobitosť daňového práva, ktoré je súčasťou verejného práva, sa pri správe dní vylučuje možnosť postupovať daňový preplatok, nárok na vrátenie dane, nárok na nadmerný odpočet, nárok na daňový bonus a pod. podľa Občianskeho zákonníka, hlavne z dôvodu, aby nesprávnym výkladom nedochádzalo k mareniu výkonu správy daní.

3 LEHOTY NA VRÁTENIE DAŇOVÉHO PREPLATKU

Správca dane je povinný vrátiť daňový preplatok v lehote 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie zo strany daňového subjektu. Osobitne však daňový poriadok stanovuje lehotu na vrátenie daňového preplatku na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie. Daňový preplatok na uvedených daniach je možné vrátiť najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa hmotnoprávnych predpisov (zákon o dani z príjmov, zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady), najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Napríklad, ak si daňový subjekt uplatní daňový preplatok v daňovom priznaní na dani z motorových vozidiel, lehota na podanie daňového priznania je do 31.1. To znamená, že daňový preplatok vznikne deň po lehote na podanie daňového priznania, to jest. 1.2. Správca dane tak môže vrátiť daňový preplatok najskôr dňom 1.2. a najneskôr do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku na dani z motorových vozidiel. Osobitná úprava lehoty na vrátenie daňového preplatku na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel umožňuje podanie opravného daňového priznania, ktoré sa podáva do lehoty na podanie daňového priznania, pretože deň vzniku daňového preplatku nemôže byť skorší ako deň nasledujúci po dni splatnosti dane. Podľa § 79 daňového poriadku nemožno daňový poriadok vrátiť po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane (prekluzívna lehota na vrátenie daňového preplatku). To znamená, že ak správca dane zistí na základe podaného daňového priznania v roku 2010 vznik daňového preplatku, avšak daňový subjekt o vrátenie daňového preplatku nepožiada, nárok na vrátenie daňového preplatku zanikne 31.12.2016.

4 VRÁTENIE NADMERNÉHO ODPOČTU A SPOTREBNEJ DANE

Daňový poriadok sa veľmi stroho vyjadruje k vráteniu nadmerného odpočtu a spotrebnej dane. Podľa § 79 ods. 7 daňového poriadku sa na nadmerný odpočet a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, primerane vzťahujú predchádzajúce odseky § 79. Predchádzajúci zákon o správe daní a poplatkov upravoval použitie nadmerného odpočtu alebo spotrebnej dane pred ich vrátením na kompenzáciu daňových nedoplatkov. Zákonodarca v daňovom poriadku zakotvil, že správca dane bude postupovať tým istým spôsobom ako pri vrátení daňového preplatku. Nadmerný odpočet alebo spotrebnú daň je možné použiť v prvý deň lehoty na ich vrátenie (lehoty na vrátenie upravuje zákon o dani z pridanej hodnoty a jednotlivé zákony o spotrebných daniach) alebo dňom vzniku nedoplatku, ak nedoplatok vznikne počas plynutia lehoty na ich vrátenie.

Najvyšší súd sa vo svojom rozhodnutíč. 3 Sžf97/2008 zo dňa 14. mája 2009 zaoberal otázkou, či je možné vrátiť nadmerný odpočet formou preplatku na dani. Podľa opisu skutkového a právneho stavu vydal správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly rozhodnutie, ktorým nepriznal platiteľovi dane nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní. Obchodná spoločnosť v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie. Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky v odvolacom konaní zrušilo rozhodnutie správcu dane a vec vrátilo na ďalšie konanie. Správca dane v ďalšom konaní vrátil obchodnej spoločnosti nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v pnej výške. Následne obchodná spoločnosť podala správcovi dane, ktorý rozhodol o ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU