ZDRAVOTNÉ POISŤOVNE A ICH ĎALŠIE SMEROVANIE V PODMIENKACH SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Autor: JUDr., Lenka Trnkusová, PhD.
Univerzita: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore

Abstrakt

V súčasnej dobe je verejne výrazne pertraktovaná problematika zdravotných poisťovní. V roku 2008 bola Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) prejednávaná problematika možnosti tvorby zisku zdravotnými poisťovňami, pričom tento spor medzi Slovenskou republikou a zdravotnými poisťovňami ešte nie je ukončený kvôli podanému odvolaniu voči rozhodnutiu Ústavného súdu. Ďalším nezrealizovaným a plánovaným zámerom je vytvorenie jednej štátnej zdravotnej poisťovne, bez možnosti pôsobenia súkromných zdravotných poisťovní. Jedná sa o zložitý zámer a problematiku, ktorej riešenie je síce načrtnuté prostredníctvom vlády SR, ale praktický dosah ukáže až realizácia tohto zámeru.

1 ÚVOD

Možnosť tvorby zisku zdravotných poisťovní a tiež ich unitarizácia je veľmi komplikovaná problematika, pričom pri jej vklade treba pracovať hlavne s dostupnými prameňmi. Prameňom práva pri riešení problematiky zdravotných poisťovní je zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zdravotnom poistení“) a zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zdravotných poisťovniach“). Zdravotné poistenie možno podľa § 2 ods. 1 Zákona o zdravotnom poistení charakterizovať ako: povinné verejné zdravotné poistenie a individuálne zdravotné poistenie.

Podľa § 2 ods. 2 Zákona o zdravotnom poistení: „Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise,“ pričom v zmysle § 2 ods. 4 Zákona o zdravotných poisťovniach: „Iná osoba ako zdravotná poisťovňa nesmie vykonávať verejné zdravotné poistenie.“ Načrtnutý právny rámec je veľmi dôležitý pre porozumenie nižšie rozoberaných otázok v súvislosti s činnosťou zdravotných poisťovní. Jednou z nich je otázka možnosti tvorby zisku zdravotnými poisťovňami.

Príspevok vo svojej argumentácii v jeho ďalšej časti vychádza predovšetkým zo spomenutého právneho rámca, ktorý ďalej rozvádza. Záverom autorka spomína najpravdepodobnejšie spôsoby riešenia uvedenej problematiky s odkazom na súčasnú právnu prax. 

2 OTÁZKA MOŽNOSTI TVORBY ZISKU ZDRAVOTNÝMI POISŤOVŇAMI

Ústavnému súdu bol 15. októbra 2008 doručený návrh skupiny 49 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania o súlade § 15 ods. 6 a § 86d Zákona o zdravotných poisťovniach s Ústavou Slovenskej republiky, Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Zmluvou o fungovaní Európskej únie. Ustanovenie § 15 ods. 6 sa stalo súčasťou Zákona o zdravotných poisťovniach na základe novelizácie uskutočnenej zákonom č. 530/2007 Z. z.. Napadnutý § 15 ods. 6 Zákona o zdravotných poisťovniach znel: „Ak po splnení zákonných povinností je pri verejnom zdravotnom poistení výsledkom hospodárenia kladný výsledok, možno ho použiť len na úhrady v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom1 ... spôsobom, ktorý by neohrozoval sústavné a účinné plnenie povinnosti zdravotnej poisťovne zabezpečovať pre poistencov dostupnosť zdravotnej starostlivosti a nebol by v rozpore s povinnosťou zdravotnej poisťovne uhrádzať poskytnutú zdravotnú starostlivosť riadne a včas“ a § 86d Zákona o zdravotných poisťovniach ustanovoval „povinnosť použiť kladný výsledok hospodárenia pri verejnom zdravotnom poistení na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa § 15 ods. 6...“

Kladný výsledok hospodárenia je používaný vo význame „zisku“. Pri posudzovaní možnosti zdravotných poisťovní vytvárať zisk tvorí základ výklad ich právneho postavenia. Uvedený výklad rozoberiem v ďalšej časti práce, nakoľko považujem v prvom rade za nevyhnuté pristaviť sa pri skoršom rozhodnutí Ústavného súdu, ktoré charakterizovalo právo na podnikanie zdravotných poisťovní a aplikáciu hospodárskej súťaže na činnosti vykonávané zdravotnými poisťovňami.

Ústavný súd v jednom zo svojich rozhodnutí2 vylúčil zdravotné poistenie spod aplikácia hospodárskej súťaže, keď rozhodol, že „hospodársku súťaž štát chráni len tam a dovtedy, kde a dokiaľ nevzniknú dôvody pre obmedzenie alebo vylúčenie hospodárskej súťaže vo verejnom záujme. Ústavný súd už poukázal na to, že ochranu hospodárskej súťaže nemožno nadraďovať nad všetky ostatné verejné záujmy. Zdravotné poistenie a dôchodkové poistenie patrí k tým spoločenským vzťahom, ktoré vo verejnom záujme sú vyňaté z hospodárskej súťaže. Je to dané účelom zdravotného a dôchodkového poistenia a jeho právnou podstatou. Zdravotné aj dôchodkové poistenie možno hodnotiť ako službu vo verejnom záujme zameranú na uplatnenie ústavných práv jednotlivca. Štát zabezpečuje poskytovanie tejto služby ako dlžník, ktorý voči všetkým osobám plní záväzok slúžiaci na uplatnenie Ústavou SR zaručeného práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa (čl. 39 ods. 1 Ústavy SR), resp. práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia (čl. 40 Ústavy SR). Zdravotné a dôchodkové poisťovne v základnom zdravotnom a dôchodkovom poistení sú iba sprostredkovateľom plnenia záväzku štátu voči jednotlivcovi.“

Kontroverzne však v tom istom rozhodnutí priznal zdravotným poisťovniam právo na podnikanie v súlade s čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, keď vyslovil, „že právo podnikať sa v zmysle čl. 35 ods. 1 ústavy zaručuje každému, teda nielen fyzickým osobám, ale aj právnickým osobám, t. j. v danom prípade aj súkromným zdravotným poisťovniam ako akciovým spoločnostiam.“ Absurdnosť a kontroverznosť tohto rozhodnutia treba vidieť predovšetkým v konštatovaní súdu, že zdravotné poistenie je nepodnikateľská činnosť vykonávaná vo verejnom záujme a nepodlieha hospodárskej súťaži. Tiež možno súdu vytknúť skutočnosť, že sa nezaoberal otázkou, ako môže osoba uplatňovať slobodu podnikania výkonom činností, ktoré sú vyňaté zo sféry hospodárskej súťaže.

Prenesením sa do súčasnosti môžeme na základe uvedenej názorovej rozpoltenosti súdu konštatovať, že práve uvedená názorová rozpoltenosť súdu mu umožnila vo svojom ďalšom rozhodnutí kvalifikovať zdravotné poisťovne ako právne subjekty, ktoré vykonávajú verejné zdravotné poistenie ako podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku.

Pri posudzovaní možnosti zdravotných poisťovní vytvárať zisk je dôležité objasnenie ich právneho postavenia. Veľký význam má najmä ustanovenie § 2 ods. 1 Zákona o zdravotných poisťovniach, podľa ktorého je „zdravotná poisťovňa akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia na základe povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia.“ V uvedenej charakteristike zdravotných poisťovní sa nachádza odkaz na § 56 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), v zmysle ktorého je obchodná spoločnosť (ktorou je aj akciová spoločnosť) právnická osoba založená za účelom podnikania, pričom však môže byť založená aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný predpis nezakazuje. Uvedené ustanovenia možno v spojitosti jedno s druhým interpretovať dvoma rôznymi spôsobmi.

Ak zohľadníme pri výklade § 2 ods. 1 Zákona o zdravotných poisťovniach ustanovenie § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je obchodná spoločnosť založená za účelom podnikania, výsledkom interpretácie je záver, podľa ktorého je zdravotná poisťovňa síce právnym subjektom založeným aj za iným účelom, ktorým je vykonávanie verejného zdravotného poistenia, ale súčasne ide aj o subjekt, ktorý môže aj podnikať. Na druhej strane ak pri interpretácii § 2 ods. 1 Zákona o zdravotných poisťovniach položíme dôraz na záver ustanovenia § 56 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého môže byť obchodná spoločnosť založená aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje, dospejeme k záveru, že zdravotná poisťovňa je právnym subjektom založeným na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia, čiže je to subjekt, ktorý nebol založený na účely podnikania, a teda podnikať nemôže, respektíve môže v súlade s činnosťami, ktoré zdravotná poisťovňa v zmysle § 6 Zákona o zdravotných poisťovniach môže vykonávať.

Z hľadiska úvah o prípadnom porušení právnej istoty, resp. legitímnych očakávaní zdravotných poisťovní je rozhodujúci výklad dotknutých ustanovení Zákona o zdravotných poisťovniach a súvisiacich právnych predpisov podľa ich pôvodného znenia, t. j. nie podľa ich v súčasnosti platného a účinného znenia. Z tohto hľadiska časti dôvodovej správy k vládnemu návrhu zákona o zdravotných poisťovniach (parlamentná tlač č. 651) v konfrontácii s časťami dôvodovej správy k vládnemu návrhu napadnutej novely zákona o zdravotných poisťovniach (parlamentná tlač č. 363) podporujú záver, že jej účelom bolo podstatným spôsobom zmeniť právne postavenie zdravotných poisťovní oproti ich právnemu postaveniu podľa pôvodnej právnej úpravy, a to bez ohľadu na to, že išlo o legislatívnu zmenu, ktorá sa výslovne nedotkla § 2 ods. 1 Zákona o zdravotných poisťovniach. Ak totiž boli zdravotné poisťovne podľa dôvodovej správy k vládnemu návrhu Zákona o zdravotných poisťovniach výslovne označené ako „podnikateľské subjekty“, ktoré „v trhovom prostredí budú motivované na znižovaní nákladov možnosťou vytvárania zisku“, a v dôvodovej správe k vládnemu návrhu ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU