1 ÚVOD - VŠEOBECNE K PRÁVNEJ ÚPRAVE OBCHODNOPRAVNYCH VZŤAHOV S CUDZÍM, MEDZINÁRODNÝM PRVKOM
Záväzkové vzťahy (t.j. jednotlivé zmluvné vzťahy uzatvárané v rámci výkonu podnikateľskej činnosti alebo v súvislosti s ním) tvoria významnú časť právnych pomerov upravovaných obchodným právom. Väčšina obchodno-záväzkových vzťahov má vnútroštátnu povahu a nijakým spôsobom sa nedotýka zahraničia. Takéto záväzkové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Hlavy II Tretej časti Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“). Okrem takýchto, typicky vnútroštátnych záväzkových vzťahov vznikajú aj také záväzkové vzťahy, ktoré prekračujú rámec domáceho, slovenského právneho poriadku a ktoré sa dotýkajú aj právneho poriadku iného štátu. Takéto právne pomery sa označujú ako právne pomery s cudzím, medzinárodným prvkom. Akonáhle sa v obchodnom právnom pomere objaví cudzí, medzinárodný prvok, stáva sa takýto právny pomer predmetom medzinárodného práva súkromného, ako samostatného odvetvia vnútroštátneho práva daného štátu.
Medzinárodné právo súkromné je samostatným odvetvím vnútroštátneho práva, ktoré upravuje súkromnoprávne vzťahy s cudzím, medzinárodným prvkom. Ide o právne vzťahy, v ktorých je v tej či onej forme obsiahnutý cudzí, medzinárodný prvok. Medzi súkromnoprávne pomery s cudzím, medzinárodným prvkom zaraďujeme aj obchodno-právne pomery s cudzím, medzinárodným prvkom.
Cudzí prvok sa môže v právnom vzťahu prejavovať buď v subjekte tohto vzťahu (napr. jedným z účastníkov obchodnej zmluvy je podnikateľ - fyzická osoba, ktorý je príslušníkom cudzieho štátu alebo právnická osoba so sídlom v cudzom štáte), v predmete tohto právneho vzťahu, ktorý sa nachádza na území iného štátu (napr. fyzická osoba podnikateľ uzatvorí zmluvu o dielo, ktorej predmetom je prestavba nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v cudzine) alebo v právnej skutočnosti rozhodnej pre vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu, ktorá sa uskutočnila v cudzine (napr. slovenská právnická osoba spôsobí výkonom svojej podnikateľskej činnosti škodu v cudzine). Obdobne je cudzí medzinárodný prvok definovaný aj v judikatúre Slovenskej republiky a Českej republiky. Prostredníctvom tohto cudzieho prvku sa konkrétny obchodno-právny vzťah viaže nielen na domáci právny poriadok, ale sa dostáva do úzkej súvislosti aj s právnym poriadkom, na ktorý sa viaže cudzí prvok. Takéto právne pomery sa prostredníctvom v nich obsiahnutého cudzieho prvku dostávajú do vzťahu k právnym poriadkom dvoch (prípadne i viacerých) štátov.
Takýto jav, kedy sú na riešenie konkrétneho právneho pomeru povolané dva (prípadne viaceré) právne poriadky, nazývame v medzinárodnom práve súkromnom kolízia, stret zákonov (právnych poriadkov). Ako je už vyššie uvedené, dôvodom, prečo vzniká kolízia, stret zákonov práve pri obchodno-právnych vzťahoch s cudzím medzinárodným prvkom a nevzniká v prípade obchodno-právneho pomeru, ktorý cudzí, medzinárodný prvok neobsahuje, je práve tento cudzí, medzinárodný prvok (ten viaže k právnemu pomeru okrem domáceho práva aj cudzie právo). V súvislosti s kolíziou, stretom právnych poriadkov treba upozorniť na dôsledky, ktoré môžu nastať a ktoré si vyžadujú osobitné riešenie.
Samotná situácia, ked’ sa na určitý obchodno-právny pomer s cudzím, medzinárodným prvkom vzťahujú dva alebo viaceré právne poriadky by neznamenala žiaden problém, ak by dotknuté právne poriadky obsahovali rovnakú právnu úpravu (ak by tieto vzťahy a pomery boli upravované rovnakým spôsobom). V takomto prípade by v podstate nezáležalo na tom, podľa ktorého z kolidujúcich právnych poriadkov by sa právny pomer posudzoval, nakoľko by výsledok bol stále rovnaký a súd by vždy došiel k rovnakým záverom. V takomto „ideálnom“ prípade zhodnosti kolidujúcich právnych poriadkov by nebolo vôbec potrebné vyberať z nich jeden, ktorým sa daný právny pomer bude riadiť a nebola by teda ani potrebná existencia medzinárodného práva súkromného ako samostatného právneho odvetvia, ktorého úlohou je riešiť takéto kolízie, strety právnych poriadkov. Reálna situácia v oblasti právnej úpravy obchodno-právnych pomerov v právnych poriadkov jednotlivých štátov je však odlišná. Právna úprava jednotlivých otázok v rámci súkromného práva (a teda aj obchodného práva) býva v mnohých právnych poriadkoch často veľmi odlišná. Z tohto dôvodu bude otázka, ktorým z dvoch alebo viacerých kolidujúcich právnych poriadkov sa bude určitý súkromnoprávny (obchodno-právny) vzťah s cudzím, medzinárodným prvkom spravovať, otázkou zásadnou. V prípade odlišnej hmotnoprávnej úpravy totižto môže od tejto otázky závisieť konečné rozhodnutie vo veci (napr. podľa jedného právneho poriadku je osoba spôsobilá na právne úkony a zmluva, ktorú osoba uzavrie bude považovaná za platnú, kým podľa druhého právneho poriadku osoba napr. z dôvodu nedostatku veku nebude spôsobilá na právne úkony a preto zmluva ňou uzavretá podľa tohto právneho poriadku nebude považovaná za platnú; ako druhý príklad možno uviesť situáciu, kedy by podľa jedného právneho poriadku bola ako nevyhnutná podmienka platnosti obchodnej zmluvy vyžadovaná písomná forma zmluvy a podľa iného právneho poriadku by postačovala aj iná ako písomná forma zmluvy; ak by sa posudzovala zmluva uzatvorená len ústnou formou, nebola by podľa prvého právneho poriadku považovaná za platnú, kým podľa druhého právneho poriadku by bola za platnú považovaná). Ako vyplýva z uvedeného, ak existujú podstatné obsahové rozdiely v hmotnoprávnej úprave jednotlivých kolidujúcich právnych poriadkov, bude otázka určenia rozhodného práva otázkou nosnou a podstatnou pre konečné riešenie daného obchodno-právneho pomeru s cudzím, medzinárodným prvkom. Táto otázka môže mať zásadný vplyv na právne postavenie účastníkov týchto vzťahov (bude mať vplyv na otázku, či bude zmluva považovaná za platnú a pod.). Z toho, čo som zatiaľ načrtol, je nepochybné, že vzhľadom na ...
