NÁHRADA NEMAJETKOVÉM UJMY SPÔSOBENEJ TRESTNOU ČINNOSŤOU

1. Úvod

Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym zákonníkom a inými zákonmi vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe, netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu.

Osobitná zodpovednosť za škodu, ktorá vzniká na základe Zákonníka práce medzi zamestnávateľom a zamestnancom (§ 177 a nasl. ZP), resp. na základe Obchodného zákonníka, kde je osobitne upravené spôsobenie škody na základe porušenia povinností z obchodného záväzkového vzťahu (§ 373 až 387 OBZ), alebo na základe porušenia ďalších povinností ustanovených v iných ustanoveniach Obchodného zákonníka (pozri § 757 OBZ). Prípady osobitnej zodpovednosti môžu byť upravené aj v ďalších právnych predpisoch. Pokiaľ v týchto predpisoch nie sú ustanovené osobitné podmienky zodpovednosti, treba na tieto prípady zodpovednosti aplikovať § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu.

2. Vymedzenie pojmu zodpovednosť za škodu

V občianskom práve rozpoznávame jednotlivé predpoklady, ktoré sú nevyhnutné na vznik zodpovednosti za škodu:
1. Protiprávny úkon alebo udalosť
2. Vznik škody
3. Prí činná súvislosť
4. Zavinenie

Protiprávny úkon je úkon fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Protiprávny úkon spočíva buď v konaní alebo nekonaní. Protiprávnosť spočíva v tom, že k porušeniu objektívneho práva došlo nezávisle od vedomia a vôle, toho kto sa spôsobenú ujmu zodpovedá. Dôkazné bremeno týkajúce sa protiprávneho úkonu či protiprávneho stavu zaťažuje vždy postihnutého.
Právna teória takisto hovorí o okolnostiach, ktoré protiprávnosť vylučujú.
1. Plnenie zákonnej povinnosti
2. Výkon práva 3.Svojpomoc
4. Konanie v nutnej obrane
5. Konanie v krajnej núdzi 6.Súhlas poškodeného

Druhým z predpokladov na vznik škody v občianskom práve je vznik škody. Občianske právo odlišuje škodu v niekoľkých formách. V občianskom práve škodou rozumieme majetkovú ujmu, ktorú je možné vyjadriť respektíve ohodnotiť peniazmi- Občianske právo takisto rozlišuje aj nemajetkovú ujmu, ktorá je nahrádzaná v morálnom zadosťučinení, ale niekedy je možné ju takisto vyčísliť v peniazoch. Táto náhrada v peniazoch slúži len na zmiernenie následkov, ktoré nastali vo sfére nemajetkovej.

V rámci zodpovednosti za škodu je túto ujmu možné odškodniť v súvislosti zo škodou na zdraví.
Základné triedenie škody spočíva na triedenie na skutočnú škodu a inú škodu. Ďalších triedením je rozlišovanie škody na zdraví a škody na majetku. V súvislosti so škodou na zdraví sa odškodňuje aj nemajetková ujma. Je to ujma na zdraví ale nezabúdajúc aj ujma na psychickom zdraví človeka.
V rámci náhrady škody , ujmy, na zdraví priznáva Občiansky zákonník, poškodenému aj právo na primerané jednorazové zmiernie nemajetkovej ujmy, spočívajúc vo vytrpených bolestiach. Zásah do nemajetkovej sféry môže nastať aj inému, ako priamo poškodenému.

Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť. Inak povedané kauzálny nexus, medzi protiprávnym úkonom, protiprávnym stavom a vznikom škody. Zodpovednosť v danom prípade nastane len vtedy ak je splnená podmienka, že medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou, vznikne vzťah. Toto je predmetom dokazovania a zisťovania. Forma zavinenia má však svoj význam pri určení miery účasti na spoločnej zodpovednosti, pri určení rozsahu zodpovednosti a pri možnosti použitia práva moderácie podľa § 450. 

Zavinenie je posledným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu, ktorý sa však vyžaduje len pri subjektívnej zodpovednosti. Pri výklade tohto pojmu vychádzame z Trestného zákona a to § 15 a 16, kde Trestný zákon rozlišuje úmysel a nedbanlivosť. Následne definuje jednotlivé znaky úmyslu a to na úmysel priamy a úmysel nepriamy. Nedbanlivosť Trestný zákon delí na vedomú a nevedomú.
Vyššie spomínané rozlišovanie je pre občianske právo dôležité z niekoľkých hľadísk:
• Občianske právo spája vznik zodpovednosti len s určitou formou zavinenia a to s úmyslom
• Význam z hľadiska rozsahu náhrady škody
• Forma zavinenia má význam aj z hľadiska objektívnej premlčacej doby
• Takisto v názoroch na rozlišovanie úmyslu a nedbanlivosti

3. Spôsob a rozsah náhrady škody
Pod pojem obsah náhrady škody je možné rozumieť, akú škodu, či už majetkovú alebo nemajetkovú ujmu má škodca poškodenému uhradiť Tu sa opäť dostávame k rozlišovaniu na čom bola škoda spôsobená:
• Majetku
• Zdraví

Rozsah náhrady škody tvorí, výška, objem, alebo koľko má škodca poškodenému uhradiť.
Rozsah náhrady škody môže súd výnimočne podľa § 450 so zreteľom na osobitosti prípadu, primerane znížiť. V tomto prípade sa uplatní princíp zmiernenia - moderácia náhrady škody. Predpoklady, ktoré zníženia náhrady škody spočívajú v tom, že:
a) Ide o prípad hodný osobitného zreteľa
b) Nesmie ísť o škodu spôsobenú úmyselne

Za prípad osobitného zreteľa možno považovať stav, keď došlo ku škode, z osobných a majetkových pomerov fyzickej osoby, ktorá škodu spôsobila, ako aj z pomerov fyzickej osoby, ktorá sa stala poškodenou. V tomto prípade však nemožno postupovať čisto mechanicky a škodu podľa uváženia znižovať. Takisto je dôležitý fakt, že znížením náhrady škody, z povahy veci vylučuje v plnom rozsahu zbaviť zodpovedný subjekt povinnosti hradiť. Pokiaľ ide o rozsah náhrady škody, zákon ustanovuje, že má byť primerané.
Od sudcovského moderačného práva je potrebné odlišovať prípad limitácie rozsahu náhrady škody dohodou strán, ktorá však prichádza do úvahy až po vzniku práva na náhradu škody. Pokiaľ ide o ujmu nemajetkovej povahy, tá sa odškodňuje inak ako majetková škoda.

V zmysle § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

4. Vymožiteľnosť práva náhrady nemajetkovej ujmy prostredníctvom Občianskeho ...