VÝZNAM ODÔVODNENIA V ROZSUDKU

Autor: Mgr. Juraj Gedra
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore

Abstrakt

Problematika odôvodnení rozsudkov začína byť v dnešnej dobe pomerne pertraktovanou témou v odborných ako ja vo verejných kruhoch vzhľadom na to, že kvalita súdnych rozhodnutí v SR neraz vyvoláva nie len u sporových strán množstvo otázok a zamyslení. Samozrejme bezprostredne kvalita odôvodnení rozsudkov súdov súvisí aj s rýchlosťou vymožiteľnosti práva na Slovensku, čo začína byť veľkou tému už aj na politickej úrovni. Aj práve z týchto dôvodov sa budem venovať vo svojom článku kde a ako hľadať cestu k skvalitneniu vyhotovovania odôvodnenia.

Rozhodnutie súdu odráža svojím obsahom stupeň jeho vecnej správnosti, úroveň a kultúrnosť občianskeho súdneho konania v konkrétnej veci, ako aj kvalitu práce sudcu a súdnej kancelárie. Hovoríme o dôležitej verejnej listine, ktorá je mnohokrát podkladom pre exekúciu, či výkon rozhodnutia, ale tiež návodom na konanie občanov, či precedensom pre ďalšie obdobné prípady. Sprístupnenie súdnych rozhodnutí na internete je s odstupom času určite hodnotené pozitívne, avšak donútilo nás to zamyslieť sa nad formou a kvalitou písomného prejavu našich rozhodnutí a to predovšetkým odôvodnení.

Súdne rozhodnutie predstavuje základný procesný úkon súdu, postavený na ústavnoprávnom princípe rozhodovacieho oprávnenia súdu autoritatívne určiť. Čo je v danom konkrétnom prípade právo a ako sa subjekty práva majú správať. V rozhodovaní súdov sa najfrekventovanejšie prejavuje funkcia civilného procesu a to spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov a výchova na zachovávanie zákonov, čestné plnenie povinností a úcta k právam iných osôb .

Tvorbu a formu súdnych rozhodnutí tohto času upravujú ustanovenia §36,152 až 157,§162 ods. 3 a § 167OSP,. Osamej veci rozhoduje súd rozsudkom, ktorý z formálneho hľadiska v zmysle §157 ods. 1 OSP pozostáva zo záhlavia, výroku, odôvodnenia a poučenia. Vychádzajúc z nadpisu môjho príspevku, budem sa venovať len odôvodneniu ako jednej z najdôležitejších častí rozsudku podľa môjho názoru.
Odôvodnenie rozsudku je tá časť rozsudku, ktorá síce sama osebe právoplatnosť nenadobúda, avšak je veľmi významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Práve v odôvodnení súdneho rozhodnutia sa prejavuje výchovná funkcia civilného súdneho konania a v jeho presvedčivosti i spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.
Dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je v demokratickom právnom štáte základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu. Iba ak je rozhodnutie súdu dostatočne, racionálne a presvedčivo odôvodnené, má verejná moc morálne právo vynucovať jeho rešpektovanie a adresáti rozhodnutia majú morálnu povinnosť ho rešpektovať. Ak súd takto nedokáže odôvodniť svoje rozhodnutie, jeho rozhodnutie sa javí ako svojvoľné - teda neobhájiteľné, prijaté bez opory v práve a nelegitímne.
Pre právnu istotu občanov o čo v konečnom dôsledku ide, aby účastník konania, či už civilného alebo trestného konania mal istotu v to, že jeho vec bude spravodlivo a predvídateľne posúdená a v rozsudku budú jasne uvedené dôvody, prečo bolo práve takto v danej veci rozhodnuté. Nedostatočne zdôvodnené rozhodnutie vytvára priestor pre rôzne špekulácie o možnom ovplyvnení sudcu druhou stranou alebo treťou osobou, o podplácaní, korupcií a pod. Ak je rozhodnutie dostatočne zdôvodnené, je potom pre strany v spore, ale aj pre tretie osoby, presvedčivé, a v konečnom dôsledku pôsobí na účastníkov tak, že ho budú, pravdepodobne, aj dobrovoľne rešpektovať. Naopak, mohli by sme povedať, že v priamej úmere s nedostatočným zdôvodnením, účastníci potom následne automaticky podávajú a využívajú všetky možné opravné prostriedky, čím je súdivosť v našej krajine vyššia a súdne spory trvajú v konečnom dôsledku podstatne dlhšie. A takisto platí, že sudca má dať do zdôvodnenia svojho rozsudku všetko, potom nie je potrebné (inak ani etické), aby svoje rozhodnutie nejako vysvetľoval či komentoval, malo by tam byť jednoducho všetko potrebné.

V právnom štáte zohrávajú kľúčovú úlohu súdy, ktorých úlohou je byť strážcami dodržiavania zákonov, ústavy a základných práv. Súdy sú pri svojom rozhodovaní nezávislé od zákonodarnej aj výkonnej moci a sú nezávislé aj od výsledku demokratických volieb. Ani ich legitimita a autorita nie je od demokratických volieb priamo odvodená. Logicky tu preto vyvstáva mnohokrát v dejinách položená otázka, kto bude „strážiť“ samotných strážcov zákonov a ústavy. Teória demokracie na túto otázku odpovedá tým, že súd musí byť vzorovým príkladom tzv. deliberatívnej inštitúcie. Znamená to, že musí v prvom rade dôkladne zvažovať a posudzovať všetky argumenty a protiargumenty a v druhom rade musí verejne uvádzať dostatočné a presvedčivé dôvody pre svoje rozhodnutia.

Možnosť odbornej i širokej verejnosti posudzovať odôvodnenia rozhodnutí súdov a argumenty použité v týchto odôvodneniach, diskutovať o nich a prípadne ich aj kritizovať, je jediný možný spôsob kontroly súdov a teda aj „stráženia strážcov“.

Písomné odôvodnenie rozsudku pre účastníka mnohokrát vystupuje do popredia viac ako samotný výrok, aj keď ten je z hľadiska práva a účinkov rozsudku rozhodujúci. ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU