NAZERANIE DO SPISOV PODĽA SPRÁVNEHO PORIADKU VERZUS ZÁKON O INFORMÁCIÁCH

Autor: JUDr. Antónia Ambrózyová
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore

Abstrakt

Príspevok sa zaoberá otázkou nazerania do spisov podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov a nahliadania do spisov podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, ako aj vzťahom uvedených právnych predpisov. Ďalej sú v ňom rozpísané ustanovenia týkajúce sa problematiky nazerania a nahliadania do spisov. Záver poukazuje na aplikačnú prax pri nazeraní a nahliadaní do spisov. Cieľom príspevku je upozorniť na výnimku z pravidla.

1 ÚVOD

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) je dlhoročným všeobecným procesnoprávnym predpisom v oblasti výkonu verejnej správy, zároveň sa jeho základné pravidlá primerane používajú aj pri vydávaní iných písomností, ktoré nemajú povahu rozhodnutí a zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o informáciách“) je výsledkom porevolučného procesu po roku 1989 vykonávajúcim článok 26 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v platnom znení , ktorý zaručuje právo na informácie.

I keď v porovnaní so Správnym poriadkom ide o novodobý zákon vyvíjajúci sa v rýchlo sa meniacom informačnom veku, je považovaný za jeden z nosných pilierov boja proti korupcii a vzťahu medzi štátom a občanom, nakoľko umožňuje širokej verejnosti kontrolovať štátne orgány, orgány územnej samosprávy a ďalšie právne subjekty, ktoré na základe zákona rozhodujú o právach a povinnostiach, najmä ich rozhodovaciu činnosť, nakladanie s verejnými financiami a verejným majetkom.

Do prijatia Zákona o informáciách sa v Slovenskej republike priamo aplikovala v právnej praxi Listina základných práv a slobôd (interpretácia čl. 17 výkladom a contrario z čl. 41 ods. 1) a v rôznych zákonoch roztrúsené ustanovenia o práve na informácie za podporného použitia Správneho poriadku na procesný postup. Povinné subjekty však zo začiatku odmietali vnímať poskytovanie alebo odopretie informácií ako správne konanie podľa správneho poriadku, prevládala tendencia informácie odopierať len listom a nie procesným rozhodnutím, proti ktorému bol prípustný opravný prostriedok alebo boli nečinné. Až v druhej polovici deväťdesiatych rokov súdna judikatúra postupne potvrdila povinnosť povinných subjektov odopierať informácie formou rozhodnutia podľa správneho poriadku a zabezpečila tým procesnú obranu účastníkov.

2 VZŤAH SPRÁVNEHO PORIADKU A ZÁKONA O INFORMÁCIÁCH

Vzťah Správneho poriadku a Zákona o informáciách je vzťahom osobitného právneho predpisu a všeobecného právneho predpisu.

Zákon o informáciách sa ako všeobecný právny predpis bude aplikovať len vtedy, ak neexistuje osobitný právny predpis. Existenciu a aplikovateľnosť osobitnej právnej úpravy však preukazuje povinná osoba.
Uvedené pravidlo má výnimku, a to je ustanovenie § 16 Zákona o informáciách o práve nahliadať a robiť si výpisy, odpisy či kópie zo spisov a dokumentácie.

3 NAHLIADANIE DO SPISOV, NAZERANIE DO SPISOV

Zákon o informáciách predstavuje všeobecnú normu, ktorá nevylučuje, aby určité otázky boli riešené v iných právnych predpisoch. Jedným z takýchto predpisov je Správny poriadok. V § 23 Správneho poriadku je upravené právo nazerať do spisov, právo robiť si z nich výpisy, odpisy a právo dostať kópie spisov. Pre pochopenie obsahu týchto práv je potrebné si uvedomiť, že sa vzťahujú len na získanie informácie zo spisu. Nemožno však vylúčiť užší prístup podľa Zákona o informáciách k informáciám ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU