TRESTNÝ ČIN VRAŽDY V POROVNANÍ S PRÁVNYMI ÚPRAVAMI INÝCH ŠTÁTOV

1 VŠEOBECNE O TRESTNOM ČINE VRAŽDY

Vražda je trestným činom, ktorým jedna osoba - páchateľ iného - obeť úmyselne usmrtí. Takto
definuje trestný čin vraždy aktuálne platný Trestný zákon Slovenskej republiky - zákon č. 300/2005 Z.z. (ďalej ako Trestný zákon). Je však zaujímavé zistiť, ako sa takýto čin posudzuje v iných krajinách
Európy či sveta. Ako je definovaná skutková podstata, aký trest hrozí páchateľovi trestného činu za spôsobenie fatálneho následku inej osobe, to sú otázky, ktorý bude rozoberať príspevok.

Slovenskej právnej úprave je trestný čin vraždy považovaný za jeden z tých najzávažnejších a najnebezpečnejších. O tom svedčí nie len výška sankcií, ktoré hrozia za spáchanie tohto trestného činu, ale aj jeho umiestnenie v rámci Trestného zákona. Nachádza sa v prvej hlave osobitnej časti Trestného zákona a to za trestným činom úkladnej vraždy, upravuje ho § 145. Ide o obzvlášť závažný zločin, teda za jeho spáchanie hrozí páchateľovi trest odňatia slobody s trestnými sadzbami, ktoré vo všetkých odsekoch prekračujú desať rokov. V prípade spáchania trestného činu podľa prvého odseku hrozí páchateľovi za tento trestný čin pätnásť až dvadsať ročný trest odňatia slobody, trest odňatia slobody na dvadsať až dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie hrozí páchateľovi v prípade spáchania trestného činu podľa druhého odseku, dvadsaťpäť ročný trest odňatia slobody alebo trest odňatia slobody na doživotie môže byť páchateľovi uložený v prípade, že sa jeho čin vyhodnotí podľa tretieho odseku.

Keďže článok sa venuje komparácii Trestných predpisov iných štátov s našou právnou úpravou a v mnohých krajinách nie sú trestné činy vraždy a úkladnej vraždy oddelené tak, ako je to v prípade slovenského Trestného zákona, nemohli byť v príspevku opomenuté ani ustanovenia o tejto závažnejšej forme spáchania trestného činu vraždy.

Slovenský Trestný zákon upravuje trestný čin úkladnej vraždy v ustanovení § 144, podľa ktorého „Kto iného úmyselne usmrtí s vopred uváženou pohnútkou, potrestá sa odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov“. Vo všetkých odsekoch sa jedná o obzvlášť závažný zločin, pričom ak ho páchateľ spácha spôsobom uvedeným v odseku dva (teda ak už bol v minulosti odsúdený za trestný čin vraždy alebo spácha trestný čin úkladnej vraždy na dvoch osobách, závažnejším spôsobom konania, na chránenej osobe, z osobitného motívu, alebo v úmysle získať majetkový prospech), hrozí mu trest odňatia slobody až na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie; ak spácha tento trestný čin spôsobom uvedeným v odseku tri, (teda ak už bol za trestný čin úkladnej vraždy odsúdený, spácha tento trestný čin v nebezpečnom zoskupení, alebo za krízovej situácie) bude mu uložený dokonca trest odňatia slobody na doživotie - ide o jeden z mála prípadov, kedy slovenský Trestný zákon ukladá páchateľovi trest absolútne určitý, teda bez akýchkoľvek možností pre súd, aby sa pri ukladaná sankcie pohyboval v zákonom stanovených hraniciach (dolnej a hornej).

Zámerom zákonodarcu pri tvorbe nového právneho predpisu bolo dosiahnutie depenalizácie a dekriminalizácie spoločnosti. To, či sa podarilo splniť tieto zámery predkladateľa Trestného zákona možno vyhodnotiť a posúdiť aj porovnaním s právnymi predpismi iných štátov a to nie len členských štátov Európskej únie, ale aj štátov, ktoré majú odlišné systémy práva - ako je napríklad Kanada.

V príspevku je porovnaný trestný čin vraždy podľa § 145, respektíve trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 Trestného zákona Slovenskej republiky s trestným činom vraždy a úkladnej vraždy, ako je upravený vo Francúzsku, Nemecku, Kanade a v Českej republike.

2 PRÁVNA ÚPRAVA TRESTNÉHO ČINU VRAŽDY VO FRANCÚZSKU

Francúzsky Trestný zákon vymedzuje vraždu ako úmyselné spôsobenie smrti inému. Vražda je upravená v Trestnom zákone ako prvý trestný čin v rámci druhej hlavy nazvanej trestné činy proti človeku, v prvej kapitole nazvanej trestné činy proti životu človeka a v prvej sekcii tejto kapitoly s názvom úmyselné poškodenie života, konkrétne ide o § 221- 1. Za tento čin ukladá páchateľovi trest odňatia slobody na tridsať rokov. Ustanovenia o trestnom čine vraždy sú však upravené obšírnejšie ako je to v slovenskom Trestnom zákone.

V prípade, ak trestný čin vraždy predchádza, sprevádza alebo nasleduje inému zločinu, páchateľovi sa podľa § 221-2 uloží trest odňatia slobody na doživotie.

Rovnako v prípade trestného činu vraždy, ktorého zámerom je buď pripraviť alebo umožniť spáchanie prečinu alebo ktorého zámerom je zabezpečiť beztrestnosť osoby, ktorá je páchateľom prečinu alebo má na prečine účasť, sa ukladá trest odňatia slobody na doživotie.

Mohlo by sa zdať, že francúzska úprava je oproti našej až neprimerane prísna, keď určuje tresty odňatia slobody na doživotie bez možnosti posúdenia a zohľadnenia individuálnych aspektov každého činu a teda možnosti uložiť v niektorých prípadoch aj trest miernejší. Avšak uloženie trestu odňatia slobody na doživotie neznamená bezvýnimočne, že páchateľ musí naozaj tento trest celý vykonať. Existuje totiž možnosť zmiernenia trestu, ktorý už bol uložený. Spočíva v možnosti skrátenia alebo zrušenia trestu, respektíve zmene trestu na neväzobný trest, možnosti dočasného opustenia zariadenia na výkon trestu odňatia slobody, tzv. semi - detencii alebo dohľade. Pre vyššie spomenuté prípady vraždy však platí ustanovenie § 132-23 francúzskeho Trestného zákona, podľa ktorého v prípadoch, ktoré presne ustanovuje zákon a v ktorých bola uložená sankcia desať a viac rokov trestu odňatia slobody - teda sankcia, ktorá zahŕňa „uväznenie“ - trest odňatia slobody - páchateľ nemôže využiť zmiernenie trestu a to počas celej takzvanej „ochrannej doby“. V našich podmienkach by teda išlo o akési podmienečné prepustenie z trestu odňatia slobody, ktoré však počas ochrannej doby nie je možné. Táto doba predstavuje podľa francúzskeho práva polovicu trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený páchateľovi. V prípade, že ide o trest odňatia slobody na doživotie, dĺžka tejto ochrannej doby predstavuje 18 rokov.

Slovenská úprava nie je v tomto smere veľmi odlišná, keď v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody stanovuje, že osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody. Osoba odsúdená na doživotie môže byť podmienečne prepustená najskôr po dvadsiatich piatich rokoch výkonu tohto trestu.

Vo Francúzsku môže súd predĺžiť ochrannú dobu špeciálnym samostatným rozhodnutím na dve tretiny z dĺžky uloženého trestu odňatia slobody alebo na 22 rokov v prípade, že ide o trest odňatia slobody na doživotie. Tieto doby však môže súd tiež skrátiť.

Podľa § 221-3 francúzskeho Trestného zákona, ak je trestný čin vraždy spáchaný s vopred uváženou pohnútkou, ide o úkladnú vraždu. V znení skutkovej podstaty sa od našej právnej úpravy teda neodlišuje. Za spáchanie úkladnej vraždy ukladá trest odňatia slobody na doživotie. Slovenská právna úprava je ohľadom trestu za úkladnú vraždu teda miernejšia. Ukladá totiž v základnej skutkovej podstate „iba“ trest odňatia slobody na dvadsať až dvadsať päť rokov. Aj v prípade úkladnej vraždy platí vo francúzskom trestnom práve ochranná doba, počas ktorej nie je možné trest skrátiť, obmedziť či premeniť na iný, miernejší trest.

Ohľad však táto úprava berie na prípad, ak obeťou je maloletá osoba mladšia ako 15 rokov a kumulatívne je splnená podmienka, že trestnému činu úkladnej vraždy predchádza znásilnenie, mučenie alebo iné kruté činy. V takomto prípade na základe osobitného rozhodnutia môže súd zvýšiť ochrannú dobu až na tridsať rokov, alebo ak trest odňatia slobody bol uložený na doživotie, môže rozhodnúť, že páchateľovi nemôžu byť nikdy povolené vôbec žiadne zmiernenia trestu alebo benefity, ktoré sú vymenované v ustanovení § 132-23.
Ustanovenie § 221-4 stanovuje prípady, kedy sa za trestný čin vraždy ukladá prísnejší trest, trest odňatia slobody na doživotie. Ide o taxatívne vymenované prípady, ktoré by sme mohli pripodobniť ku kvalifikovaným skutkovým podstatám, ktoré vymedzuje slovenský Trestný zákon v prípade trestného činu vraždy. Ide o prípady, ak je trestný čin vraždy spáchaný
• voči maloletému, ktorý je mladší ako pätnásť rokov, (ako u nás chránená osoba - § 139 ods. 1 písm. a/ - dieťa);
• voči biologickému alebo právnemu predkovi, alebo voči adoptívnemu otcovi či matke, (ako u nás chránená osoba - § 139 ods. 1 písm. c/ - blízka osoba);
• voči osobe, ktorá je obzvlášť zraniteľná a to z dôvodu veku, choroby či určitej telesnej chyby alebo z dôvodu psychickej alebo psychologickej nespôsobilosti, alebo z dôvodu tehotenstva, v prípade, že tieto aspekty sú páchateľovi známe, (ako u nás chránená osoba - § 139 ods. 1 písm. b/ - tehotná žena; d/ - odkázaná osoba; e/ - osoba vyššieho veku; f/ - chorá osoba);
• voči sudcovi, prokurátorovi, členovi poroty, advokátovi, úradníkovi, ďalej voči členovi policajného zboru (žandárstvo), civilnému pracovníkovi národnej polície, colníkom, administratívnym pracovníkom probácie a mediácie, alebo voči ďalším osobám, ktoré sú považované za verejných činiteľov alebo osobám vykonávajúcim verejnú službu, voči požiarnikovi (bez ohľadu na to, či ide o profesionála alebo dobrovoľníka), voči správcovi budovy alebo skupiny budov alebo voči osobe, ktorá vykonáva v mene nájomcu stráženie neobývanej budovy. Vo všetkých týchto prípadoch musí byť splnená podmienka vedomosti páchateľa o postavení obete, (ako u nás chránená osoba - § 139 ods. 1 písm. h/ - verejný činiteľ alebo osoba, ktorá plní svoje povinnosti uložené na základe zákona);
• - voči manželovi či manželke, predkovi či potomkovi osoby vymenovanej v predchádzajúcom bode alebo voči osobe, ktorá má obvyklý pobyt v ich dome a to z dôvodu, ktorý súvisí so službou alebo prácou týchto osôb;
• voči osobe, ktorá je zamestnaná v rámci siete verejnej dopravy alebo inej osobe, ktorá vykonáva verejnú službu alebo voči zdravotníkovi pri výkone jeho služby. Vo všetkých prípadoch musí byť status respektíve postavenie obete pre páchateľa zrejmé;
• voči svedkovi, obeti alebo účastníkovi občianskoprávneho konania v úmysle zabrániť mu vzniesť žalobu, uplatniť sťažnosť na súde, alebo urobiť vyhlásenie pred súdom alebo práve preto, že takéto vyhlásenie, sťažnosť či námietku uplatnil, (ako u nás chránená osoba - § 139 ods. 1 písm. i/ - svedok);
• voči osobe kvôli jej aktuálnej príslušnosti alebo aj nepríslušnosti k etnickej skupine, národnosti, rase alebo náboženstvu, (ako u nás z osobitného motívu - § 140 písm. f/ - z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti);
• voči osobe z dôvodu sexuálnej orientácie obete;
• v prípade, že ide o trestný čin vraždy spáchaný organizovanou skupinou, (ako u nás ...