VÝHRADA VEREJNÉHO PORIADKU A JEJ UPLATŇOVANIE V SLOVENSKOM MEDZINÁRODNOM PRÁVE SÚKROMNOM VO VZŤAHU K ČLENSTVU SLOVENSKA V EURÓPSKEJ ÚNII

Autor: doc. JUDr. Mgr., Michal Ďuriš, PhD.
Zdroj: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta
Udalosť: Míľníky práva v stredoeurópskom priestore

Abstrakt

Výhrada verejného poriadku je jedným zo základných inštitútov medzinárodného práva súkromného každého štátu, ktorého úlohou je ochrana domáceho verejného poriadku (určitých základných zásad a princípov, na ktorých je štátne zriadenie a právny poriadok daného štátu budovaný) pred nepriaznivými vplyvmi cudzieho práva, a to jednak pri aplikácii cudzieho právneho predpisu ako aj v rámci uznania a výkonu rozhodnutia orgánov iných štátov. Výhrada verejného poriadku je analyzovaná najmä z hľadiska jej aplikácie vo vzťahu k členstvu Slovenska v Európskej únii.

Vstup Slovenska do Európskych spoločenstiev (ako právneho predchodcu dnešnej Európskej únie) znamenal pre vnútroštátny právny poriadok pomerne zásadnú zmenu. Súčasťou slovenského právneho poriadku sa stali aj právne normy európskeho práva, ktoré majú v zmysle základných zásad európskeho práva (princíp priameho účinku a princíp prednosti európskeho práva pred právom členských štátov) nadradené postavenie. Členstvo Slovenska v Európskej únii sa samozrejme dotklo aj medzinárodného práva súkromného, pričom v jeho rámci sú najvýznamnejšími prameňmi práva nariadenia.

V rámci tohto príspevku je rozobraté uplatňovania jedného zo základných inštitútov medzinárodného práva súkromného - výhrady verejného poriadku.

Medzinárodné právo súkromné, ako samostatné odvetvie vnútroštátneho právneho poriadku upravuje určitú špecifickú skupinu súkromnoprávnych vzťahov, a to tie, ktoré obsahujú, cudzí, medzinárodný prvok (cudzí prvok môže byť v právnom pomere obsiahnutý v subjekte, predmete alebo právnej skutočnosti). Keďže cudzí, medzinárodný prvok obsiahnutý v právnom pomere k sebe viaže cudzí právny poriadok dochádza k javu, ktorý teória medzinárodného práva súkromného označuje ako kolíziu stret zákonov, kolíziu právnych poriadkov. Kolízia právnych poriadkov je situácia, kedy sa na právny pomer s cudzím medzinárodným prvkom vzťahujú dva alebo viaceré právne poriadky (okrem domáceho právneho poriadku je to právny poriadok toho štátu, ku ktorému sa viaže cudzí prvok; dalo by sa teda povedať, že dôvodom vzniku kolízie právnych poriadkov je práve cudzí prvok obsiahnutý v právnom pomere).

Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti je väčšina súkromnoprávnych pomerov s cudzím, medzinárodným prvkom upravovaná prostredníctvom kolíznej metódy (priama metóda úpravy týchto vzťahov je využívaná podstatne menej) zostáva určenie rozhodujúceho právneho poriadku stále hlavnou úlohou medzinárodného práva súkromného.

Proces určenia rozhodujúceho právneho poriadku, aj keď by sa na prvý pohľad mohol zdať jednoduchý, môže v každom konkrétnom prípade znamenať pomerne zložitý a komplikovaný postup krokov, nakoľko sa v rámci neho bude musieť justičný orgán (prípadne iný orgán rozhodujúci o danom právnom pomere) vysporiadať s pomerne zložitými otázkami súvisiacimi s niektorými inštitútmi medzinárodného práva súkromného. Jedným z takýchto inštitútov medzinárodného práva súkromného je aj inštitút výhrady verejného poriadku.

Výber rozhodujúceho právneho poriadku pri použití kolíznej metódy uskutočňujú kolízne normy (niekedy nazývané aj hraničné normy, nakoľko rozhraničujú pôsobnosť kolidujúcich právnych poriadkov pri úprave obchodno-právnych vzťahov s medzinárodným prvkom), ktoré samotné neustanovujú pravidlá správania sa účastníkov súkromnoprávnych vzťahov s cudzím, medzinárodným prvkom, t.j. neurčujú im konkrétne práva a povinnosti v tomto vzťahu, len určujú, ktorý z kolidujúcich právnych poriadkov sa má na riešenie tohto vzťahu použiť. Kolízne normy teda uskutočňujú výber rozhodného práva, určujú právnymi normami ktorého z kolidujúcich právnych poriadkov sa bude riadiť určitý súkromnoprávny vzťah s cudzím, medzinárodným prvkom.

Základným znakom medzinárodného práva súkromného je skutočnosť, že je to jediné odvetvie vnútroštátneho právneho poriadku, pri ktorom je na rozhodnutie o súkromnoprávnom pomere s cudzím, medzinárodným prvkom možné použiť nielen vlastné vnútroštátneho hmotné právo, ale aj hmotnoprávne predpisy iného štátu. Aplikácia cudzieho práva však nezávisí len od rozhodnutia príslušného orgánu štátu a nie je neobmedzená (nie je založená na ľubovôli sudcu), cudzie právo možno použiť len na základe príkazu vlastnej kolíznej normy. V prípade, ak sa za rozhodné právo bude považovať (bude určené kolíznou normou) právo cudzieho štátu, bude musieť justičný orgán dôsledne zistiť jeho obsah a súčasne bude musieť skúmať, aké účinky môže jeho použitie vo sfére právneho poriadku legis fori spôsobiť a či bude možné takéto účinky s ohľadom na verejný poriadok pripustiť. Posúdenie účinkov aplikácie právnej normy iného štátu a vyhodnotenie možnosti ich použitia vo vzťahu k prípadným neprijateľným účinkom súvisí práve s výhradou verejného poriadku. Ani príkaz vlastnej kolíznej normy použiť na rozhodnutie ustanovenia právneho poriadku cudzieho štátu však nie je absolútny a nemenný a neznamená, že cudzie právo musí byť bezpodmienečne vždy (za každých okolností) použité

Vzhľadom na odlišnosť právnych poriadkov jednotlivých štátov (na odlišnú hmotnoprávnu úpravu jednotlivých súkromnoprávnych odvetví), by mohla v niektorých prípadoch nastať situácia, že by aplikáciou cudzieho práva v oblasti domáceho právneho poriadku mohli nastať také účinky, ktoré budú nezlučiteľné so základnými zásadami domáceho právneho poriadku, na ktorých je tento budovaný, ktoré tvoria jeho základy.

Na skutočnosť, že použitie výhrady verejného poriadku prichádza do úvahy vtedy, ak sú právne úpravy v dotknutých štátoch (v štáte súdu a v štáte, ktorého právny poriadok sa má aplikovať) diametrálne odlišné upozorňujú aj predstavitelia právnej teórie v iných štátoch. Príkladom takejto diametrálne odlišnej (až vzájomne si odporujúcej) právnej úpravy môže byť právna úprava bigamického (resp. polygamického) manželstva. Na jednej strane sú štáty, ktoré takéto manželstvo pripúšťajú (umožňujú jeho vznik a považujú ho za dovolený spôsob úpravy rodinných vzťahov) a na druhej strane sú štáty, ktoré vznik takéhoto manželstva nepripúšťajú (nepovažujú ho za dovolený spôsob úpravy rodinných vzťahov a dokonca takéto správanie osôb aj sankcionujú, dokonca aj trestnoprávne). Ako je to vidieť aj na uvedenom príklade, cudzí právny poriadok, ktorý mal byť aplikovaný na základe príkazu vlastnej kolíznej normy, môže v niektorých prípadoch spôsobovať v rámci domáceho práva také účinky, ktoré budú v rozpore so základnými zásadami tohto právneho poriadku a preto nebude možné cudzie právo aplikovať.

Pri aplikácii cudzieho práva na základe príkazu vlastnej kolíznej normy nemôžu byť ohrozené tie základné zásady domáce práva, ktoré tvoria verejný poriadok. Verejný poriadok daného štátu tvoria také zásady spoločenského a štátneho zriadenia štátu a jeho právneho poriadku, ktorých pôsobnosť nemôže byť oslabená ani aplikáciou ustanovení cudzieho práva na základe príkazu vlastnej kolíznej normy.
Jeden z najvýznamnejších slovenských právnych teoretikov, Štefan Luby považuje za normu verejného poriadku „takú normu, ktorá vyjadruje základný princíp práva toho - ktorého štátu natoľko základný, že domáci právny poriadok ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU