Pár poznámok k zákonu o obetiach trestných činov

Autor: npor. JUDr., Miroslav Srholec
Zdroj: Právne listy

Abstrakt

Článok sa zaoberá zákonom o obetiach trestných činov, ktorý menil a dopĺňal aj ustanovenia Trestného poriadku.

Jed­ným z dl­ho­do­bo za­beh­nu­tých sku­toč­nos­tí tý­ka­jú­cich sa tres­tné­ho prá­va v pod­mien­kach SR je trend pod­prie­mer­ných no­ve­li­zá­cií tres­tnop­ráv­nych kó­dexov. Vý­nim­kou v tom­to tren­de nie je ani zá­kon č. 274/2017 Z.z. o obe­tiach tres­tných či­nov a o zme­ne a dopl­ne­ní niek­to­rých zá­ko­nov účin­ný od 01.01.2018 (ďa­lej len zá­kon o obe­tiach/ZoO)[1]. Z hľa­dis­ka za­cho­va­nia nor­mál­nos­ti je však pot­reb­né na tie­to ne­dos­tat­ky upo­zor­ňo­vať. Zá­kon bol navr­hnu­tý v „...pra­cov­nej sku­pi­ny zria­de­nej mi­nis­ter­stvom spra­vod­li­vos­ti, kto­rej člen­mi sú ok­rem zá­stup­cov mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti zá­stup­co­via Mi­nis­ter­stva vnút­ra Slo­ven­skej re­pub­li­ky, Mi­nis­ter­stva prá­ce, so­ciál­nych ve­cí a ro­di­ny Slo­ven­skej re­pub­li­ky, Mi­nis­ter­stva zdra­vot­níc­tva Slo­ven­skej re­pub­li­ky, Mi­nis­ter­stva fi­nan­cií Slo­ven­skej re­pub­li­ky, Ge­ne­rál­nej pro­ku­ra­tú­ry Slo­ven­skej re­pub­li­ky, Koor­di­nač­no-me­to­dic­ké­ho cen­trum pre ro­do­vo pod­mie­ne­né a do­má­ce ná­si­lie, fa­kul­ty prá­va Pa­neu­róp­skej vy­so­kej ško­ly, Li­gy za ľud­ské prá­va a ďal­ších od­bor­ní­kov z praxe.“[2]

V pr­vom ra­de je nut­né uviesť, že stav ochra­ny osôb poš­ko­de­ných tres­tným či­nom resp. obe­tí tres­tných či­nov je z hľa­dis­ka tres­tné­ho prá­va nao­zaj ža­lost­ný. Sku­toč­nosť, keď je ob­čan pos­tih­nu­tý proti­práv­nym ko­na­ním, to­to ko­na­nie riad­ne ozná­mi na po­lí­cií, po­čas prie­be­hu vy­šet­ro­va­nia riad­ne spolu­pra­cu­je, dos­ta­vu­je sa na úko­ny, navr­hu­je dô­ka­zy, po­dá­va opa­ko­va­né vý­po­ve­de atď. nás­led­ne sa po nie­koľ­ko me­sač­nom ale­bo nie­koľ­ko roč­nom vy­šet­ro­va­ní dos­ta­ne vec pred súd, kde je pre­jed­ná­va­ná tak­tiež nie­koľ­ko me­sia­cov prí­pad­ne ro­kov a na kon­ci súd roz­hod­ne s od­ka­zom, aby poš­ko­de­ný po­dal na od­sú­de­né­ho ci­vil­nop­ráv­nu ža­lo­bu­za úče­lom za­bez­pe­če­nia náh­ra­dy ško­dy je nao­zaj ďa­le­ko za hra­ni­ca­mi fun­kčné­ho sys­té­mu ochra­ny.

To či uve­de­ný stav zvrá­ti zá­kon o obe­tiach je na­te­raz z poh­ľa­du auto­ra skôr naiv­ná ako reál­na pred­sta­va. Zá­kon ob­sa­hu­je niek­to­ré sna­hy, kto­ré mož­no po­va­žo­vať za po­zi­tív­ne, av­šak ich nor­ma­tív­ne zob­ra­ze­nie je dis­ku­ta­bil­né.Autor sa za­me­ria na niek­to­ré „ka­zít­ka“ práv­nej nor­my.

Trest­ný po­ria­dok:

§ 2 ods. 21 TP de­fi­nu­je no­vú zá­sa­du tres­tné­ho ko­na­nia. Autor pri­po­mí­na, že zá­sa­dy pred­sta­vu­jú uni­kát­ny druh[3] práv­nej nor­my, na­koľ­ko v se­be ob­sa­hu­jú aj inter­pre­tač­ný či ap­li­kač­ný ko­rek­tív. No­vá zá­sa­da znie: „Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní a súd sú po­vin­né v prie­be­hu ce­lé­ho tres­tné­ho ko­na­nia umož­niť poš­ko­de­né­mu pl­né up­lat­ne­nie je­ho práv, o kto­rých ho tre­ba riad­ne, vhod­ným spô­so­bom a zro­zu­mi­teľ­ne pou­čiť. Tres­tné ko­na­nie sa mu­sí viesť s pot­reb­nou oh­ľa­dupl­nos­ťou k poš­ko­de­né­mu. Tre­ba zoh­ľad­niť je­ho osob­nú si­tuáciu a okam­ži­té pot­re­by, vek, poh­la­vie, prí­pad­né zdra­vot­né pos­tih­nu­tie a je­ho vy­spe­losť a zá­ro­veň pl­ne reš­pek­to­vať je­ho fy­zic­kú, men­tál­nu a mo­rál­nu in­teg­ri­tu. Us­ta­no­ve­nia oso­bit­né­ho zá­ko­na o prá­vach obe­tí tres­tných či­nov tým nie sú dot­knu­té.“ V sú­vis­los­ti s no­vou zá­sa­dou dô­vo­do­vá sprá­va pou­ží­va po­jem „za­ve­de­ním po­vin­nos­ti“ OČTK a sú­dom.[4]

Ak by sme s ur­či­tou dáv­kou fan­tá­zie pre­kon­ver­to­va­li uve­de­ný text priš­li by sme na to, že štát má za to, že OČTK a sú­dy ak­tív­ne brá­ni­li poš­ko­de­né­mu v up­lat­ňo­va­ní je­ho práv a to po­čas ce­lej dĺžky tres­tné­ho ko­na­nia, poš­ko­de­né­ho vhod­ne a zro­zu­mi­teľ­ne ne­pou­čo­va­li o je­ho prá­vach, ďa­lej bo­li neoh­ľa­dupl­né a ne­zoh­ľad­ňo­va­li ta­ké či­ni­te­le ako: „okam­ži­té pot­re­by, vek, poh­la­vie, prí­pad­né zdra­vot­né pos­tih­nu­tie a je­ho vy­spe­losť a zá­ro­veň pl­ne reš­pek­to­vať je­ho fy­zic­kú, men­tál­nu a mo­rál­nu in­teg­ri­tu“. Ďalej sa zdá, že OČTK a súd, aby sa vy­hol dru­hot­nej vik­ti­mi­zá­cií ( o tej bu­de tiež reč) bu­dú mu­sieť s poš­ko­de­ným „pra­co­vať“ a to zdá sa pod­ľa pre­vie­rok zdra­vot­ných zá­zna­mov, fy­zic­kých pre­vie­rok, či do­taz­ní­kov o men­tál­nej a mo­rál­nej in­teg­ri­te. Zá­kon o obe­tiach tres­tných či­nov ho­vo­rí o obe­tiach pri­čom § 2 ods. 21 TP pra­cu­je s poj­mom poš­ko­de­ný. Nej­de te­da len o obe­te ná­sil­ných tres­tných či­nov ako by sa nám moh­lo zdať, ale aj napr.spolu­ma­ji­te­ľa ve­ci, kto­rá bo­la pred­me­tom tres­tné­ho či­nu poš­ko­dzo­va­nia cu­dzej ve­ci. Na jed­nej stra­ne autor chá­pe dô­vo­dy, kto­ré vied­li k ob­sa­hu tej­to nor­my. Po­cho­pe­nie však kon­čí v bo­de, keď ten is­tý zá­ko­no­dar­ca zru­šil us­ta­no­ve­nie § 49 Tres­tné­ho zá­ko­na kto­ré zne­lo: „(1) Or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní je po­vin­ný pri pr­vom kon­tak­te s poš­ko­de­ným pos­kyt­núť mu v pí­som­nej for­me in­for­má­cie o je­ho prá­vach v tres­tnom ko­na­ní a o or­ga­ni­zá­ciách na po­moc poš­ko­de­ným vrá­ta­ne slu­žieb ni­mi pos­ky­to­va­ných. (2) Or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní a súd je po­vin­ný poš­ko­de­né­ho o je­ho prá­vach pou­čiť a pos­kyt­núť mu pl­nú mož­nosť na ich up­lat­ne­nie. Ak je spô­so­bi­losť poš­ko­de­né­ho ro­zu­mieť pou­če­niu ov­plyv­ne­ná je­ho osob­ný­mi vlas­tnos­ťa­mi, poš­ko­de­né­mu sa je­ho prá­va pri­me­ra­ne vy­sve­tlia tak, aby to­mu ro­zu­mel. (3) V zá­vis­los­ti od oso­bit­ných po­trieb a osob­ných po­me­rov poš­ko­de­né­ho a od dru­hu ale­bo po­va­hy tres­tné­ho či­nu pos­kyt­ne or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní poš­ko­de­né­mu in­for­má­cie o a) mož­nos­tiach pos­kyt­nu­tia ne­vyh­nut­nej zdra­vot­nej sta­ros­tli­vos­ti, b) dru­hoch špe­cia­li­zo­va­nej pod­po­ry vrá­ta­ne psy­cho­lo­gic­kej pod­po­ry, o os­tat­ných dru­hoch pod­po­ry, kto­rá sa mu mô­že pos­kyt­núť a o náh­rad­nom uby­to­va­ní c) pos­tu­poch tý­ka­jú­cich sa po­da­nia tres­tné­ho ozná­me­nia a o pos­ta­ve­ní poš­ko­de­né­ho v sú­vis­los­ti s tý­mi­to pos­tup­mi, d) pod­mien­kach pos­kyt­nu­tia ochra­ny v prí­pa­de hroz­by ne­bez­pe­čen­stva oh­ro­ze­nia ži­vo­ta ale­bo zdra­via ale­bo znač­nej ško­dy na ma­jet­ku, e) pod­mien­kach zís­ka­nia prís­tu­pu k práv­ne­mu po­ra­den­stvu ale­bo práv­nej po­mo­ci, f) prá­ve na tl­mo­če­nie a prek­lad, g) opat­re­niach na ochra­nu je­ho zá­uj­mov, o kto­ré mô­že po­žia­dať, ak má byd­lis­ko v inom člen­skom štá­te Európ­skej únie, h) pos­tu­poch do­má­ha­nia sa náp­ra­vy v prí­pa­de po­ru­še­nia svo­jich práv v tres­tnom ko­na­ní zo stra­ny or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní, i) mož­nos­ti a pod­mien­kach uzav­re­tia zmie­ru, ale­bo o j) mož­nos­ti a pod­mien­kach náh­ra­dy trov poš­ko­de­né­ho“ a nás­led­ne tú­to práv­nu nor­mu nah­ra­dil no­vou nor­mou a to § 49 TP „Or­gán čin­ný v tres­tnom ko­na­ní a súd je po­vin­ný poš­ko­de­né­ho o je­ho prá­vach pou­čiť pod­ľa toh­to zá­ko­na a pos­kyt­núť mu pl­nú mož­nosť na ich up­lat­ne­nie“

Jej stro­hý ob­sah ďa­lej zá­ko­no­dar­ca „pre­ci­zo­val“us­ta­no­ve­ním § 4 ZoO kto­ré k in­for­mač­nej po­vin­nos­ti za­vä­zu­jú vý­luč­ne po­li­caj­ta a pro­ku­rá­to­ra a nie súd ako je to v § 2 ods. 21 TP. Ako če­reš­nič­ku autor ďa­lej uvá­dza, že ok­rem po­vin­nos­ti po­li­caj­ta na zoh­ľad­ne­nie „osob­nej si­tuácie a okam­ži­té pot­re­by, vek, poh­la­vie, prí­pad­né zdra­vot­né pos­tih­nu­tie a je­ho vy­spe­losť a zá­ro­veň pl­ne reš­pek­to­vať je­ho fy­zic­kú, men­tál­nu a mo­rál­nu in­teg­ri­tu(§2 ods. 21TP) pri­hliad­nuť aj na ...ro­zu­mo­vú a vô­ľo­vú vy­spe­losť, zdra­vot­ný stav vrá­ta­ne psy­chic­ké­ho sta­vu a cha­rak­te­ru tres­tné­ho či­nu...(§ 4 ods. 2 ZoO) a zdá sa že ani to nie je dosť a pre­to v (§ 3 ods. 4 ZoO) „Or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní, sú­dy a sub­jek­ty pos­ky­tu­jú­ce po­moc obe­tiam sú po­vin­né in­for­mo­vať obeť o jej prá­vach jed­no­du­chým a pre ňu zro­zu­mi­teľ­ným spô­so­bom. Oso­bit­ne pri­hlia­da­jú na ťaž­kos­ti pri po­ro­zu­me­ní ale­bo ko­mu­ni­ká­cii vy­plý­va­jú­ce z ur­či­té­ho dru­hu zdra­vot­né­ho pos­tih­nu­tia, zna­los­ti ja­zy­ka, ako aj na ob­me­dze­nú schop­nosť obe­te vy­jad­ro­vať sa.“

Dô­vo­do­vá sprá­va ide o kus ďa­lej keď ne­nor­ma­tív­ne k § 4 uvá­dza: „V od­se­ku 2 je uve­de­ný ka­ta­lóg, resp. roz­sah in­for­má­cií, kto­rý ko­reš­pon­du­je so zne­ním čl. 4 smer­ni­ce, pri­čom je dopl­ne­ný o tzv. ma­te­riál­ny ko­rek­tív (od­ôvod­ne­né pot­re­by obe­te v zá­vis­los­ti od jej ve­ku, zdra­vot­né­ho sta­vu, dru­hu tres­tné­ho či­nu a pod.). Z toh­to dô­vo­du nie je pot­reb­né vždy a kaž­dej obe­ti pos­kyt­núť všet­ky in­for­má­cie vy­me­dze­né v dot­knu­tom us­ta­no­ve­ní. Rov­na­ký roz­sah in­for­má­cií je po­vin­ný pos­kyt­núť po­li­cajt a aj pro­ku­rá­tor, viď od­sek 3“.[5]

Aký je te­da no­vý roz­sah pou­če­nia oso­by? Po­li­cajt pou­ču­je obeť( § 4 ods. 2 ZoO)o „a) pos­tu­poch tý­ka­jú­cich sa ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU