KATEGORIZÁCIA PROTISPOLOČENSKÝCH DELIKTOV PLATNÝCH V SLOVENSKEJ REPUBLIKE.

Autori: prof. JUDr. Jozef Madliak CSc,, prof. JUDr., Ing. Viktor Porada DrSc., JUDr. Simona Štefanková
Zdroj: UPJŠ Košice

Abstrakt

Základom trestnej zodpovednosti podľa platného slovenského práva je spáchanie trestného činu a táto vzniká konaním trestne zodpovedného subjektu, ktorý ohrozil alebo porušil záujmy chránené Trestným zákonom. Trestným činom je podľa § 8 Tr. zák. protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak Trestný zákon neustanovuje inak.

Základom trestnej zodpovednosti podľa platného slovenského práva je spáchanie trestného činu a táto vzniká konaním trestne zodpovedného subjektu, ktorý ohrozil alebo porušil záujmy chránené Trestným zákonom. Trestným činom je podľa § 8 Tr. zák. protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak Trestný zákon neustanovuje inak.

Definícia trestného činu, ako ju obsahuje § 8 Tr. zák. je výsledkom dlhodobého vývoja vedy trestného práva, pričom počas vývoja trestného práva hmotného sa prelínali viaceré spôsoby definície trestného činu.

Trestné činy ako také však nie sú jediným druhom protispoločenských deliktov, sú v podstate len akousi podmnožinou protispoločenských činov; od ostatných sa však odlišujú zvlášť závažným protispoločenským charakterom. Medzi základné otázky trestného práva preto z uvedeného dôvodu patrí nielen definícia trestných činov, ale aj ich začlenenie do určitých skupín vyjadrujúcich ich protispoločenskú závažnosť a rovnako aj oddelenie trestných činov od ostatných porušení práva, ktoré sa vyskytujú v iných právnych odvetviach. Uvedené otázky sú dôležité aj pre efektívne pôsobenie trestnoprávnej ochrany, ktorá závisí predovšetkým od presného vymedzenia oblasti útokov, ktoré sú predmetom pozornosti trestného práva.

Kategorizácia protiprávnych deliktov a odlíšenie trestných činov od ostatných protispoločenských konaní však svojím významom a dosahom presahuje oblasť trestného práva (hmotného i procesného) - dotýka sa totiž aj otázok jednotnosti a koordinovanosti celého právneho poriadku a predovšetkým podmienok a následkov právnej zodpovednosti, vrátane hraníc medzi oblasťou súdne trestných deliktov, správnych deliktov a oblasťou porušenia noriem v ostatných oblastiach práva. Hoci sa uvedená potreba rozlíšenia protispoločenských konaní môže javiť ako teoretická konštrukcia, jej existencia nie je samoúčelná - pomáha určiť, resp. určuje, ktoré z protispoločenských konaní sú natoľko závažné, aby o nich rozhodoval súd a tým ich odlišuje od prípadov ostatných, pri posudzovaní ktorých sa uplatnia iné prostriedky spoločenského pôsobenia a právneho donútenia, než prostriedky trestného práva, ktorými sú predovšetkým trest a hrozba trestom.

Na základe uvedeného je možné teoretické i praktické rozlíšenie protispoločenských deliktov podľa stupňa ich závažnosti do štyroch skupín a to na:

1.     trestné činy podľa Trestného zákona (prečiny a zločiny),

2.     priestupky, resp. iné správne delikty fyzických osôb1, disciplinárne priestupky vojakov a príslušníkov ozbrojených síl a zborov,

3.     občianskoprávne priestupky a porušenia pracovnej disciplíny podľa Zákonníka práce[1] [2], resp. podľa špeciálnych predpisov upravujúcich výkon niektorých povolaní alebo zamestnaní a na

4.     ostatné spoločensky nežiadúce javy so škodlivými dôsledkami, ktoré však nie je možné kvalifikovať ako protiprávne konania.

Slovenská právna úprava bola do roku 2006 v porovnaní s úpravami v ostatných štátoch skôr netypickou - slovenské trestné právo totiž od roku 1990 poznalo len jedinú kategóriu súdne trestných deliktov - trestné činy; právne úpravy v ostatných európskych krajinách spočívajú prevažne na tzv. bipartícii (dvojdelení) alebo dokonca na tzv. tripartícii (trojdelení) súdne trestných deliktov. Zmena tohto stavu v podmienkach Slovenskej republiky nastala prijatím Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., ktorý ako výsledok rekodifikačných prác zaviedol bipartíciu trestných činov (ako súdne trestných deliktov) na prečiny a zločiny (viď nižšie).

Klasickým prípadom tripartície súdne trestných činov je francúzsky trestný zákonník (Code pénal) z roku 1810, ktorý trestné činy delil na zločiny (crimes), prečiny (délits) a priestupky (contraventions) podľa spôsobu trestov, ktoré je za ne možné uložiť - podľa § 1 francúzskeho trestného zákonníka je priestupky možné trestať len policajne (tzv. policajné tresty), za prečiny je možné uložiť súdne, resp. nápravné tresty (peines correctionnelles) a za zločiny tzv. odplatné tresty (peines afflictives). Uvedenou tripartíciou súdne trestných deliktov sa riadi aj vecná príslušnosť jednotlivých súdov - na prejednávanie priestupkov sú príslušné tzv. policajné súdy (tribunál de simple police), na riešenie prečinov súdy (tribunál correctionnel) a na riešenie najťažších foriem trestného činu - zločinov sú vždy príslušné súdy porotné. Rozlišovanie súdne trestných deliktov má vplyv i na riešenie otázok trestnej zodpovednosti - napr. pokus je trestný vždy, ak ide o pokus zločinu, pokus prečinu je trestný v zákonom uvedených prípadoch a pokiaľ ide o pokus priestupku, ten nie je trestný vôbec. Podobné zásady platia aj pre trestnú zodpovednosť účastníctva na trestnom čine; rovnako sa tripartícia uplatňuje aj pri posudzovaní všeobecných otázok trestného práva ako napr. súbehu, recidívy, poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolností a pod.

Tripartíciu deliktov po vzore francúzskeho trestného zákonníka prevzal aj nemecký trestný zákonník z roku 1871, rovnako ako aj rozlišovanie zločinov (Verbrechen), prečinov (Vergehen) a priestupkov (Ordnungswidrigkeiten) na základe trestnej sadzby. Aj v tomto prípade mala tripartícia význam pre rozlišovanie podmienok trestnej ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU