OBSTARÁVANIE DÔKAZOV OBHAJCOM V TRESTNOM KONANÍ

Autor: JUDr. Peter Čopko
Zdroj: UPJŠ Košice

Abstrakt

Vychádzajúc z úlohy trestného konania, ktorou je predovšetkým zistiť, či sa stal skutok, či tento skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu (prečinu, zločinu, obzvlášť závažného zločinu) a či ho spáchal obvinený, aby tak mohol byť páchateľ takéhoto trestného činu spravodlivo potrestaný, je možné konštatovať, že jednou z rozhodujúcich činností, ktorými sa darí napĺňať uvedený účel, je nepochybne dokazovanie. Ak totiž rozhodovanie môžeme charakterizovať, ako najdôležitejšiu činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu, tak potom dokazovanie je popri uvedenej činnosti najvýznamnejšou procesnou činnosťou uvedených subjektov. Predmetom trestného konania je vždy určitý skutok, ktorý sa stal v minulosti, pričom uvedené subjekty, na to, aby mohli vydať rozhodnutia, ktoré predpokladá v jednotlivých štádiách trestného konania Trestný poriadok, musia tento skutok spoznať, oboznámiť sa s ním, a to v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na to, aby mohli náležíte, zákonne a v konečnom dôsledku aj spravodlivo rozhodnúť. Dokazovanie tvorí potom nepochybne podstatnú a nezastupiteľnú súčasť trestného konania.

I.   Úvod - všeobecne o dokazovaní

Vychádzajúc z úlohy trestného konania, ktorou je predovšetkým zistiť, či sa stal skutok, či tento skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu (prečinu, zločinu, obzvlášť závažného zločinu) a či ho spáchal obvinený, aby tak mohol byť páchateľ takéhoto trestného činu spravodlivo potrestaný, je možné konštatovať, že jednou z rozhodujúcich činností, ktorými sa darí napĺňať uvedený účel, je nepochybne dokazovanie. Ak totiž rozhodovanie môžeme charakterizovať, ako najdôležitejšiu činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu, tak potom dokazovanie je popri uvedenej činnosti najvýznamnejšou procesnou činnosťou uvedených subjektov. Predmetom trestného konania je vždy určitý skutok, ktorý sa stal v minulosti, pričom uvedené subjekty, na to, aby mohli vydať rozhodnutia, ktoré predpokladá v jednotlivých štádiách trestného konania Trestný poriadok, musia tento skutok spoznať, oboznámiť sa s ním, a to v rozsahu, ktorý je nevyhnutný na to, aby mohli náležíte, zákonne a v konečnom dôsledku aj spravodlivo rozhodnúť. Dokazovanie tvorí potom nepochybne podstatnú a nezastupiteľnú súčasť trestného konania.

Z hľadiska rekodifikácie trestného poriadku v Slovenskej republike, ktorá bola realizovaná prijatím nového Tr. por. - zák.č. 301/2005 Z.z., v znení zák.č. 650/2005 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006 sa podľa nášho názoru práve problematika dokazovania stala jednou z nosných - ťažiskových oblastí tejto rekodifikácie. [1]

Takéto konštatovanie je možné urobiť aj vzhľadom na skutočnosť, že dokazovaniu je v systematike Trestného poriadku vyčlenená v 1. časti - VŠEOBECNÉ USTANOVENIA - samostatná VI. Hlava. Na tomto mieste je však potrebné uviesť, že napriek sústredeniu problematiky dokazovania, predovšetkým však úpravy jednotlivých dôkazných prostriedkov do samostatnej VI. Hlavy , Trestný poriadok venuje dokazovaniu oveľa širší priestor. Sú to predovšetkým :

-     základné zásady trestného konania uvedené v §2, z nich osobitne zásady, ktoré sa dotýkajú predovšetkým dokazovania /napr. zásada voľného hodnotenia dôkazov /ods.12/ bezprostrednosti /ods.19/, zásada ústnosti /ods.18/ /

-     pomerne komplexne spracovaná problematika dokazovania v III. časti Trestného poriadku: Súdne konanie, konkrétne v III. Hlave : Hlavné pojednávanie - III. Oddiel: nazvaný : Dokazovanie § 258 až 273.

- konkrétne ustanovenia týkajúce sa dokazovania, dôkazov a ich osobitostí v súvislosti s ďalšími štádiami, či inštitútmi trestného konania, tak napr. : a/ Prípravné konanie - ust. § 213 - účasť obvineného a obhajcu na úkonoch vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní b/ Verejné zasadnutie - ust. § 295 ods.2 c/ Neverejné zasadnutie - ust.§303 d/ Odvolanie - ust. §322 ods. 3, § 326 ods.5

e/ Dovolanie - ust. §371 ods.l písm./ g/ - Dôvody dovolania - ...dovolanie možno podať, ak g/ - rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom

f/ Obnova konania - § 394, - Podmienky obnovy konania, §398 ods.2 Konanie o návrhu na povolenie obnovy konania

g/ Konanie o dohode o vine a treste - §232, §331a nasl.

h/ a celý rad ďalších - jednotlivých ustanovení Trestného poriadku

Uvedené len potvrdzuje skutočnosť, že dokazovanie sa prakticky prelína všetkými štádiami trestného konania od postupu pred začatím trestného stíhania, cez Prípravné konanie, a v tomto zmysle Predsúdnu fázu trestného konania do fázy Súdneho konania, a v rámci nej cez Preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby - Hlavné pojednávanie - Odvolacie konanie / nevynímajúc aj konania o iných opravných prostriedkoch/ až do Vykonávacieho konania. Dokazovanie je rovnako súčasťou aj úpravy obsiahnutej v 5. časti - nazvanej : Právny styk s cudzinou, (§ 477 a nasl. - napr. § 542 Výsluch po prísahou ...Ak o to žiada cudzí orgán , možno svedkov, znalcov a strany vypočuť pod prísahou., pred prísahou musia byť upozornení na význam výpovede a následky krivej prísahy a ďal.).

Trestný poriadok, prax, ale predovšetkým teória, ktorá sa zaoberá problematikou dokazovania v trestnom práve procesnom, používajú celý rad pojmov a termínov na označovanie jednotlivých inštitútov používaných v tejto oblasti, ako napr. dôkaz, dôkazný prostriedok, prameň dôkazu, atď. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy je súčasný Trestný poriadok oveľa dôslednejší v rozlišovaní týchto pojmov dôkazného práva, čo má prirodzene význam nielen z hľadiska teórie, ale aj praxe.

Pod Dokazovaním - pritom v trestnom práve procesnom môžeme rozumieť Trestným poriadkom vymedzený postup predovšetkým orgánov činných v trestnom konaní (policajta a prokurátora), súdu, za aktívneho prispenia procesných strán, ktorého zmyslom je poznanie skutkových okolností dôležitých pre ich ďalší postup, a v konečnej fáze aj pre rozhodnutie, teda obstaranie (vyhľadanie a zabezpečenie) dôkazov o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie, vykonanie takýchto potrebných dôkazov - v konaní pred súdom predovšetkým procesnými stranami, ale aj súdom, ich zaznamenanie (zdokumentovanie) a vyhodnotenie skutkových okolností z nich vyplývajúcich.[2]

V   súvislosti s vymedzením orgánu činného v trestnom konaní / ďalej tiež OCTK/je potrebné uviesť, že do účinnosti nového Tr. por. zák.č. 301/2005 Z.z. bol medzi orgány činné v trestnom konaní zaraďovaný aj súd. K vyčlenenie súdu spomedzi orgánov činných v trestnom konaní ako samostatného subjektu trestného konania, viedli zákonodarcu dôvody, ktoré uvádza dôvodová správa : ...“ Základnou zmenou oproti doterajšiemu pohľaduje charakteristika činnosti súdov, ktoré sú síce tiež štátnymi orgánmi, ale ich poslaním, na rozdiel od OCTK, ktoré sú súčasťou výkonnej moci, nie je spolupráca s OCTK, ale od štátnej moci nezávislé rozhodovanie. Preto vo vzťahu k súdom tento zákon ich prestáva považovať za ,, orgány činné v trestnom konaní ,, a považuje ich za štátne orgány povolané k samostatnému, nestrannému a nezávislému rozhodovaniu trestných vecí[3]

Dôkazným prostriedkom môžeme rozumieť procesnú činnosť - postup, ktorá slúži k poznaniu skutkovej okolnosti, ktorá má byť zistená.

Za dôkazné prostriedky pritom môžeme považovať všetky prostriedky, z ktorých možno získať dôkazy, pričom Trestný poriadok v § 119 ods.2 uvádza ich nasledovný demonštratívny výpočet : výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci , listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti.

Dôkaz je potom priamy poznatok, ktorý bol získaný o predmete dôkazu pri procesnom dokazovaní prostredníctvom dôkazného prostriedku.

V   súvislosti s dôkazom Trestný poriadok v § 119 ods.2 uvádza :...“Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona“...

Pod osobitným zákonom možno pritom rozumieť napr. z.č.166/2003 Z.z., o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). V § 7 ods.2 a 3 tohto zákona sa uvádza: „Ak sa majú informácie získané použitím informačno-technického prostriedku použiť ako dôkaz v trestnom konaní vyhotoví orgán štátu písomný záznam s uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti použitia informačno-technického prostriedku, k písomnému záznamu orgán štátu priloží záznam a jeho doslovný prepis.

Informácie získané informačno-technickými prostriedkom, ktoré sa nevzťahujú na dôvody jeho použitia uvedené v žiadosti sa môžu použiť ako dôkaz v trestnom konaní len ak sa týkajú trestnej činnosti, v súvislosti s ktorou možno použiť informačno-technický prostriedok. Ak sa informačno-technický prostriedok použil v rozpore s týmto zákonom, záznam získaný pri takomto použití alebo akýkoľvek iný výsledok nezákonného použitia informačno-technického prostriedku nijaký štátny orgán ani iný orgán verejnej moci nesmie použiť ako dôkaz ani uznať za dôkaz

Prameňmi dôkazov (niekedy používaný aj pojem nositeľmi dôkazov) sú osoby (obvinený, svedok, znalec), ktorých výsluch je dôkazným prostriedkom, ako aj veci, listiny, obhliadka, zvukové a obrazové záznamy, iné vecné dôkazy, obhliadka, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus.

Prirodzene aj po nadobudnutí účinnosti nového Tr. por. má svoje opodstatnenie rozlišovanie dôkazov na : priame a nepriame, pôvodné a odôvodnené, ako aj ďalšie delenia, či používané pojmy a inštitúty, ktorými sa predovšetkým zaoberá teória dôkazného práva. Dôležitý význam má naďalej, a to aj v súvislosti s už doteraz uvedeným, rozlišovanie jednotlivých fáz dokazovania.

Proces dokazovania sa v slovenskej odbornej literatúre do účinnosti nového Tr. por., rozdeľoval na nasledovné štyri fázy :

1.   vyhľadávanie dôkazov

2.   vykonávanie a procesné zdokumentovanie dôkazov

3.   previerka

4.   hodnotenie dôkazov [4],

V     podstate z rovnakého členenia i označenia fáz - etáp, v rámci procesu dokazovania vychádzajú aj autori učebnice Jaroslav Ivor a kolektív: Trestné právo procesné.[5],

V     českej odbornej literatúre sa pre proces dokazovania používa tiež nasledujúce členenie :

a/ vyhľadávanie dôkazov,
b/ zabezpečenie dôkazov,
c/ vykonávanie a procesné zaistenie dôkazov,
d/ previerka dôkazov,
e/ hodnotenie dôkazov[6] ale tiež :

1.     vyhľadávanie dôkazov /prameňov dôkazov/

2.     vykonávanie dôkazov

3.     previerka a hodnotenie dôkazov[7]

Pôvodné vymedzenie a označenie prvej fázy dokazovania ako vyhľadávanie dôkazov /prípadne prameňov dôkazov/ vychádzalo zrejme z uplatnenia a realizácie vyhľadávacej zásady, ako jednej zo základných zásad trestného konania, ktorá sa spájala predovšetkým s prípravným konaním, aj keď jej uplatnenie bolo možné vnímať aj v priebehu konania pred súdom[8]

Vzhľadom na skutočnosť, že nový Tr.por. v porovnaní s predchádzajúcimi Tr. por. preferuje prvky kontradiktómeho procesu, kde aktivitu pri dokazovaní vyvíjajú najmä strany,[9] pričom časť takejto aktivity sa neviaže len na hlavné pojednávanie., resp. konanie pred súdom, ale aj na predsúdnu fázu konania - štádium prípravného konania, dochádza podľa nášho názoru k oslabovaniu významu zásady vyhľadávacej s obsahom ako bola vymedzená v predchádzajúcom období. Takémuto záveru nepriamo svedčí aj názor JUDr. Sámala P., PhD., ktorý publikoval v súvislosti s diskusiou o kontradiktómosti trestného konania : ...“Tato zvláštna povaha trestného konania by však nemala podľa môjho názoru viesť k tomu, že bude odmietané kontradiktóme konanie s ohľadom na striktné uplatnenie zásady ofíciality a zásady vyhľadávacej, ktoré sú až príliš v kontinentálnom európskom konaní zdôrazňované práve s odôvodnením, že len ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU