SPRÁVNY POSTUP PRI VYHĽADÁVANÍ: Do hlavného poľa vyhľadávania zadávajte max. dvojslovné výrazy. Ďalšie tiež max. dvojslovné pomocné výrazy zadávajte do okienok určených na fulltextové vyhľadávanie "Dokument musí obsahovať aj" alebo "Dokument nesmie obsahovať", ktoré sa nachádzajú pod hlavným poľom vyhľadávania.

Pre zlepšenie vyhľadávania môžete používať súčasne podmienku "musí" a "nesmie", ale samozrejme pre rôzne výrazy.

Príklad: Výraz "overenie podpisu na zápisnici z valného zhromaždenia" rozdeľte na max. dvojslovné výrazy "overenie podpisu" - "zápisnica" - "valné zhromaždenie" a zadajte ich do samostatných fulltextových okienok "Dokument musí obsahovať aj".

Vyhľadávať môžete aj zadaním konkrétneho § zákona do špeciálnych okienok v kombinácií s vyššie uvedeným popisom, ale iba pre vyhľadávanie v autorský spracovaných rozsudkoch, v ktorých je vzťah medzi súdnym rozhodnutím a § zákona vytvorený manuálne. Pričom postupujte tak, že najprv zadajte číslo § a číslo zákona, zobrazte si výsledky vyhľadávania a následne môžete zúžiť výsledky vyhľadávania pridávaním kľúčových výrazov do fulltextových okienok.

Bez zadania § zákona vyhľadávate v celej databáze spracovaných aj nespracovaných rozsudkov s tým, že do okienok "Dokument musí/nesmie obsahovať výraz" a hlavného poľa môžete zadať číslo zákona ako upresňujúce kritérium, ale nie číslo §, nakoľko systém nevie rozpoznať či ide o číslo § alebo iné číslo v texte rozhodnutia.

Všetky spracované rozhodnutia nájdete taktiež priradené priamo ku §-om zákonov na zakony.judikaty.info.
X
Mali ste na mysli
...
Dokument musí obsahovať výraz:
+
Dokument nesmie obsahovať výraz:
+
Názov článku:
Zdroj článku:
Autor článku:
Dátum:
od:
do:
Udalosť:
Dokument nesmie obsahovať výraz:
Dokument musí obsahovať výraz:
+Hľadať podľa paragrafu
:
:
:
od:
od:
:
:
§
Zák
/

X
Mali ste na mysli
K vami zadanému výrazusme našli rozsudkov SK a rozsudkov CZ

Vyhľadávanie podľa § zákona je presnejšie, ale k danému § nemusí byť priradená judikatúra. Preto pokiaľ ste nenašli potrebnú judikatúru podľa čísla predpisu a § alebo názvu §, zadajte hľadaný výraz do hlavného poľa vyhľadávania.

Výraz
Zákon
Paragraf
Počet judikátov
Najbližšie §-fy s judikatúrou:
...
Počet dokumentov otvorených všetkými užívateľmi
1351594
Počet dokumentov v databáze
NSSR: 67158
USSR: 39285
NSČR: 129760
NSSČR: 71787
USČR: 82553
EUR-LEX (sk): 11923
EUR-LEX (cz): 11961
OVSR: 0
ZZCR: 0
Krajské súdy (SR): 431213
Krajské súdy (ČR): 50353
Posledná aktualizácia
23.04.2021 03:27

K postaveniu svedka v správnom konaní (Je možné v priestupkovom konaní použiť ako dôkazný prostriedok svedeckú výpoveď policajta, ktorý objasňoval priestupok?)

Autor: doc. JUDr., Mária Srebalová, PhD.

Abstrakt

Môže byť policajt objasňujúci priestupok v nadväzujúcom priestupkovom konaní v procesnom postavení svedka, resp. môže podať svedeckú výpoveď v konaní o takomto priestupku? Otázka sa zrejme nejaví ako nová. Množstvo rozhodnutí správnych
orgánov rozhodujúcich o vine a sankcii za priestupok a tiež niekoľko rozsudkov našich súdov vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 sa v rozpätí niekoľkých rokov zaoberalo posudzovaním váhy svedeckej výpovede policajta pri prejednávaní a rozhodovaní o priestupku. Na rozhodnutia uvedených orgánov verejnej moci reagovala odborná aj laická verejnosť. Dôvodom záujmu je druh priestupkov, keďže ide o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (ďalej len „cestné priestupky“).

1. Úvod

 

            Môže byť policajt objasňujúci priestupok v nadväzujúcom priestupkovom konaní v procesnom postavení svedka, resp. môže podať svedeckú výpoveď v konaní o takomto priestupku? Otázka sa zrejme nejaví ako  nová. Množstvo rozhodnutí správnych orgánov rozhodujúcich o vine a sankcii za priestupok a tiež niekoľko rozsudkov našich súdov vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky[1] sa v rozpätí niekoľkých rokov zaoberalo posudzovaním váhy svedeckej výpovede policajta pri prejednávaní a rozhodovaní o priestupku. Na rozhodnutia uvedených orgánov verejnej moci reagovala odborná aj laická verejnosť. Dôvodom záujmu je druh priestupkov, keďže ide o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (ďalej len „cestné priestupky“). V praxi patria medzi najčastejšie postihované. Tento príspevok k otvorenej diskusii nie je zameraný na podporu tzv. cestných pirátov ale na vysvetlenie právno-teoretických a logických súvislostí, ktoré podľa nášho názoru vylučujú použitie „svedeckej výpovede“ policajta.  Nebudeme v ňom analyzovať váhu „svedeckej výpovede“ policajta, pôjde skôr o argumentáciu smerujúcu k objasneniu procesného postavenia orgánu objasňujúceho priestupok v správnom konaní o priestupku a z neho vyplývajúceho charakteru jeho úkonov v priestupkovom konaní. Na základe toho sa pokúsime odvodiť, o ktorý z podkladov pre vydanie rozhodnutia pri predmetnom úkone ide, resp. či je možné alebo vylúčené použiť ako dôkazný prostriedok svedeckú výpoveď policajta, ktorý vystupoval ako orgán objasňujúci priestupok.

Argumenty budeme hľadať v niekoľkých „vrstvách“ pravidiel, ktorými sú viazané všetky správne konania a osobitne konania, v ktorých správne orgány postihujú správne delikty a a pravidiel, ktoré sú záväzné pre všetky postupy orgánov verejnej moci. Budeme sa tiež venovať relevantným správno-právnym, predovšetkým procesným inštitútom.  

Pre analýzu možnosti alebo neprípustnosti využitia podania svedeckej výpovede policajtom, ktorý vystupoval ako orgán objasňujúci priestupok budeme vychádzať z modelovej situácie, ktorá zodpovedá značnej časti situácií v cestnej premávke a na ne nadväzujúcich konaní o cestných priestupkoch. Mnohé skutkové podstaty cestných priestupkov sú založené na nekomplikovanom deji a preto v priestupkovom konaní často proti sebe stoja, ako jediné podklady pre vydanie rozhodnutia, jednoduché tvrdenia o tom, či vodič použil bezpečnostný pás, či prešiel cez plnú čiaru, či nerešpektoval pokyn vyplývajúci z dopravnej značky Stoj, daj prednosť v jazde! a pod. Priestupok totiž veľmi často nie je zdokumentovaný fotografickým prístrojom ani kamerovým systémom.

V modelovej situácii budú teda výpoveď obvineného z cestného priestupku a správa o výsledku objasňovania priestupku spolu s tvrdením policajta, resp. policajtov objasňujúcich priestupok navzájom protichodné avšak pritom vnútorne nerozporuplné, logické a javiace sa ako hodnoverné. Obvinený z priestupku bude teda napr. tvrdiť, že bezpečnostný pás použil a policajt bude tvrdiť opak. Budeme skúmať situácie, v ktorých je výpoveď policajta objasňujúceho priestupok chápaná v správnom konaní o cestnom priestupku ako dôkaz t.j. svedecká výpoveď.  Ide pritom o taký dôkaz, ktorý pri vzniknutej dôkaznej núdzi zmení výsledok rozhodovania z nevyhnutnej aplikácie zásady správneho trestania in dubio pro reo na výrok o vine a sankcii za priestupok.

Nebudeme skúmať ostatné prípady, v ktorých z rôznych dôvodov nie je „svedecká výpoveď“ policajta v podstate rozhodujúcim dôkazným prostriedkom v konaní, t.j. ak je napríklad jej hodnovernosť alebo hodnovernosť niektorého z podkladov pre rozhodnutie vyvrátená a pod. A nebudeme venovať pozornosť ani časti judikatúry, ktorá pripisuje svedeckej výpovedi policajta dokonca väčšiu váhu vzhľadom na jeho postavenie verejného činiteľa.

Východiskom a ťažiskovým argumentom, ktorý sa prelína nasledujúcim výkladom a tiež celou činnosťou orgánov verejnej moci a teda aj orgánov verejnej správy je základný princíp právneho štátu t.j. princíp zákonnosti, ktorý je zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) nasledovne: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“  ktorý zaväzuje všetky orgány verejnej moci a vzťahuje sa na všetky postupy, v ktorých tieto orgány vystupujú a aplikáciou zásady zákonnosti (legality) v správnom konaní a niektorých inštitútov správneho konania.

Overovať budeme tvrdenie, že policajt, ktorý vystupoval ako orgán objasňujúci priestupok nemôže pri prejednávaní toho istého priestupku podávať svedeckú výpoveď.

 

2. Procesný postup pri postihovaní priestupkov

           

            Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) je základnou všeobecnou úpravou priestupkového práva. Predmetom konania o priestupkoch je rozhodovanie o vine a sankcii za priestupok a poslaním procesnoprávnych ustanovení je to, aby správny orgán správne, objektívne a bez zbytočných prieťahov zistil, či došlo ku spáchaniu priestupku, kto ho spáchal, za akých okolností, či vôbec a akú sankciu treba uložiť páchateľovi priestupku[2].

Rozhodnutia správnych orgánov o priestupkoch významne zasahujú do práv a záujmov fyzických osôb a preto je potrebné venovať pozornosť tomu, ako správne orgány aplikujú zásady a procesné inštitúty priestupkového konania ako aj ostatné zásady a procesné inštitúty správneho konania, ktoré k nim vedú[3].

            Konanie o priestupkoch je upravené v § 51 a nasl. zákona o priestupkoch a pozostáva z dvoch štádií. Jeho prvým štádiom je objasňovanie priestupkov[4] a druhým štádiom postup správneho orgánu, v ktorom sa priestupok prejednáva a rozhoduje sa v ňom o vine a sankcii za priestupok. Objasňovanie priestupkov slúži na obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie a uskutočňujú ho orgány objasňujúce priestupky. Správnym konaním[5] je až druhé štádium, ktoré uskutočňujú správne orgány.[6]

 

3. Postup pred začatím správneho konania o správnych deliktoch všeobecne

 

Značnému množstvu správnych konaní, najmä pri správnom trestaní, predchádza fáza obdobná objasňovaniu priestupkov. Ide o správny dozor, t.j. činnosť orgánu verejnej správy, ktorou vykonáva dohľad nad činnosťou jemu nepodriadených subjektov.

Ako uvádza Košičiarová, postupom vykonávateľov verejnej správy pri objasňovaní správnych deliktov však môžu byť dotknuté práva a slobody osôb, a preto ho zákonodarca, v súlade s právom týchto dotknutých osôb na spravodlivý proces vo verejnej správe, upravil zákonom. [7]

Tiež Pekár akcentuje, že všetky práva a povinnosti osôb vykonávajúcich dozor (a takisto osôb, vo vzťahu ku ktorým sa dozor vykonáva), musia byť stanovené zákonom. Jednotlivé zákony vo vzťahu ku konkrétnemu výkonu správneho dozoru ustanovia jeho výkon príslušnému orgánu (vykonávateľovi verejnej správy). Súčasne stanovujú oprávnenia jednotlivých zamestnancov na jeho výkon, a to vzhľadom na skutočnosť, že výkon správneho dozoru zasahuje do sféry práv osôb, voči ktorým smeruje výkon verejnej správy.[8]

Správny dozor, bežne nazývaný kontrola, končí vypracovaním protokolu, ktorý je svojím obsahom obdobou správy o výsledku objasňovania priestupku. V protokole orgán vykonávajúci dozor uvedie všetky potrebné údaje o skutočnosti, ktoré zakladajú zodpovednosť za správny delikt. Cieľom a účelom procedurálneho postupu pred začatím správneho konania o správnom delikte je obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie v konaní o správnom delikte. Protokol, rovnako ako aj správa o výsledku objasňovania priestupku sú podkladom pre nadväzujúce správne konanie. Tieto podklady pre rozhodnutie majú pri odbornom, dôslednom a zodpovednom prístupe ku plneniu povinností ich vyhotoviteľov obsahovať všetky potrebné údaje o skutku, ktorý má byť v správnom konaní sankcionovaný.

Postup pred začatím správneho konania je ovládaný princípmi a zásadami, ktoré majú svoj základ v koncepcii právneho štátu obdobne ako samotné správne konanie. Z praxe niektorých vykonávateľov verejnej správy je zrejmé, že túto skutočnosť neberú na vedomie, rovnako ako určité prepojenie medzi jednotlivými fázami uvedenej procedúry.

 

4.  Objasňovanie priestupkov a právny podklad úkonov orgánov objasňujúcich priestupky

 

Postup vykonávateľa verejnej správy pred začatím správneho konania o priestupku sa nazýva objasňovanie priestupkov[9]. Z procedurálnych princípov, ktoré sa uplatňujú pri objasňovaní priestupkov Košičiarová na prvom mieste uvádza princíp viazanosti vykonávateľa verejnej správy právom. Tento vyjadruje požiadavku, aby zákonná úprava ustanovila právomoc vykonávateľa verejnej správy objasňovať priestupok a aby ten konal na základe a v medziach zákona.[10]

Vecnú príslušnosť orgánov objasňujúcich priestupky upravuje § 58 ods. 2 až 4 zákona o priestupkoch. Vecne príslušnými na objasňovanie cestných priestupkov sú podľa § 58 ods. 4 písm. c) zákona o priestupkoch orgány Policajného zboru. [11].

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o policajnom zbore“) sa „Policajný zbor vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.“

Citované ustanovenie zdôrazňuje dôležitosť a nevyhnutnosť rešpektovania základného princípu právneho štátu, princípu zákonnosti zakotveného v čl. 2 ods. 2 ústavy: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“  ktorý zaväzuje všetky orgány verejnej moci a vzťahuje sa na všetky postupy, v ktorých tieto orgány vystupujú. Tento ústavný článok vyjadruje, že orgány verejnej moci môžu konať len to, na čo ich relevantné právne predpisy oprávňujú, resp. čo im prikazujú či umožňujú. Nie je možné vykladať ho tak, že môžu konať všetko, čo nie je zákonom zakázané. Takýmto spôsobom podľa čl. 2 ods. 3 ústavy môžu konať fyzické osoby a právnické osoby, ktoré nevystupujú v postavení orgánu verejnej moci.

 Policajný zbor je verejným zborom. Pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov je priamym vykonávateľom štátnej správy, pričom výkon tohto správneho dozoru je uskutočňovaný jeho príslušníkmi a zákon im priamo zakotvuje povinnosti a oprávnenia[12], t. j. ich právomoc. Príslušník Policajného zboru (ďalej len „policajt“) je pri výkone svojej právomoci verejným činiteľom.

Podľa § 2 ods. 1 písm. k) zákona o Policajnom zbore je všeobecne úlohou Policajného zboru odhaľovanie priestupkov a zisťovanie ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon[13] aj objasňovanie a prejednávanie priestupkov.

Ak objasňovanie priestupkov vykonávajú orgány Policajného zboru, sú povinné v prvom rade postupovať podľa zákona o Policajnom zbore.[14]

Zákon o Policajnom zbore priamo zakotvuje povinnosti a oprávnenia policajta v § 8 a nasl. Niektoré z nich sa týkajú konania o priestupkoch. Ide napríklad o inštitút vysvetlenia podľa § 17 a podľa § 21 zákona o Policajnom zbore o oprávnenie zaistiť vec na vykonanie potrebných úkonov. V § 32 predmetného zákona sú upravené oprávnenia pri objasňovaní priestupkov, t.j. podľa jeho ods. 1 je policajt pri objasňovaní priestupkov oprávnený vyžadovať lekárske vyšetrenie na zistenie požitého množstva alkoholu alebo inej užitej návykovej látky podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 2 predmetného paragrafu je oprávnený vykonať ohliadku miesta priestupku, ohliadku veci, ktorá môže súvisieť so spáchaním priestupku a v súvislosti s tým zisťovať a zaisťovať stopy a ďalej podľa ods. 3 musí zabezpečiť odber krvi osoby podozrivej zo spáchania priestupku, ak o to táto osoba požiada.

Pojem objasňovanie priestupkov upravuje § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch. Rozumie sa ním obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu. Cieľom objasňovania priestupkov je teda napomôcť správnemu orgánu riadne, hospodárne a rýchlo uskutočniť správne konanie. Aj keď objasňovanie priestupkov nie je správnym konaním, je potrebné použiť na tento postup základné zásady správneho konania upravené v § 3 správneho poriadku[15], samozrejme primerane charakteru a účelu tohto postupu. Ide predovšetkým o zásadu legality, zásadu materiálnej pravdy a zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. Orgán objasňujúci priestupok má postupovať tak, aby v súlade s právnymi predpismi čo najrýchlejšie zadovážil podklady na objasnenie skutku a to v rozsahu potrebnom a dostačujúcom,  na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa v nadväzujúcom správnom konaní.

Štádium objasňovania priestupku môže byť pri splnení zákonných predpokladov  podľa § 60 ods. 3 zákona o priestupkoch ukončené odložením veci, uložením veci, odovzdaním veci alebo vypracovaním správy o výsledku objasňovania priestupku (ďalej len „správa“) a jej predložením správnemu orgánu. Správa je podkladom pre začatie správneho konania o priestupku a tiež podkladom pre vydanie rozhodnutia. Vo vzťahu k téme sa budeme bližšie venovať osobitne prípadom, v ktorých po predložení správy nastupuje správne konanie, a to aj na základe názorov formulovaných v judikatúre našich súdov.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 10Sžd/38/2011 „mali Policajné orgány objasňujúce priestupok bezpochyby zistiť na mieste priestupku, či o priestupok ide, tento zdokumentovať spôsobom, ktorý by vylučoval pochybnosť o totožnosti miesta, času a priestupcu (resp. jeho vozidla). V zázname[16] o objasňovaní priestupku, ani pri priestupkovom konaní by nemali vznikať pochybnosti o správnosti skutkových zistení. Takéto stanovisko je potrebné uplatňovať aj pri vyhotovení správy.

Obsah správy (§ 60 ods. 4 písm. b) zákona o priestupkoch) totiž tvoria údaje, ktoré obsahuje aj záznam (§ 60 ods. 2 zákona o priestupkoch), t.j. o úkonoch podľa § 60 ods. 1 zákona o priestupkoch.  Spolu s nimi orgán objasňujúci priestupky v správe uvedie aj stručné a výstižné popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok podľa jeho názoru ide.

Treba dodať, že podľa konštantnej judikatúry týkajúcej sa otázky formulácie výroku rozhodnutia o akomkoľvek správnom delikte, a teda aj o priestupku, sa vyžaduje, aby popis skutku okrem miesta a času jeho spáchania, bol presne špecifikovaný spôsobom jeho spáchania ako aj popisom iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby sankcionované konanie nemohlo byť zamenené s iným skutkom[17]. K špecifikácii priestupku dochádza už v štádiu objasňovania priestupku na základe osobného zmyslového vnímania určitého predmetu alebo javu fyzickej osoby v postavení orgánu objasňujúceho priestupok a ich reprodukcie do správy o výsledku objasňovania priestupku. Je zrejmé, že takýmto spôsobom sa vo svojej podstate obsah správy zhoduje s obsahom výpovede svedka v správnom konaní, keďže vypovedá (len) o faktickom stave veci[18].  Je povinnosťou orgánu objasňujúceho priestupok, aby postupoval s dostatočnou odbornosťou tak, aby správa bola v zmysle podkladu pre rozhodnutie v priestupkovej veci a teda aj pre formuláciu jeho výroku perfektná. Na podporu tohto tvrdenia je možné uviesť konštatovanie z ustálenej judikatúry, podľa ktorej orgány objasňujúce priestupky nesmú zanedbať fázu objasňovania priestupkov, pretože aj ona môže a nevyhnutne aj má vplyv na rozhodnutie vydané v priestupkovom konaní.

K obstarávaniu podkladov orgánom objasňujúcim priestupok ešte treba uviesť, že rovnako ako aj obstarávanie podkladov správnym orgánom v správnom konaní je ovládané zásadou materiálnej pravdy a vyhľadávacou zásadou. Na ich základe má orgán objasňujúci priestupok zodpovednosť za zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie v čase objasňovania priestupku, pričom jeho zistenia musia byť úplné a presné[19]. Keď dospeje k názoru, že rozsah získaných podkladov je postačujúci a skutok, ktorý sa objasňuje naplnil znaky priestupku, spíše správu a predloží ju príslušnému správnemu orgánu.

K subjektom, ktoré sa zúčastňujú na objasňovaní priestupku treba uviesť, že zákon o priestupkoch v § 60 ako aj právna teória členia jeho subjekty na dve základné skupiny:

1. orgány oprávnené objasňovať priestupky a 

2. niekoľko kategórií osôb dotknutých objasňovaním[20].

 

Ako uvádza Košičiarová, osoby dotknuté objasňovaním nemusia v každom následnom správnom konaní vystupovať ako jeho subjekty. To neplatí, ak v ňom majú procesnoprávne postavenie obvineného z priestupku, poškodeného alebo svedka.[21]

Je zrejmé, že medzi procesným postavením a hmotnoprávnym alebo iným vzťahom k veci subjektu dotknutého objasňovaním a subjektom nadväzujúceho správneho konania je prepojenie. Vyplýva z ich procesného postavenia už pri objasňovaní priestupku.

Orgány objasňujúce cestné priestupky a vystupujúce ako verejný činitelia majú svoje procesné postavenie a jednotlivé úkony striktne vymedzené zákonmi. Pri objasňovaní priestupku síce „finálne“ nerozhodujú vo veci ale podieľajú sa na rozhodovaní o priestupku vedením postupu pri objasňovaní priestupku a vytvorením jedného z podkladov pre rozhodnutie – správy. Ich činnosť je limitovaná pevne stanovenými pravidlami upravenými v právnych predpisoch.  

K dôležitým povinnostiam orgánu objasňujúceho priestupok podľa § 60 ods. 5 zákona o priestupkoch patrí odovzdať spolu so správou všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku[22]. Splnením tejto povinnosti orgán objasňujúci priestupok umožňuje správnemu orgánu splniť si voči obvinenému z priestupku okrem iného aj povinnosť informovať ho o získaných dôkazoch už pri začatí správneho konania o priestupku. Ak mal teda cestný priestupok svedka, je povinnosťou policajta takýto dôkazný prostriedok (výpoveď svedka) priložiť ku správe.

Z úvodnej analýzy postavenia policajta, ktoré vyplýva z  princípu zákonnosti zakotveného v čl. 2 ods. 2 ústavy a z analýzy procesného postavenia subjektov, ktoré sa zúčastňujú na objasňovaní priestupku môžeme vyvodiť, že orgán objasňujúci priestupok je podľa § 60 ods. 1 zákona o priestupkoch oprávnený vysvetlenia od fyzických (alebo právnických osôb) vyžadovať ale nie je oprávnený ich poskytovať. Ako už bolo uvedené, všetky svoje zistenia uvádza do správy.  Preto ani k úkonom, ktoré zákon umožňuje orgánu objasňujúcemu priestupok v správnom konaní svedecká výpoveď nepatrí. Jej podanie policajtom preto môžeme vylúčiť. Nie je však potrebné vylúčiť, aby policajt podanie vysvetlenia správy v prípade, že nie je správnemu orgánu zrozumiteľná. Takýto úkon však nemožno chápať ako osobitný dôkazný prostriedok, ale iba ako súčasť správy ako podkladu pre rozhodnutie.

Po začatí správneho konania je už zákonnou možnosťou orgánu objasňujúceho priestupok iba zúčastniť sa na konaní osobitnými úkonmi. Ide o úkony, ktoré sú v záujme došetrenia skutočností nevyhnutné na prejednanie priestupku podľa § 69 zákona o priestupkoch. Došetrovanie priestupkov je procesným inštitútom, ktorý výnimočne umožňuje správnemu orgánu žiadať orgán objasňujúci priestupok o doplnenie podkladov potrebných pre správne konanie a rozhodnutie vo veci. V praxi môže ísť o prípady nesprávneho alebo neúplného zaobstarania takýchto podkladov.[23]

 

5. Právny podklad úkonov správnych orgánov pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie

 

Pri prejednávaní priestupkov aplikuje správny orgán viacero navzájom prepojených zásad a procesných inštitútov. Vo vzťahu k téme ich budeme skúmať na základe ustanovení správneho poriadku a zákona o priestupkoch, ktoré sú v tomto smere ťažiskovými právnymi predpismi.

a) Terminologické otázky

Na úvod analýzy právnych noriem upravujúcich postup pri rozhodovaní o priestupkoch je potrebné poukázať na jeden z faktorov, ktoré ovplyvňujú ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Judikaty.info © všetky práva vyhradené

Rozšírená syntax

Nasledujúce operáty a modifikátory môžu byť použité, keď používate rozšírenú syntax vyhľadávania:

operát ALEBO:

hello | world

operát NIE:

hello -world
hello !world

hľadanie frázy:

"hello world"

príbuzný výraz:

"hello world"~10

zhoda kvóra:

"the world is a wonderful place"/3

striktné poradie:

aaa << bbb << ccc

modifikátor exaktnej formy:

raining =cats and =dogs

Rozšírené vyhľadávanie: príklad

"hello world" "example program"~5 python -(php|perl) code

Význam tohto hľadania:

Operátor "A" je vždy implicitne zahrnutý, a tak "hello world" znamená, že aj "hello" aj "world" musia byť v dokumente prítomné.

Priorita operátu OR (alebo) je vyššia než AND (a), preto "looking for cat | dog | mouse" znamená "looking for ( cat | dog | mouse )" a nie "(looking for cat) | dog | mouse".

Blízkosť výrazov je špecifikovaná v slovách, nastavených pre počítanie slov a aplikuje sa na všetky slová v úvodzovkách. Napr. dotaz "cat dog mouse"~5 znamená, že musí byť byť rozostup menej než 8 slov, ktorý obsahuje všetky tri slová, atď. "CAT aaa bbb ccc DOG eee fff MOUSE" nebude vyhľadaný, pretože rozostup je presne 8 slov dlhý.

Zhoda kvóra predstavuje istý druh konfúzneho vyhľadania. Takýmto spôsobom vyhľadáte iba tie dokumenty, ktoré prejdú prahom daných slov. Príklad ("the world is a wonderful place"/3) vyhľadá všetky dokumenty, ktoré obsahujú min. 3 zo 6 špecifikovaných slov.

Striktné poradie vyhľadá dokumenty iba ak sa žiadané slová vyskytnú v dokumente presne v takomto poradí. Napr. dotaz "black << cat" (bez úvodzoviek) vyhľadá dokument obsahujúci "black and white cat" ale nie dokument obsahujúci "that cat was black" . Operátor Poradia má najnižšiu prioritu. Môže byť používaný na kľúčové slová a zároveň na komplexnejšie vyjadrenia, atď. viď platný dotaz:

(bag of words) << "exact phrase" << red|green|blue

Modifikátor exaktnej formy kľúčového slova vyhľadá iba tie dokumenty, v ktorých sa kľúčové slovo nachádza v presne špecifikovanej forme. Systém je nastavený tak, aby našiel kmeň kľúčového slova. Napr. dotaz "runs" nájde dokumenty, ktoré obsahujú "runs" ale aj "running", pretože kmeň u oboch slov je "run" – zatiaľ čo dotaz "=runs" vyhľadá iba prvý dokument. Tento modifikátor pôsobí na kľúčové slovo a teda môže byť použitý medzi operátormi ako fráza, blízkosť a kvórum.