Subjektivizácia podniku ako neakceptovaný právny transplantát v slovenskom právnom poriadku?

16.1.   Úvod do problematiky

Právne transplantáty sú v právnom svete viac ako bežným javom. Ich história spadá už do obdobia Chamurappiho[1] [2]. Každá doba mala svojho gestora, pod vplyvom ktorého, menili právne poriadky jednotlivých štátov svoj obsah. Za dnešného môžeme považovať európske právo. V súčasnej dobe stále viac rezonuje problematika zmeny právnych poriadkov a unifikácia európskych právnych poriadkov, aj za pomoci im- plementovania právnych transplantátov do národných poriadkov. Zásahy európske práva sú tak silné, že pokorujú aj právne inštitúty veľkých právnych poriadkov. Vplyv európskeho práva na právne poriadky, a to dokonca na velikána právnej vedy - Common law, vystihol Andrew Dickinson, ktorý uznal porážku Common law mocným Európskym právom[3].

V snahe o zachovanie národnej právnej identity sa snažia národné právne poriadky udržať si svoje vlastné právne inštitúty, v čo najmenšej miere (ne)dotknuté európskym právom. V predkladanom článku preskúmam, ako sa vplyv európskeho práva na slovenský právny poriadok prejavuje v rovine pojmovej. Budem sa venovať otázke, či pojem podnik, používaný európskym právom a v niektorých prípadoch preberaný do vnútroštátneho poriadku, narúša tradične chápaný inštitút pojmu podnik v slovenskom práve. Preskúmam, či tento pojmový právny transplantát dokáže existovať v slovenskom právnom poriadku, spolu s tradičným slovenským chápaním pojmu podnik.

16.2.   Dva pohľady na pojem podnik

Pojem podnik je jedným z ústredných pojmov európskeho súťažného práva. Článok 101 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie zakazuje kartely medzi účastníkmi, ktorých nazýva podnikmi. Článok 102 sa zaoberá dominantným postavením a zakazuje zneužitie dominantného postavenia jedným alebo viacerými podnikmi. Sekundárne právo používa pojem podnik v nariadení Rady číslo 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že podnik je priamym adresátom v európskom súťažnom práve. Napriek tejto skutočnosti, súťažné európske právo pojem podnik nedefinuje[4]. Judikatúra Európskeho Súdneho Dvora (ESD)[5] stanovila, že pojem podnik v sebe „zahŕňa" napríklad spoločnosti s obmedzeným ručením[6], osobné spoločnosti[7], družstvá[8], živnostníkov, osoby samostatne zárobkovo činné[9]. Za podnik je možné považovať aj orgány verejnej moci[10] [11].

Právo aquis communitaire zavádza rozlišovanie podniku založené na existencii, či neexistencii právnej subjektivity podniku (spoločnosť, súkromný podnikateľ, ústav), na existenciu či neexistenciu viacerých právnických osôb (spoločnosť alebo skupina spoločností)11. Skupina obchodných spoločností, tvorená niekoľkými osobami majúca každá svoju právnu subjektivitu, sa na účely súťažného práva považuje za podnik[12]. Za podnik sa teda považuje aj koncern, ktorý v sebe „zahŕňa" niekoľko právnických osôb a vystupuje ako subjekt právnych vzťahov. Súťažné európske právo používa pojem podnik v zmysle subjektu právnych vzťahov.

Za účelom posilnenia postavenia zamestnanca pri prevode podniku[13], bola prijatá smernica Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácií zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov podniku (ďalej ako „smernica Rady 2001/23/ES"), podľa ktorej, rozumieme podnikom