„Lex Nováky" ako výsledok vzdoru Slovenskej republiky pred zásahmi do jej záujmov

16.1.   Úvod

Vstup Slovenskej republiky do Európskej Únie priniesol so sebou povinnosť akceptovať pravidlá Európskej Únie a prispôsobovať tak vnútroštátny právny poriadok obrazu, ktorý určuje Európska Únia. Akceptovanie pravidiel je vynucované zo strany Európskej Únie mimoprávnymi a právnymi sankciami, ktoré majú mnohokrát dopad na ekonomiku jednotlivých štátov. Členské štáty, v snahe vyhnúť sa negatívnym dopadom na ekonomiku sa častokrát snažia obísť pravidlá Európskej Únie, za účelom uprednostnenia vlastného záujmu pred záujmom Európskej Únie. Jedným z výsledkov takejto snahy je v právnom prostredí Slovenskej republiky zákon č. 493/2009 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa strategických spoločností a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je známy aj ako Lex Nováky[1] [2]. Aj keď bol Lex Nováky účinný len do konca roka 2010, priniesol veľa problémov s ktorými sa právna veda a prax musí vysporiadať. Predmetom predkladaného článku bude preto poukázanie na niektoré z nich.

16.2.   Skutkové pozadie prijatia Lex Novák

Novácke chemické závody, a.s. (ďalej ako „NCHZ") je obchodná spoločnosť ktorá je významným zamestnávateľom v Hornonitrianskej kotline. Dňa 22.júla 2009 jej bola z dôvodu porušenia článku 81 (teraz článku 101 - pozn. autora) Zmluvy o fungovaní Európske Únie (ďalej ako „ZFEU") uložená pokuta vo výške 19.600.000 EUR[3] NCHZ sa spolu s ďalšími členmi kartelu dohodli na tabuľke, v ktorej sa stanovil trhový podiel každého z nich a na svojich stretnutiach túto tabuľku trhových podielov pravidelne aktualizovali. Takisto sa dohodli na zvýšení cien a rozdelení jednotlivých zákazníkov. Členovia kartelu svoje dodávky koordinovali výmenou informácií s cieľom uľahčiť alebo monitorovať uskutočňovanie dohôd o predajných objemoch a cenách.[4]

Dňa 14.septembra 2009 podala NCHZ žalobu na Súd prvého stupňa, ktorou sa domáha aby Súd prvého stupňa v súlade s článkom 31 nariadenia Rady č. 1/2003 ES5 zrušil rozhodnutie komisie, prípadne aby znížil pokutu, ktorá je podľa žalobkyne neprimerane vysoká.6 Uznesením predsedu súdu prvého stupňa bola dňa 29.októbra 2009 zamietnutý návrh na predbežné opatrenie ktorým sa NCHZ domáhala odkladu výk o- nu rozhodnutia sankcie. Dňa 17. septembra 2009 podala NCHZ návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý bol vyhlásený dňa 2.10.2010.

Lex Nováky vyšiel v Zbierke zákonov dňa 5.11.2009, teda ešte pred rozhodnutím Súdu prvého stupňa vo veci samej.7

16.3.   Formálny cieľ Lex Novák a spôsob jeho dosiahnutia

Odhliadnuc od skutočnosti, že Lex Nováky bol len rýchlou reakciou Slovenskej republiky na akciu komisie, ktorej legitímne konanie by pravdepodobne viedlo k zániku dôležitého hospodárskeho subjektu, sa zákon Lex Nováky vzťahoval na všetky obchodné spoločnosti, o ktorých strategickom význame rozhodla vláda, na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz, a ktoré sú dôležité na ochranu zdravia, pre bezpečnosť štátu a riadny chod hospodárstva, majú viac ako 500 zamestnancov, alebo významným spôsobom dodávajú energiu, plyn, teplo, produkty rafinérskeho priemyslu pre obyvateľstvo, pre ostatný priemysel a celoštátnu dopravu, alebo prevádzkujú vodné dielo, verejnú čistiareň odpadových vôd, verejnú kanalizáciu alebo verejný vodovod8 (ďalej v texte ako „strategické spoločnosti").

Želaným cieľom zákona bolo pokračovanie v prevádzke podniku a najmä s tým spojené udržanie zamestnanosti.9 Zabezpečiť tento cieľ mal (okrem správcu ktorému vyplývala táto povinnosť priamo zo zákona Lex Nováky) štát, ktorému bolo zákonom priznané predkupné právo na kúpu majetku (vysvetlenie nižšie - pozn. autora) strategickej spoločnosti. Práve nešťastné riešenie na dosiahnutie podľa názoru autora formálne legitímneho cieľa a zlá formulácia zákona priniesla veľa problémov pre aplikáciu tohto zákona.

16.4.   Predaj majetku podnikateľa

Podľa § 4 ods. 1 Lex Novák, pred uskutočnením predaja majetku strategickej spoločnosti je správca konkurznej podstaty strategickej spoločnosti povinný písomne ponúknuť predaj majetku strategickej spoločnosti Slovenskej republike..."

Podľa § 4 ods. 3 Lex Novák, ak sa Slovenská republika stane vlastníkom strategickej spoločnosti na základe opatrení podľa tohto zákona..

Text zákona priniesol zmätok už pri ...