Dostatok dôkazov na vznesenie obvinenia verzus dôkazná núdza na podanie obžaloby

Autor: JUDr., Ľubomír Macháček
Udalosť: Právne listy

Abstrakt

Článok sa zaoberá postupom orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného konania pri tzv. dôkaznej núdzi.

Z ak­tuál­nej roz­ho­do­va­cej čin­nos­ti sú­dov (Kraj­ský súd v Bra­tis­la­ve, Ok­res­ný súd Bra­tis­la­va III.) vy­plý­va, že ci­ga­re­to­vý oho­rok náj­de­ný na mies­te či­nu ob­sa­hu­jú­ci DNA ob­ža­lo­va­né­ho, pria­mo preu­ka­zu­je iba to, kto tú­to ci­ga­re­tu faj­čil, resp. kto ju mal v ús­tach, av­šak oho­rok sám o ose­be nep­reu­ka­zu­je, kto trest­ný čin spá­chal. Ci­ga­re­to­vý oho­rok náj­de­ný na mies­te či­nu je mož­né po­va­žo­vať iba za ne­pria­my dô­kaz, na zá­kla­de kto­ré­ho nie je mož­né vy­slo­viť ná­zor, že sku­tok spá­cha­la oso­ba, kto­rej DNA sa na ci­ga­re­to­vom ohor­ku na­chá­dza.

Z vy­ššie uve­de­né­ho je zrej­mé, že za si­tuácie, keď ok­rem ci­ga­re­to­vé­ho ohor­ku nie je k dis­po­zí­cii žiad­ny iný dô­kaz, je kon­trap­ro­duk­tív­ne po­dá­vať ob­ža­lo­bu na súd, na­koľ­ko nie je mož­né oča­ká­vať vy­ne­se­nie od­su­dzu­jú­ce­ho roz­sud­ku. Na tom­to ne­mô­že nič zme­niť ani „bo­ha­tá“ kri­mi­nál­na mi­nu­losť po­doz­ri­vé­ho, pre­to­že tá­to sku­toč­nosť ni­ja­kým spô­so­bom ne­do­ka­zu­je a ani ne­mô­že do­ka­zo­vať spá­chanie kon­krét­ne­ho tres­tné­ho či­nu, pre­to­že sa ne­tý­ka skut­ko­vých okol­nos­tí, ale iba oso­by po­doz­ri­vé­ho. Tu je na mies­te uviesť, že v ap­li­kač­nej praxi sa OČTK veľ­mi čas­to stre­tá­va­jú s re­ci­dí­vou (naj­mä pri ma­jet­ko­vých tres­tných či­noch), av­šak sku­toč­nosť, že po­doz­ri­vý je re­ci­div­ista ne­má z hľa­dis­ka do­ka­zo­va­nia kon­krét­ne­ho tres­tné­ho či­nu žiad­nu re­le­van­ciu.Uve­diem reál­ny prí­pad, keď bol pá­cha­teľ prá­vop­lat­ne od­sú­de­ný za trest­ný čin úve­ro­vé­ho pod­vo­du pod­ľa § 222 ods. 1 Tr. zá­ko­na, na tom skut­ko­vom zá­kla­de, že pri žia­dos­ti o úver pred­lo­žil fa­loš­nú pra­cov­nú zmlu­vu, kto­rou dek­la­ro­val svo­ju bo­ni­tu a pra­vi­del­ný me­sač­ný prí­jem, čo však ne­bo­la prav­da, pre­to­že bol ne­za­mes­tna­ný, bez pra­vi­del­né­ho príj­mu. Na pod­kla­de tých­to nep­rav­di­vých sku­toč­nos­tí mu bol úver schvá­le­ný a pos­kyt­nu­tý. S od­stu­pom ča­su bo­lo po­da­né ďal­šie tres­tné ozná­me­nie iným sub­jek­tom pos­ky­tu­jú­cim úve­ry, pri­čom mo­dus ope­ran­di pri vy­lá­ka­ní toh­to dru­hé­ho úve­ru bol úpl­ne to­tož­ný s pred­chá­dza­jú­cim skut­kom (rov­na­ký dok­lad to­tož­nos­ti, pra­cov­ná zmlu­va od rov­na­ké­ho fik­tív­ne­ho za­mes­tná­va­te­ľa), pri­čom sa zda­lo úpl­ne evi­den­tné, že aj ten­to dru­hý sku­tok spá­cha­la rov­na­ká oso­ba. Do­ka­zo­va­ním sa zis­ti­lo, že skut­ku sa do­pus­til ka­ma­rát od­sú­de­né­ho, kto­rý mal prís­tup k je­ho ob­čian­ske­mu preu­ka­zu, aj ve­do­mosť o je­ho pred­chá­dza­jú­cej tres­tnej čin­nos­ti a spô­so­be jej pá­chania, tak­že iba „na­po­dob­nil“ tres­tnú čin­nosť od­sú­de­né­ho, pri­čom sa spo­lie­hal ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU