Právo na účasť na rozhodovacom procese o veciach životného prostredia vo svetle konania vo veci C-240/09 Lesoochranárske zoskupenie VLK

Autor: Lenka Kristanová
Zdroj: UPJŠ Košice

Abstrakt

V tomto príspevku sa zaoberám právom na účasť na rozhodovacom procese o veciach životného prostredia. Toto právo a práva s ním súvisiace rozoberám v nižšie spomenutom Aarhuskom dohovore. Tento dohovor prispieva k vytvoreniu si predstavy o záujme na ochrane životného prostredia Európskou úniou a jej členskými štátmi. Lesoochranárske zoskupenie ako konkrétny subjekt, tu vystupuje nielen ako dotknutý účastník sporu, ale toto jeho postavenie zároveň prispieva k objasn e- niu aplikácie ustanovení dohovoru.

1.   Úvod


V tomto príspevku sa zaoberám právom na účasť na rozhodovacom procese o veciach životného prostredia. Toto právo a práva s ním súvisiace rozoberám v nižšie spomenutom Aarhuskom dohovore. Tento dohovor prispieva k vytvoreniu si predstavy o záujme na ochrane životného prostredia Európskou úniou a jej členskými štátmi. Lesoochranárske zoskupenie ako konkrétny subjekt, tu vystupuje nielen ako dotknutý účastník sporu, ale toto jeho postavenie zároveň prispieva k objasn e- niu aplikácie ustanovení dohovoru.

2.   Všeobecne o životnom prostredí


Životné prostredie je súbor všetkých činiteľov, s ktorými prichádza do styku živý subjekt, a ktorými je obklopený. Je to prirodzené prostredie pre existenciu organizmov a ich ďalší vývoj. Zložkami životného prostredia sú neživé (anorganické) zložky t. j. voda, pôda, ovzdušie, horniny a samotné organizmy ako jeho živá zložka. Životné prostredie sa zvyčajne chápe ako životné prostredie človeka. V dnešnej dobe tieto dve slová najčastejšie rezonujú v súvislosti s klimatickými zmenami. Ozónová diera a skleníkový efekt budia ekoaktivistov v nočných morách, pričom na druhej strane fabrikanti vypúšťajú do ovzdušia CO2 a iné nebezpečné škodliviny. Preto jednou zo stratégii EÚ na ochranu klímy a ovzdušia je systém obchodovania s emisiami, aby sa neprekročil ustanovený rámec škodlivín vypustených do ovzdušia. Ďalším záujmom je zachovanie biodiverzity, čo smeruje k zachovaniu ohrozených druhov a ich prirodzeného prostredia. Ak spojíme kvalitu vody a pôdy, zachovanie biodiverzity a ďalšie faktory hovoriace o kvalite životného prostredia, tak hovoríme o stave životného prostredia.1 [1]


3.   Organizácie na ochranu životného prostredia


Životné prostredie, ktoré tvorí prirodzené podmienky pre existenciu človeka a jeho ďalší vývoj si zaslúži náležitú ochranu. Je preto nevyhnuté o neho dostatočne dbať, až pokiaľ nebude vplyvmi človeka natoľko znečistené a poškodené, že jeho navrátenie do pôvodného stavu bude zvrátiteľné len čiastočne, prípadne nezvrátiteľné. Ochrana životného prostredia je systematická a vedecky podložená ľudská činnosť, ktorá zahŕňa ochranu okolitého prostredia nutného na uspokojivý život všetkých organizmov na Zemi. Často dochádza k zamieňaniu pojmu ochrany životného prostredia s pojmom ekológia alebo ochrana prírody. V priebehu času sa vytvárajú na jeho ochranu rôzne environmentálne organizácie, zoskupenia, združenia...[2]

Životné prostredie tak podlieha rôznym environmentálnym organizáciám. Environmentálne organizácie sa delia na organizácie medzivládne, vládne a mimovládne. Medzivládne možno ešte klasifikovať na organizácie celosvetové, regionálne a lokálne.

Čo do počtu environmentálnych organizácií, na prvom mieste vedú mimovládne organizácie alebo tzv. NGO's. Ich činnosť sa týka presadzovania úsilia prostredníctvom environmentálneho manažmentu, lobbyingu, presadzovania záujmov na ovplyvnenie verejnej mienky (tzv. advocacy groups) a ochrany prírody.[3] Jednou z celosvetovo najznámejších mimovládnych organizácii je Greenpeace. Jej hlavným cieľom je zachovať život na Zemi v jeho rozmanitosti a zamerať svoju činnosť na celosvetové problémy ako globálne otepľovanie, deforestácia, nadmerný rybolov, komerčný lov veľrýb a antinukleárne problémy. Na dosiahnutie svojich cieľov využíva priame konanie, lobbying a výskum. Táto globálna organizácia neprijíma financovanie od vlád, korporácií a politických strán. Spolieha sa na viac než 2,8 milióna individuálnych podporovateľov a podpory z finančných grantov.

Jednou z konkrétnych situácií, keď sa Greenpeace zviditeľnila v súvislosti s ochranou životného prostredia, bol problém vplyvu freónov na ozónovú vrstvu. Na začiatku 90.tych rokov zvýšila pozornosť a informovanosť o záležitostiach globálneho otepľovania. Bojovala na poli ochrany životného prostredia proti CFC (chlorofluoroca r- bon) známejšiemu pod triviálnym názvom freón. V dôsledku toho, prišla Greenpeace na trh s novou radou chladničiek nesúcou rovnomerný názov ako organizácia ,,Greenfreeze“. Pri ich výrobe sa uplatnila bez freónová technológia výroby chladničiek (CFC- free refrigerator technology).[4]

3.1.   Lesoochranárske zoskupenie VLK

LZ VLK je dobrovoľné združenie občanov a je neziskovou organizáciou s právnou subjektivitou, ktorá bola založená v roku 1993. LZ VLK vzniklo ako iniciatíva na záchranu prirodzeného lesa na Zemi. Jej základom je vytváranie a presadzovanie siete evolučných lesov- chránených území bez akýchkoľvek zásahov- ktorých vývoj je ponechaný na prírodu. Cieľom je dosiahnuť, aby evolučné lesy tvorili 10% územia Slovenska[5] a aby sa na zvyšku územia pri obnove lesov používali prírode blízke spôsoby hospodárenia. Poslaním LZ VLK je taktiež aj vstupovanie do rozhodovacích procesov ovplyvňujúcich lesohospodársku činnosť, predovšetkým do tvorby lesných hospodárskych plánov; kupovaním alebo prenájmom lesných pozemkov a iniciovaním vyhlasovania týchto pozemkov za súkromné prírodné rezervácie; osvetovou činnosťou, vydávaním knižných publikácií, letákov a iných informačných materiálov zoznamujúcich laickú i odbornú verejnosť s nenahraditeľnou funkciou prirodzených lesov v krajine; pomoc pri vypracovaní podkladov na určovanie dlhodobých cieľov a úloh lesného hospodárenia prispieť k zlepšeniu funkcií lesov...[6]

 

4.    Právo na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia


Dohovor Európskej hospodárskej komisie OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia bol prijatý 25. júna 1998 v dánskom meste Aarhus na štvrtej Ministerskej konferencii v procese Životné prostredie pre Európu. Aarhuský dohovor je novým druhom zmluvy o životnom prostredí.

Dohovor spája práva životného prostredia s ľudskými právami; uznáva, že sme dlžný povinnosť budúcim generáciám; ustanovuje, že udržateľný rozvoj môže byť dosiahnutý iba zaangažovaním všetkých držiteľov peňazí; spája vládnu povinnosť splácať účty s ochranou životného prostredia; zameriava sa na interakcie medzi verejnosťou a štátnymi orgánmi v demokratickom kontexte.

Nesmieme zabudnúť, že Dohovor nie je len zmluvou o životnom prostredí, ale aj dohovorom o povinnosti vlády splácať účty, jej transparentnosti a schopnosti reagovať na vonkajšie vplyvy. Taktiež garantuje verejné práva a kladie na zmluvné strany a štátne orgány záväzky, ktoré požadujú prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti.

Dohovor vstúpil do platnosti 30. októbra 2001 potom ako bol ratifikovaný šestnástimi signatármi. K 22. novembru 2009 podpísalo Aarhuský dohovor 44 strán, vrátane Slovenskej republiky (ktorá pristúpila k Dohovoru 5. decembra 2005) a Európskej únie (ktorá k nemu pristúpila 17. februára 2005).[7]

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia