Medzinárodný tribunál pre morské právo ako špecializovaný súdny orgán

Autor: Ivana Motošková
Zdroj: UPJŠ Košice

Abstrakt

Na prvý pohľad môžeme mať pocit, že téma morského práva sa nás vôbec netýka. Možno tomu nasvedčuje aj množstvo slovenskej literatúry, ktorá sa zaoberá touto problematikou. Je to možno aj logické. Veď Slovenská republika nie je pobrežný štát. Avšak my sme súčasťou väčšieho celku, ako len Slovenskej republiky. Sme súčasťou sveta, ktorého prevažnú časť tvorí svetový oceán. Oceány a moria sa oddávna využívali na plavbu s cieľom objavovať nové krajiny, obchodovať, či loviť ryby. Rovnako však moria využívali aj piráti, či pytliaci, preto bolo nevyhnutné vytvárať pravidlá na riešenie problémov vznikajúcich v súvislosti s plavbou po mori a inými spôsobmi využívania mora. Z pohľadu medzinárodného práva je teda téma morského práva a činnosť Medzinárodného tribunálu pre morské právo podstatná. V práci sa preto budem snažiť najmä o priblíženie činnosti Medzinárodného tribunálu pre morské právo, jeho kreovania a priebehu konania. Na záver priblížim čitateľovi aj niektoré konkrétne prípady riešené pred spomínaným tribunálom.

Úvod


Na prvý pohľad môžeme mať pocit, že téma morského práva sa nás vôbec netýka. Možno tomu nasvedčuje aj množstvo slovenskej literatúry, ktorá sa zaoberá touto problematikou. Je to možno aj logické. Veď Slovenská republika nie je pobrežný štát. Avšak my sme súčasťou väčšieho celku, ako len Slovenskej republiky. Sme súčasťou sveta, ktorého prevažnú časť tvorí svetový oceán. Oceány a moria sa oddávna využívali na plavbu s cieľom objavovať nové krajiny, obchodovať, či loviť ryby. Rovnako však moria využívali aj piráti, či pytliaci, preto bolo nevyhnutné vytvárať pravidlá na riešenie problémov vznikajúcich v súvislosti s plavbou po mori a inými spôsobmi využívania mora. Z pohľadu medzinárodného práva je teda téma morského práva a činnosť Medzinárodného tribunálu pre morské právo podstatná. V práci sa preto budem snažiť najmä o priblíženie činnosti Medzinárodného tribunálu pre morské právo, jeho kreovania a priebehu konania. Na záver priblížim čitateľovi aj niektoré konkrétne prípady riešené pred spomínaným tribunálom.

1.   Dohovor Organizácie spojených národov o morskom práve


Je samozrejmé, že vplyvom stále intenzívnejšieho využívania morí sa aj v tejto oblasti vytvárali rôzne pravidlá a obyčaje. Pravidlá z oblasti morského práva sa však skompletizovali do ucelenej časti až v roku 1982, kedy bol vMontego Bay vytvorený Dohovor Organizácie spojených národov o morskom práve známy aj ako Jamajský dohovor.1 Vytvorenie tak komplexného a rozsiahleho dokumentu nebolo samozrejme len otázkou pár týždňov. Od roku 1958 sa uskutočnili tri Ženevské konferencie o morskom práve. Prvé dve konferencie nezaznamenali veľký úspech. Úspešná bola až tretia Ženevská konferencia, ktorá sa začala v roku 1973 a skončila prijatím Dohovoru v roku 1982.[1] [2] Jeho zmluvnou stranou sa stala aj Slovenská republika, a to 28. mája 1993. Dohovor sme ratifikovali a uložili u generálneho tajomníka OSN 8. 5. 1996.[3] Tridsiatym dňom po jeho uložení nadobudol platnosť pre Slovenské republiku. Dohovor o morskom práve je pomerne rozsiahli. Tvorí ho 320 článkov, ktoré sú usporiadané do šestnástich častí. Jeho súčasťou je aj deväť príloh. Tento dokument vymedzuje základné pojmy, akými sú priľahlá zóna, výlučná ekonomická zóna, zaoberá sa ochranou a zachovávaním morského prostredia, problematikou výskumu a mnohými ďalšími oblasťami. Čo je však najpodstatnejšie, spomínaným Dohovorom sa zriaďuje Medzinárodný tribunál pre morské právo.[4]

2.   Medzinárodný tribunál pre morské právo


Medzinárodný tribunál pre morské právo je medzinárodný súdny orgán, ktorý vznikol na základe Dohovoru OSN o morskom práve. Za sídlo bolo zástupcami štátov na tretej konferencii Spojených národov vybrané tajným hlasovaním prístavné mesto Hamburg v Spolkovej republike Nemecko. Tribunál rieši spory súvisiace s interpretáciou a aplikáciou Dohovoru.[5] Svoju činnosť začal vykonávať až v roku 1996,[6] a teda od podpísania Dohovoru, ktorým bol zriadený, až po voľbu sudcov Tribunálu uplynulo 14 rokov. Ako pri väčšine medzinárodných súdnych inštitúcií, aj v tomto prípade je oficiálnym jazykom Tribunálu angličtina a francúzština. Čo sa týka financovania, podľa článku 19 štatútu tribunálu náklady znášajú zmluvné štáty za takých podmienok, na akých sa dohodnú na spoločných schôdzach.[7]

2.1.   Členovia tribunálu a spôsob voľby

Tribunál tvorí 21 sudcov, ktorí musia spĺňať určité predpoklady. Musia byť nestrannými, bezúhonnými a uznávanými odborníkmi v oblasti morského práva. V tribunáli sú zastúpené všetky ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia