Stály arbitrážny dvor a jeho prínos k rozvoju medzinárodného súdnictva

Autor: Peter Bobčík
Zdroj: UPJŠ Košice

Abstrakt

Cieľom mojej práce bude čitateľovi ukázať jedinečnú úlohu Stáleho arbitrážneho dvora v riešení medzinárodných sporov, identifikovať mechanizmy ktoré pritom používa a význam jeho rozsudkov do prítomnosti.

Cieľom mojej práce bude čitateľovi ukázať jedinečnú úlohu Stáleho arbitrážneho dvora v riešení medzinárodných sporov, identifikovať mechanizmy ktoré pritom používa a význam jeho rozsudkov do prítomnosti.

1.   Historický vývoj Stáleho arbitrážneho dvora

Na konci 19. storočia sa26 krajín stretlo na Haagskej mierovej konferencií a vytvorili po prvý krát v histórií globálnu inštitúciu, oddanú mierovému riešeniu sporov pomocou arbitráže. Konferencia sa stretla na podnet ruského cára Mikuláša II, "s predmetom hľadania najviac objektívneho spôsobu, ako zabezpečiť, aby sa všetkým národom zaručili výhody skutočného a trvalého mieru, a predovšetkým o obmedzenie postupného rastu existujúcich zbraní. Bol revidovaný na nasledujúcej Haagskej mierovej konferencií v roku 1907, prijatím druhého „Dohovoru o pokojnom riešení medzinárodných sporov. " Stály arbitrážny dvor sídli v budove Mierového paláca[1] v Haagu,. Dnes má stály arbitrážny dvor viac než 100 členských krajín ktoré zahrňujú rozvíjajúce sa aj rozvinuté krajiny na všetkých obývaných kontinentoch. Nastáva však otázka, aké je postavenie SAD v konkurencií s inými medzinárodnými súdnymi dvormi, či množstvo členov nie je viac na škodu pri prijímaní zásad riešenia sporov a koľko toho, za vyše sto rokov existencie, do medzinárodného súdnictva priniesol.

SAD nemá formu medzinárodného súdneho dvora akým je napr. Medzinárodný súdny dvor. Jeho úlohou je rozhodovať spory a poskytovať sporovým stranám zoznam rozhodcov, ktorých menuje každá zo zmluvných strán Haagskeho dohovoru, najviac v počte štyroch. Stála je iba Medzinárodná kancelária, ktorá vykonáva administratívne práce, uchováva archív a vedie korešpondenciu v konkrétnych prípadoch.[2] Z historického hľadiska SAD riešil najdôležitejšie prípady hneď po svojom vzniku. Ich úspech ďalej inšpiroval vznik skutočne stálej inštitúcie, akou bol Stály dvor medzinárodnej spravodlivosti (1922). V konečnom dôsledku však vznik SDMS vytlačil SAD do úzadia a po druhej svetovej vojne SAD fakticky prestal pracovať keď v povojnovom období sad rozhodoval iba 7 sporov.[3]

1.1.   Aplikácia UNCLOS a UNCITRAL

Zmena nastala až po tom, čo zmenil svoje zameranie s výhradne medzištátneho riešenia sporov, na súkromné strany a medzivládne organizácie pričom využíva arbitráž, zmierovacie konanie alebo vyšetrovanie. Má veľmi flexibilnú procedurálnu úpravu založenú na arbitrážnych pravidlách UNCITRAL[4] a taktiež ad hoc pravidiel pre špeciálne prípady.[5] V roku 1994 do účinnosti vstúpil UNCLOS, ktorý ďalej rozšíril pôsobnosť SAD v oblasti medzinárodného morského práva, keďže medzinárodná arbitráž je jedným z predvolených spôsobov riešenia takto vzniknutých sporov ak si strany nevyberú inak, pričom si strany môžu vybrať Medzinárodný morský tribunál, alebo Medzinárodný súdny dvor (poprípade špeciálny arbitrážny tribunál vo vymedzených podmienkach).[6] Od uvedenia do platnosti bolo rozhodnutých 6 sporov, pričom pod záštitou SAD až 5, čo mu dáva unikátnu pozíciu. SAD a Medzinárodný tribunál pre morské právo sa dohodli na vzájomnej spolupráci v danej oblasti.[7]

2.   Organizácia Stáleho arbitrážneho dvora

Čo sa týka organizácie SAD,[8] môžeme povedať, že má tri časti organizačnej štruktúry, pozostávajúce zo správnej rady, ktorá dohliada na svoje metódy a rozpočet, zoznamu nezávislých potencionálnych rozhodcov, známych ako členov súdneho dvora a jeho sekretariát, známy ako Medzinárodný úrad, na čele s generálnym tajomníkom. Správna rada je tvorená diplomatickými zástupcami, akreditovanými do Holandska členskými štátmi a na ich čele stojí holandský minister zahraničných vecí. Spolu s generálnym tajomníkom vytvára tento orgán politiku organizácie.

2.1.   Generálny tajomník

Generálni tajomníci boli volení aj počas obdobia nečinnosti SAD správnou radou, pričom sa ich funkčné obdobie pohybuje od jedného roka,(v prípade baróna R. Melvil van Lynden (vôbec prvý generálny tajomník) až po Baróna L. P. M. H. Michiels van Verduynen, ktorý zastával funkciu) 24 rokov. Úloha generálneho tajomníka získala na význame s revitalizáciou SAD, V zmysle pravidiel UNCITRAL ak stranami nebol dohodnutý menovací orgán, alebo ak menovaný orgán zlyhá, alebo odmietne konať pri vymenovaní rozhodcu... ktorákoľvek strana môže vyzvať Generálneho tajomníka SAD v Haagu aby určil menovací orgán.[9] Čo sa prvý krát použilo v roku 1981 keď bol generálny tajomník prvý krát povolaný aby určil menovací orgán pre Iran-United States Claims tribunál. Kde SAD poskytol na jednej strane fýzické zariadenia a na druhej citlivú pomoc počas formačnej fázy daného tribunálu. Od roku 1981 určoval menovací orgán už v približne 200 prípadoch.

2.2.   Sekretariát SAD

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia