Medzinárodné centrum pre riešenie investičných sporov

Autor: Ivan Puškár
Zdroj: UPJŠ Košice

Abstrakt

Právna úprava medzinárodných investícií je jednou z hlavných oblastí medzinárodného ekonomického práva. Rovnako ochrana investícií a riešenie investičných sporov v medzinárodnom práve je témou, ktorá v súčasnosti nadobúda dôležitosť. Celosvetové organizácie, inštitúcie a pravidlá medzi inými štruktúrami boli vytvorené, aby zlepšili a regulovali medzinárodnú investičnú aktivitu. Medzinárodné inštitúcie ako je Svetová banka a jej Medzinárodné centrum pre riešenie investičných sporov sú významnými hráčmi na poli medzinárodného ekonomického poriadku. Medzinárodné centrum pre riešenie investičných sporov predstavuje nezávislé a neutrálne fórum pre rozhodovanie investičných sporov a bližšie sa s ním oboznámime v nasledujúcich kapitolách.

Úvod

Právna úprava medzinárodných investícií je jednou z hlavných oblastí medzinárodného ekonomického práva. Rovnako ochrana investícií a riešenie investičných sporov v medzinárodnom práve je témou, ktorá v súčasnosti nadobúda dôležitosť. Celosvetové organizácie, inštitúcie a pravidlá medzi inými štruktúrami boli vytvorené, aby zlepšili a regulovali medzinárodnú investičnú aktivitu. Medzinárodné inštitúcie ako je Svetová banka a jej Medzinárodné centrum pre riešenie investičných sporov sú významnými hráčmi na poli medzinárodného ekonomického poriadku. Medzinárodné centrum pre riešenie investičných sporov predstavuje nezávislé a neutrálne fórum pre rozhodovanie investičných sporov a bližšie sa s ním oboznámime v nasledujúcich kapitolách.

1.   Právny režim medzinárodných investícií a ich ochrany

V    súčasnom medzinárodnom ekonomickom práve je problematika medzinárodných investícií predmetom úpravy mnohých medzinárodných investičných zmlúv prijímaných v záujme úpravy bilaterálnych vzťahov alebo prostredníctvom kompetentných medzinárodných organizácií (regionálne, multilaterálne zmluvy). Spoločným znakom väčšiny týchto zmlúv je snaha vytvoriť priaznivé investičné prostredie a komplexné účinné medzinárodné mechanizmy podpory a ochrany investícii, zakotvujúce aj alternatívy riešenia prípadných vzniknutých sporov.1

Pokiaľ ide o mechanizmy riešenia sporov z medzinárodných investícií rozlišujeme vo všeobecnosti dva základné mechanizmy. Jedným, historicky starším, je diplomatická ochrana a druhým je medzinárodná arbitráž, respektíve zmierovacie konanie. Diplomatická ochrana, poskytovaná štátmi, ktorých príslušníkmi boli vyvlastnením, znárodnením alebo podobným opatrením postihnutí investori, predstavovala pôvodne jediný mierový prostriedok riešenia sporov z investícií. Príčinou toho bola skutočnosť, že vtedajšie ponímanie individuálneho zahraničného investora (či už v postavení občana iného štátu, alebo právnickej osoby so sídlom v inom štáte) z hľadiska medzinárodného práva neumožňovalo investorovi priamo stíhať hosťovský štát za porušenie jeho záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva. Z pohľadu právnej povahy je diplomatická ochrana zo strany štátu generálnym prostriedkom ochrany práv jeho štátnych príslušníkov.[1] [2]

V    období 60. a 70. rokov 20. storočia došlo k veľkému posunu v prostriedkoch riešenia investičných sporov medzi štátmi a investormi iných štátov. V tomto období boli vypracované rozhodujúce dokumenty upravujúce pravidlá rozhodcovského a zmierovacieho konania pri riešení sporov vyplývajúcich z medzinárodných investícií. Okrem pravidiel Komisie OSN pre obchodné právo (UNCITRAL),[3] ktoré sú významným vzorom pre početné stále rozhodcovské súdy, bol v roku 1965 prijatý Washingtonský dohovor,[4] ktorý ustanovil Medzinárodné centrum pre riešenie investičných sporov a rozhodujúci a v súčasnosti najvýznamnejší mechanizmus a priestor na riešenie investičných sporov štátov a investorov na priamej báze. Išlo o vytvorenie tzv. hybridného mechanizmu riešenia sporov, ktorý zodpovedal hybridnej povahe daných medzinárodnoprávnych zmluvných aktov.[5] Je potrebné v tejto súvislosti pripomenúť, že zmluvné strany sa zaviazali, že v prípade sporov, ktoré budú postúpené na riešenie v rámci rozhodcovského konania Medzinárodnému centru pre riešenie investičných sporov, nebudú svojim príslušníkom poskytovať diplomatickú ochranu. Druhým momentom, ktorý prinieslo toto obdobie bola prvá vlna bilaterálnych investičných dohôd, ktorá predznamenala právnu úpravu riešenia týchto sporov formou rozhodcovského konania, a to inkorporovaním osobitných rozhodcovských doložiek. Práve kombinácia mechanizmov zavedených Washington- ským dohovorom a ustanovení bilaterálnych investičných zmlúv položila základy na novodobé moderné riešenie sporov z medzinárodných investícií.

2.   Dohovor o riešení sporov z investícií medzi štátmi a občanmi druhých štátov (Washingtonský dohovor)

Washingtonský dohovor[6] je multilaterálnou zmluvou, ktorá bola prijatá pod záštitou Svetovej Banky vo Washingtone 18. 3. 1965 súčinnosťou od 14. októbra 1966. Hneď po nadobudnutí účinnosti sa stal základom pre organizáciu neutrálneho a nezávislého riešenia medzinárodných investičných sporov medzi hosťovskými štátmi a zahraničnými investormi.

Ešte pred samotným rozborom Medzinárodného centra pre riešenie investičných sporov (ďalej len „ICSID" alebo „Centrum") a konaním pred ním si priblížime aspoň stručne hlavné dôvody, ktoré viedli k prijatiu tohto Dohovoru a ICSID. Cieľovou rovinou bolo vytvorenie osobitného spoľahlivého systému medzinárodnej arbitráže investičných sporov pre zahraničných investorov, ktorí plánovali umiestniť svoje investície v štátoch s nízkou úrovňou politickej i právnej kultúry, ako aj nerozvinutou a zaostalou ekonomikou. Jedným z dlhodobých cieľov Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj je dosiahnutie rozvoja ekonomiky v ekonomicky i sociálne nestabilných štátoch. Jedným zo spôsobov vzbudenia dôvery zahraničných investorov v bezpečnosť a vôbec zmysel umiestnenia zahraničných investícií v rozvojových štátoch bola myšlienka vytvorenia osobitného neutrálneho fóra rozhodovania medzinárodných investičných sporov.[7]

Hlavným sponzorom v súvislosti s prijatím Washingtonského dohovoru sa stal Aaron Broches, generálny tajomník Medzinárodnej banky pre obnovu a rozvoj.[8] Agitoval za vznik nestranného a stabilného fóra pre riešenie investičných sporov a postupne zorganizoval konzultačné stretnutia právnych expertov v Ázii, USA, Európe a Afrike. Celková medzinárodná situácia si vyžiadala prijatie komplexného dohovoru pre oblasť medzinárodných investičných sporov.

Napriek rýchlemu procesu prijatia Dohovoru a založeniu ICSID však Dohovor ostával nevyužitý a ICSID stagnovalo, rozhodujúc minimum prípadov - jeden až dva spory ročne neboli výnimkou, až do začiatku deväťdesiatych rokov, kedy v súvislosti s prudkým rozvojom medzinárodného práva zahraničných investícií nastal „baby boom"[9] sporov predkladaných na rozhodovanie v medzinárodnej investičnej arbitráži v ICSID. Stredisko sa tak stalo hlavným fórom pre rozhodovanie investičných sporov s priemerným prírastkom dvoch nových sporov každý mesiac.[10]

V    súčasnosti sa prehodnocuje význam Washingtonského dohovoru a dôvodov na hodnotenie je niekoľko. Prvým dôvodom je v súčasnosti viac ako štyridsaťročná doba platnosti dohovoru. Ďalšími dôvodmi sú negativistické tendencie štátov Latinskej Ameriky (napr. vypovedanie Washingtonského dohovoru Venezuelou v januári tohto roku). V súvislosti s cieľmi dohovoru však môžeme konštatovať, že boli splnené. Je potrebné ale spomenúť dva aktuálne problémy arbitráže investičných sporov, ktoré vznikli práve v súvislosti s Washingtonským dohovorom. Prvým je nejasná otázka možnosti vypovedania Washingtonského dohovoru členským štátom a s ním súvisiace následky. Dohovor zakotvuje možnosť jeho vypovedania v článku 71, a to písomne s nadobudnutím účinnosti po uplynutí šiestich mesiacov od jeho doručenia.

V    súvislosti s vypovedaním vzniká problém vyplývajúci z charakteru samotného dohovoru, ktorý nie je medzinárodným dohovorom „hmotnoprávnym", ale procesným, určujúcim procesný postup urovnania medzinárodných investičných sporov. Z uvedeného vyplýva, že vypovedaním dohovoru členským štátom zahraniční investori s ich priamymi zahraničnými investíciami strácajú prístup k spoľahlivému spôsobu riešenia investičných sporov, ktorý je jedným zo základných faktorov rozhodujúcich pre umiestnenie investície zahraničného investora na území hosťovského štátu. Keď investor túto záruku stratí môžeme konštatovať ohrozenie zahraničnej investície zo strany hosťovského štátu.11 Následne problematickými zostávajú už začaté ICSID arbitráže voči hosťovskému štátu, ktorý dohovor vypovedal. Ako budú vykonané rozsudky voči štátu, ktorý po vydaní rozhodcovského rozsudku už nebude členom dohovoru, napriek tomu, že v čase začatia arbitráže ním bol? Ako uvádza Chovancová[11] [12] štát je povinný pokračovať v už začatej ICSID arbitráži, tzn. nie je oprávnený ju prerušiť a zvoliť alternatívnu metódu riešenia.

Druhým problémom v súvislosti s Washingtonským dohovorom je otázka charakteru dvojstranných investičných dohôd (Bilateral investment treaties, BITs). Je otázne či je možné BITs považovať za jednostranný súhlas s ICSID arbitrážou v zmysle Wash- ingtonského dohovoru. Keď dvojstranná dohoda o ochrane investícií zakotvuje len možnosť voľby arbitráže bez akýchkoľvek alternatív, nie je jasné, či je aj súhlasom oboch zmluvných strán dohody s ICSID arbitrážou v konkrétnom spore. Stanovisko viacerých autorov k tejto otázke je negatívne. Súhlas si vyžaduje aktívnu pozitívnu participáciu dvoch strán, pretože nie je jednostranným úkonom, a taktiež ICSID arbitráž je zvyčajne v BITs zakotvená ako jedna z viacerých možností, druhou možnosťou pre sporové strany môže byť napr. ad hoc arbitráž podľa Rozhodcovských pravidiel UNCITRAL.[13]

3.   Medzinárodné centrum pre riešenie investičných sporov (ICSID)

3.1.   ICSID a Skupina Svetovej banky

Skupina Svetovej banky (World Bank Group) je zoskupenie, ktoré združuje päť úzko prepojených subjektov - Medzinárodnú banku pre obnovu a rozvoj, Medzinárodné združenie pre rozvoj, Medzinárodnú finančnú korporáciu, Mnohostrannú agentúru pre investičné záruky a Medzinárodné centrum pre riešenie investičných sporov.[14] Spoločným poslaním piatich inštitúcií Skupiny Svetovej banky je riešenie celosvetového problému chudoby a zvyšovanie životnej úrovne.

3.2.   ICSID - základná charakteristika

Medzinárodné centrum pre ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia