Regionalizmus v presadzovaní medzinárodného mieru a bezpečnosti: K decentralizácií presadzovania medzinárodného mieru

Autor: Mgr. Adam Giertl
Zdroj: UPJŠ Košice

Abstrakt

Charta OSN predpokladá centralizáciu presadzovania medzinárodného mieru a bezpečnosti v rukách Bezpečnostnej rady OSN (čl. 24 Charty). Sledujúc cieľ napĺňania tejto úlohy, sú Bezpečnostnej rade zverené právomoci či už v oblasti pokojného riešenia sporov (kapitola VI), rozhodovať o „stave mieru" a v prípade porušenia má Bezpečnostná rada právomoc vykonať kolektívnu akciu - ktorá za splnenia určitých podmienok môže zahŕňať aj použitie sily (kapitola VII Charty - články 39 - 42). Všeobecné medzinárodné právo obsahuje imperatívny zákaz použitia sily. Právny poriadok uznáva niektoré výnimky z tohto všeobecného zákazu použitia sily. Jednak ide o vyššie spomínané kolektívne akcie podľa kapitoly VII Charty OSN, a tiež ide o prípady sebaobrany (individuálnej aj kolektívnej - článok 51 Charty OSN).

14.1    Úvod

Charta OSN predpokladá centralizáciu presadzovania medzinárodného mieru a bezpečnosti v rukách Bezpečnostnej rady OSN (čl. 24 Charty). Sledujúc cieľ napĺňania tejto úlohy, sú Bezpečnostnej rade zverené právomoci či už v oblasti pokojného riešenia sporov (kapitola VI), rozhodovať o „stave mieru" a v prípade porušenia má Bezpečnostná rada právomoc vykonať kolektívnu akciu - ktorá za splnenia určitých podmienok môže zahŕňať aj použitie sily (kapitola VII Charty - články 39 - 42). Všeobecné medzinárodné právo obsahuje imperatívny zákaz použitia sily.[1] Právny poriadok uznáva niektoré výnimky z tohto všeobecného zákazu použitia sily. Jednak ide o vyššie spomínané kolektívne akcie podľa kapitoly VII Charty OSN, a tiež ide o prípady sebaobrany (individuálnej aj kolektívnej - článok 51 Charty OSN).

Ďalší osobitný mechanizmus predstavuje kapitola VIII Charty OSN. Tá predpokladá existenciu oblastných dohôd alebo orgánov, ktoré by sa zaoberali riešeniami otázok medzinárodného mieru a bezpečnosti. Ustanovenia Charty vychádzajú z predpokladu, že tieto organizácie budú mať úlohu, ktorá dopĺňa úlohu Bezpečnostnej rady v oblasti mierového urovnania sporov ako aj v oblasti uplatňovania donucovacích opatrení Bezpečnostnej rady. Charta OSN vychádza z predpokladu, že tieto oblastné dohody a romány budú použité Bezpečnostnou radou na vykonanie akcie pod jej právomocou (článok 53). Od konca studenej vojny však pozorujeme vzostup regionálnych organizácií a to tak v kvantitatívnej ako aj v kvalitatívnej rovine. Niektoré z týchto organizácií majú od svojich počiatkov agendu medzinárodnej (spravidla regionálnej) kolektívnej bezpečnosti.[2] Hneď na úvod považujeme za potrebné poukázať na rozdiel medzi kolektívnou bezpečnosťou a kolektívnou sebaobranou. Kým kolektívna sebaobrana je odpoveďou na situáciu, keď sa jeden z členov organizácie stane obeťou ozbrojeného útoku (agresie), koncepciu kolektívnej bezpečnosti v regióne treba chápať voľnejšie.[3] Je zároveň zrejmé, že presadzovanie kolektívnej bezpečnosti ponúka širší záber nástrojov a postupov, než samotná sebaobrana, ktorá je vo svojej podstate obmedzená iba na odpoveď na ozbrojený útok (pozri článok 51 Charty OSN). Treba poukázať na to, že kým kolektívna sebaobrana slúži na obranu voči vonkajším hrozbám, koncept kolektívnej bezpečnosti má širší záber v tom ohľade, že predstavuje základ pre riešenie problému v rámci daného regiónu.[4] V predkladanom príspevku sa zaoberáme aktivitami medzinárodných regionálnych organizácií pri presadzovaní mieru a bezpečnosti v kontexte kapitoly VIII Charty OSN. Dôraz chceme klásť na vzťah týchto regionálnych štruktúr a Bezpečnostnej rady OSN. Príspevok má za cieľ priniesť úvahu o decentralizácii presadzovania medzinárodného mieru a bezpečnosti vo svetle zvyšujúceho sa významu regionálnych organizácií v tejto oblasti.

14.2     Orgány a dohody v zmysle kapitoly VIII

Aby bolo možné bližšie analyzovať úlohu orgánov a dohôd v zmysle kapitoly VIII, je nevyhnutné na úvod venovať priestor povahe týchto štruktúr a povahe hrozieb, ktorým môžu tieto štruktúry čeliť. Článok 52 Charty vymedzuje základný predpoklad, ktorý musia tieto štruktúry spĺňať aby ich bolo možné chápať v kontexte kapitoly VIII. Z povahy veci je zrejmé, že musí ísť v prvom rade o „oblastné", teda regionálne štruktúry. Rozsah pôsobenia konkrétnej štruktúry, na základe ktorého by bolo možné jednoznačne definovať, kedy pôjde o oblastný orgán a kedy už danú štruktúru nebude možné považovať za regionálnu Charta nevymedzuje. Možno povedať, že štáty zapojené vo fungovaní takéhoto orgánu, resp. dohody by mali byť nositeľmi určitých spoločných znakov (napríklad geografická blízkosť, prepojenosť kultúry atď.).[5] Charta OSN explicis verbis neustanovuje aká má byť povaha oblastnej dohody či orgánu. Pri pohľade na medzinárodno-politickú realitu je zrejmé, že pod týmto pojmom je nevyhnutné chápať predovšetkým medzinárodné medzivládne organizácie.[6] Úprava Charty bližšie neupresňuje o aký druh medzinárodnej organizácie v zmysle článku 52 ide. Jediné kritérium, ktoré kvalifikuje regionálnu organizáciu ako orgán v kontexte kapitoly VIII je to, že činnosť takejto organizácie musí byť v súlade s cieľmi a zásadami OSN.[7] Ako už bolo v samotnom úvode zmienené, Charta sa v tomto ustanovení obracia predovšetkým smerom na organizácie, ktoré sú spôsobilé pôsobiť dovnútra, skôr než navonok.[8] V zásade však možno povedať, že absencia rigidných definícií v Charte OSN umožňuje užitočnú mieru flexibility pri konanie skupiny štátov pri riešení problému, ktorého vhodným riešením je regionálna akcia. Takáto skupina štátov sa môže utvárať či už v rámci medzinárodnej organizácie založenej zmluvou, regionálnej organizácie regionálnej bezpečnosti a obrany, organizácií zaoberajúcimi sa všeobecným rozvojom daného regiónu, prípadne aj hospodárskymi zoskupení, alebo zoskupení zaoberajúcimi sa rôznymi politickými, ekonomickými alebo sociálnymi otázkami.[9] [10]

Na základe ustanovení Charty nie je možné presne vymedziť, kedy je naplnené kritérium regionality medzinárodnej organizácie. Ponúkajú sa rôzne možnosti výkladu. Možno sa stretnúť s názormi, že takáto medzinárodná organizácia by mala byť založená na princípoch geografickej blízkosti, kultúrnych lingvistických a historických prepojeniach a politickej jednote. Na druhej strane regionalitu možno vymedzovať aj negatívne - za regionálnu organizáciu sa bude považovať, každá nie univerzálna medzinárodná organizácia.[11] Ako poukazuje K. Korkelia, mnohé znaky determinujúce regionalitu (geografická blízkosť) nemusia byť relevantné, vzhľadom na to, že konkrétny štát môže geograficky patriť do určitého regiónu, avšak nebude členom medzinárodnej organizácie. Pojem región tak má skôr politický ako právny význam.[12] Keďže Charta OSN nešpecifikuje povahu medzinárodnej organizácie, niektoré medzinárodné organizácie (alebo kooperatívne zoskupenia) sa sami vo svojich zakladajúcich aktoch vyhlasujú za medzinárodné regionálne organizácie (napr. OAS, Organizácia Africkej jednoty (dnes AU), SNŠ, OBSE, ECOWAS atď.).[13]

Ods. 1 článku 52, hovorí o oblastných dohodách a orgánoch vytvorených za účelom riešenia otázok medzinárodného mieru. Toto vyjadrenie nevyhnutne implikuje skutočnosť, že taká organizácia musí byť vybavená tak kompetencne a musí byť spôsobilá nasadiť aj materiálne zdroje, tak aby mohla pôsobiť v rámci mandátu OSN.[14] Toto ustanovenie Charty však netreba vykladať, tak, že na akciu oblastného charakteru možno využiť iba medzinárodnú organizáciu, ktorá je zameraná medzinárodný mier a bezpečnosť. Ako ukazuje prax medzinárodného v rámci medzinárodného spoločenstva, aj regionálne organizácie pôvodne orientované iným smerom (napr. ekonomické zoskupenia ako ECOWAS, SADC), pri sledovaní svojho cieľa - dosiahnutia ekonomickej integrácie - museli vzhľadom na bezpečnostné riziká obrátiť svoju pozornosť smerom k presadzovaniu mieru a bezpečnosti. Napríklad v prípade ECOWAS sa ukázalo, že občianske vojny v Libérií a v Sierra Leone predstavovali hrozbu pre mier a politickú stabilitu v regióne, čo si vynútilo preorientovanie hlavného záberu činnosti organizácie od primárne ekonomických cieľov smerom k cieľom politickým.[15]

Ďalším ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU