Zákaz konkurencie v práve obchodných spoločností

Autor: JUDr. Martina Tekeliová
Zdroj: UPJŠ Košice

Abstrakt

Zákaz konkurencie ako právny inštitút v sebe spája súkromnoprávny aj verejnoprávny aspekt. Napriek uvedenému ide predovšetkým o súkromnoprávny inštitút. Obchodno-právna prax ešte nedala jednoznačné stanovisko k charakteru právnej úpravy zákazu konkurencie, z hľadiska kogentnosti či dispozitívnosti právnej normy. Výrazová rozmanitosť právnej úpravy zákazu konkurencie v Obchodnom zákonníku vynára úvahy o možnom terminologickom spresnení a zjednotený tejto právnej úpravy.

1.     Obchodnoprávne aspekty zákazu konkurencie

V práve obchodných spoločností má už tradične svoje miesto právny inštitút zákazu konkurencie. Obchodný zákonník vo svojich ustanoveniach výslovne upravuje tento inštitút, a to jednak všeobecne pre všetky formy obchodných spoločností, a jednak osobitne pre každú formu obchodnej spoločnosti a družstvo. Pojem zákaz konkurencie je vymedzený personálne aj vecne.

Pojem „zákaz konkurencie“ doslovne znamená „zákaz súťaženia“, čo však celkom nevystihuje podstatu tohto inštitútu. Keďže ide o dispozitívne ustanovenia, s výnimkou úpravy zákazu konkurencie pri spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá je kogentná, nemožno hovoriť o zákaze.[1]

Účelom ustanovení o zákaze konkurencie je ochrana samotnej spoločnosti pred špekulatívnym konaním jej orgánov a ich členov alebo spoločníkov.[2]

Zákaz konkurencie patrí medzi nástroje spôsobujúce obmedzenie práva podnikať. Právo podnikať patrí podľa čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd medzi hospodárske práva, a toto právo je možné obmedziť len zákonom. Dohodou strán preto nie je možné vzdať sa práva podnikať a to ani sčasti, prípadne po obmedzenú dobu, ak nie je zákonom pripustené takéto obmedzenie, ktoré vyplýva buď priamo zo zákona, alebo je zákonom dovolené dojednať dohodu strán v tomto zmysle (tzv. konkurenčná doložka).[3]

Verejná obchodná spoločnosť

Pre verejnú obchodnú spoločnosť je zákaz konkurencie definovaný v § 84 Obchodného zákonníka, podľa ktorého bez dovolenia ostatných spoločníkov nesmie spoločník podnikať v predmete podnikania spoločnosti, a to ani v prospech iných osôb. Spoločenská zmluva môže upraviť zákaz konkurencie inak.

Personálne sa zákaz konkurencie vzťahuje na všetkých spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti. Vecne je konkurenčné správanie sa definované podnikaním v predmete podnikania spoločnosti. Spoločník nesmie podnikať v predmete podnikania spoločnosti ani sám vo vlastnom mene, ani v mene a na účet tretej osoby, teda ako sprostredkovateľ alebo zástupca tretej osoby.

Spoločenská zmluva môže upraviť zákaz konkurencie vo verejnej obchodnej spoločnosti aj inak, ako je uvedené v ustanovení § 84 Obchodného zákonníka. Z dikcie prvej vety § 84 Obchodného zákonníka možno odvodiť, že účelom právnej úpravy zákazu konkurencie vo verejnej obchodnej spoločnosti je zabezpečiť, aby bez súhlasu ostatných- rozumieme všetkých spoločníkov, nemohol spoločník sám realizovať činnosť, ktorá konkuruje činnosti danej verejnej obchodnej spoločnosti. Súhlas alebo dovolenie môže byť výslovne zakotvené generálne v spoločenskej zmluve, pri založení spoločnosti, alebo neskôr. Súhlas s podnikaním v predmete podnikania verejnej obchodnej spoločnosti možno udeliť aj ad hoc v rozhodnutí spoločníkov prijatom jednomyseľne. Týmto je zvýraznený osobný charakter verejnej obchodnej spoločnosti. Z hľadiska času by súhlas s takouto činnosťou mal predchádzať samotnému výkonu tejto činností. Dovolávať sa porušenia ustanovení o zákaze konkurencie prislúcha len spoločnosti, neskorší súhlas nie je nevyhnutný apostačuje aj pasivita zo strany spoločnosti. Spoločnosť si nároky vyplývajúce z porušenia zákazu konkurencie nemusí uplatniť.

Formulácia prvej vety § 84 Obchodného zákonníka, v spojení s druhou vetou sa na prvý pohľad vzájomne vylučujú. Samotná prvá veta bez druhej vety implikuje pravidlo, podľa ktorého s dovolením ostatných spoločníkov môže spoločník podnikať v predmete podnikania spoločnosti. Dovolenie môže byť aj generálne, a teda absolútne vylúčiť zákaz konkurencie v spoločnosti. Samostatne z druhej vety by bolo možné vyvodiť záver, že ide o jednostranne kogentnú normu, ktorá dovoľuje odchýliť sa od zákonnej úpravy len smerom k prísnejšej právnej úprave.

Aj napriek takejto formulácii považujeme ustanovenie § 84 Obchodného zákonníka ako celok za jednostranne kogentné ustanovenie. To znamená, že zákaz konkurencie nemožno, ani v spoločenskej zmluve, ani rozhodnutím spoločníkov en block zrušiť, a teda vylúčiť jeho aplikáciu. Naopak vlastná vnútro- spoločenská úprava môže byť prísnejšia ako je zákonná právna úprava.

V Českej republike je zákaz konkurencie upravený v § 109 zákona č. 90/2012 Sb. Zákona o obchodních korporacích[4] Vzhľadom na osobný charakter tejto spoločnosti, kde na rozhodnutiach participujú všetci spoločníci a rozhodnutia sa prijímajú spoločným konsenzom všetkých spoločníkov právna úprava je takmer identická v Slovenskej republike a v Českej republike. Aj keď Obchodný zákonník neustanovuje, že je potrebné dovolenie všetkých ostatných spoločníkov expresis verbis, z charakteru rozhodovania vo verejnej obchodnej spoločnosti vyplýva, že je potrebný súhlas všetkých spoločníkov. Rozdiel spočíva v tom, že česká právna úprava zakazuje naviac aj sprostredkúvať obchody spoločnosti pre iného. Obmedzenie sa vzťahuje aj na pôsobenie vo funkcii člena štatutárneho orgánu alebo iného orgánu obchodnej spoločnosti.

Komanditná spoločnosť

Ustanovenie § 99 Obchodného zákonníka obsahuje zákaz konkurencie pre komanditnú spoločnosť. Podľa tejto úpravy zákaz konkurencie neplatí pre komanditistu, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Z uvedeného vyplýva, že zákaz konkurencie sa v plnom rozsahu vzťahuje na komplementárov. Ide o normu jednostranne kogentnú, ktorá umožňuje rozšíriť zákaz konkurencie aj na komanditistov. Neumožňuje však vylúčiť zákaz konkurencie pre komplementárov. Pokiaľ ide o vecný rozsah zákazu konkurencie je rovnaký ako v prípade verejnej obchodnej spoločnosti.

Česká právna úprava neobsahuje osobitné stanovenia o zákaze konkurencie pre komanditnú spoločnosť.[5] Primerané použitie ustanovení o verejnej obchodnej spoločnosti znamená aj aplikáciu ustanovenia o zákaze konkurencie na komplementárov.

Spoločnosť s ručením obmedzeným

Ustanovenie § 136 Obchodného zákonníka obsahuje úpravu zákazu konkurencie pre spoločnosť s ručením obmedzeným.[6] Osobný rozsah zákazu konkurencie v spoločnosti s ručením obmedzeným sa ex lege týka konateľov a podľa § 139 ods. 4 Obchodného zákonníka aj členov dozornej rady. Dispozitívna právna norma umožňuje rozšíriť zákaz konkurencie aj na spoločníkov spoločnosti.

Vecný rozsah zákazu konkurenčného správania je determinovaný štyrmi okruhmi aktivít.

Ad 1) Konateľ nesmie vo vlastnom mene, alebo na svoj účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti. Okruh obchodov, ktoré postihuje zákaz konkurenčného jednania je koncipovaný veľmi široko. V prípade niektorých obchodov bude problematické dokazovanie o ich súvislosti s podnikateľskou činnosťou spoločnosti. Napríklad ak spoločnosť s ručením obmedzeným podniká v oblasti krajčírstva a konateľ spoločnosti bude uzatvárať kúpne zmluvy za účelom nákupu textilu za zvýhodnených podmienok pre seba samého. Ex ratio vyplýva, že postihnuté by mali byť predovšetkým obchody, ktoré súvisia s hlavnou podnikateľskou činnosťou spoločnosti s ručením obmedzeným. Dôslednou aplikáciou predmetného ustanovenia Obchodného zákonníka je potrebné dospieť k záveru, že súvislosť s podnikateľskou činnosťou spoločnosti môže byť daná vo vzťahu ku ktorémukoľvek predmetu podnikania spoločnosti. Praktickým dôsledkom porušenia zákazu konkurencie je, že takýmto konaním konateľa dochádza k zúženiu uzatvorených obchodov v mene spoločnosti, a to v prospech konateľa spoločnosti.

Ad 2) Konateľ nesmie sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti. Uvedené konanie bude najjednoduchšie preukázať, ak existuje písomná sprostredkovateľská zmluva uzatvorená medzi konateľom a treťou osobou. Spravidla však pôjde o konanie konateľa bez existencie písomnej sprostredkovateľskej zmluvy, keď výsledkom rokovaní spoločnosti s ručením obmedzeným zastúpenej konateľom s iným podnikateľským subjektom bude uzatvorenie obchodu medzi podnikateľským subjektom a treťou osobou, ktorej konateľ sprostredkoval takýto obchod. Takýmto konaním konateľa dochádza k zúženiu uzatvorených obchodov v mene spoločnosti, a to v prospech tretej osoby odlišnej od konateľa. Konateľ tu nezískava priamo obchod, ale nejaký prospech za sprostredkovanie obchodu od tretej osoby.

Najvyšší súd SR sa v tejto súvislosti zaoberal otázkou provízie vyplatenej na základe sprostredkovateľskej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným ako záujemcom a konateľom spoločnosti- živnostníkom ako sprostredkovateľom. Správca dane neuznal ako daňový výdavok provízie vyplatené na základe takejto zmluvy o sprostredkovaní z dôvodu, že nebolo preukázané účelné vynaloženie daňového výdavku na dosiahnutie, zabezpečenie, udržanie príjmu. To v danom prípade nebolo preukázané z dôvodu, že spoločnosť mala činnosť, ktorú si objednala u sprostredkovateľa- konateľa spoločnosti, v predmete svojho podnikania, a teda nebolo dôvodné zabezpečovať si túto činnosť nepriamo- sprostredkovane prostredníctvom sprostredkovateľa, ale bolo možné túto činnosť realizovať priamo vo svojom mene spoločnosťou s ručením obmedzeným.[7]

Ad 3) Konateľ sa nesmie zúčastňovať na podnikaní inej spoločnosti s neobmedzeným ručením, teda ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komplementár komanditnej spoločnosti.

Tento zákaz však obsahovo nepatrí do inštitútu zákazu konkurencie, pretože takýto zákaz platí pre konateľa bez ohľadu na to, čo je predmetom podnikania „inej spoločnosti“, v ktorej by pôsobil ako spoločník s neobmedzeným ručením. Tento inštitút patrí medzi obmedzenia v podnikaní, ktoré sú v zákone upravené v záujme ochrany veriteľov.[8]

Ad 4) Konateľ nesmie vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa.

Právna teória aj prax zaujímajú jednoznačné stanovisko k tomu, čo sa rozumie podnikaním v predmete podnikania spoločnosti. Dôležitá je skutočná aktivita, činnosť ktorú osoba v pozícii člena štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu, prípadne spoločníka vykonáva. Naopak existencia rovnakých predmetov podnikania zapísaných v obchodnom registri, alebo živnostenskom registri pre spoločnosť a pre spoločníka alebo konateľa, bez faktického vykonávania tejto činnosti ešte sama o sebe neznamená porušenie zákazu konkurencie.

Nie je porušením zákazu konkurencie ak spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným získa živnostenské oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom činnosti ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia