Vytváranie fakultatívnych orgánov v obchodných spoločnostiach

Autor: Martin Kochan
Zdroj: UPJŠ Košice

Abstrakt

Tak ako každá fyzická osoba, tak aj právnicka osoba, hoci je umelým subjektom vytvoreným pred zákonom, musí prejavovať svoju vôľu navonok. Tento výkon uskutočnuje prostredníctvom fyzických osôb, ktoré pôsobia v jednotlivých orgánoch obchodnej spoločnosti. Tak ako pôsobenie navonok, aj pôsobenie dovnútra spoločnosti, resp. jej vnútorna organizácia je pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti veľmi dôležitá. To nás nepriamo vprivádza k deleniu obchodných spoločnosti na tie zo zložitou vnútornou štruktúrou (spravidla pôjde o veľké spoločnosti) a na tie, ktorým pre riadne fungovanie postačuje jednoduchá organizačná štruktúra (spravidla malé obchodné spoločnosti, napr. jednoosobové s.r.o.). Práve správne organizačné riadnenie spoločnosti zabezpečuje jej konkurencie schopnosť a v konečnom dôsledku aj existenciu.

Úvod

Tak ako každá fyzická osoba, tak aj právnicka osoba, hoci je umelým subjektom vytvoreným pred zákonom, musí prejavovať svoju vôľu navonok. Tento výkon uskutočnuje prostredníctvom fyzických osôb, ktoré pôsobia v jednotlivých orgánoch obchodnej spoločnosti. Tak ako pôsobenie navonok, aj pôsobenie dovnútra spoločnosti, resp. jej vnútorna organizácia je pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti veľmi dôležitá. To nás nepriamo vprivádza k deleniu obchodných spoločnosti na tie zo zložitou vnútornou štruktúrou (spravidla pôjde o veľké spoločnosti) a na tie, ktorým pre riadne fungovanie postačuje jednoduchá organizačná štruktúra (spravidla malé obchodné spoločnosti, napr. jednoosobové s.r.o.). Práve správne organizačné riadnenie spoločnosti zabezpečuje jej konkurencie schopnosť a v konečnom dôsledku aj existenciu.

Jednotlivé obchodné spoločnosti vytváraju na svoje riadenie (navo- nok/dovnútra) orgány. Množtvo a kompetencie orgánovbude závisieť od veľkosti a zložitosti danej obchodnej spoločnosti, pričom sa v zmysle vyššie uvedeného delenia spravidlá jedná o prvú skupiny obchodných spoločností. Cieľom tejto práce je poskytnúť náčrt týkajúci sa vytvárania fakultatívnych orgánov, zároveň sa práca venuje viacerým vzťahom, ktoré v súvislosti zo zriadením takéhoto orgánu vznikajú. Svoje tvrdenia aplikujem na spoločnosť s ručením obmedzeným. Je potrebné uviesť, že daná problematika je právnou obcou málo diskutovaná, až opomenutá, aj z toho dôvodu je značná časť práce tvorená mojimi vlastnými právnymi názormi (vychá- dzajucími najmä z analógie), zároveň uvádzam, že rozsah príspevku je v určitom limitujúci voči jeho komplexnosti.

1.   Fakultatívny orgán spoločnosti s ručením obmedzeným

Obchodný zákonník1 upravuje druhy a počet jednotlivých orgánov samostatne pri každej forme obchodnej spoločnosti. Právna teória delí tieto orgány na obligatórne a fakultatívne. Podstatnou črtou obligatórnych orgánov je, že spoločnosť ich povinne vytvára pri založení spoločnosti. Naopak zdriadenie fakultatívnych je plnej moci obchodnej spoločnosti. Toto oprávnenie vyplýva zo súkromnoprávnej povahy obchodných spoločností, kedy sa neuplatňuje numerus clausus, inak povadané „čo právo nezakazuje je dovolené“. V tomto [1] prípade je možné túto zásadu brať v najširšom možnom rozsahu, keďže Obchodný zákonník takéto orgány neupravuje[2], avšak je potrebné podotknúť, že ich vytvorenie predpokladá. Ustanovenie § 173 ods. 1 písm. f) ObZ: „Stanovy musia obsahovať: počet členov predstavenstva, dozornej rady alebo iných orgánov, ako aj vymedzenie ich pôsobnosti a spôsob rozhodovania,".

Pri posudzovaní toho, čo je dôležité na vymedzenie fakultatívneho orgánu, sa inšpirujem vymedzením obligatórnych orgánov. Obligátorne orgány sú identifikovateľné nasledujucími znakmi: zriadenie na základe zákona, ktorý dostatočným spôsobom upravuje ich pôsobnosť, určité pomenovanie, vymedzený spôsob kreovania, vzájomné rozdelenie právomoci, úprava vzťahov s ostatnými subjektmi v rámci spoločnosti, spôsob rohodova- nia, začlenenie do systému orgánov, vymedzenie práv a povinností jednotlivých členov, regulácia vzájomných vzťahov medzi členmi orgánov a subjektami vo vnútri spoločnosti a pod. Práve tieto vlastnosti bude potrebné definovať aj pri zriaďovaní fakultatívneho orgánu.

Ešte pred pristúpením k definícii fakultatívneho orgánu, považujem za potrebné venovať pozornosť dozornej rade spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorú spoločnosť nezriaďuje obligatórne, ale toto oprávnenie zveruje Obchodný zákonník spoločníkom spoločnosti. Dozornú radu je možné zriadiť tak počas existencie spoločnosti, ako aj ku dňu vzniku spoločnosti. V prvom ajdruhom prípade sú informácie o jej zriadení obsahom spoločenskej zmluvy (§ 137 ObZ). V prípade vzniku dozornej rady ku dňu vzniku spoločnosti je potrebné, aby boli obsahom spoločneskej zmluvy mená, bydliská a rodné čísla prvých členov dozornej spoločnosti. Ak dôjde k ich odvolaniu s funkcie počas existencie spoločnosti, nie je potrebná zmena spoločenskej zmluvy. „Každá zmena pri kreovaní člena dozornej rady sa premietne zápisom zmeny do obchodného registra. Avšak pri zmene počtu členov dozornej rady je potrebná zmena spoločenskej zmluvy."[3]Účinné je taktiež ustanovenie odkladacej podmienky zriadenia dozornej rady, napr. viazanie vzniku na určitý počet zamestnancov, alebo výšku obchodného imania. Vtedy je nevyhnutné, aby boli mená členov dozornej rady ustanovené priamo v spoločenskej zmluve, nakoľko dozorná rada bude zriadená až po splnení uvedených podmienok.[4] Forma vzťahu medzi členom dozornej rady a obchodnou spoločnosťou nie je vopred daná. Negatívne vymedzuje predmetný vzťah Patakyová:

 

„Člen dozorného orgánu spoločnosti nevykonáva závislú prácu[5] [6], ktorá je charakteristická pre zamestnancov spoločnosti."6 Zdieľam uvedený názor, snáď pre konkretizáciu dodávam, že daný vzťah je súkromnoprávnej povahy, kde rovnosť zmluvných strán je jednou zo základných princípov. Pri hľadaní riešenia sa môžeme oprieť o dispozitávne ustanovenie § 66 ods. 3 ObZ, v zmysle ktorého absencia zmluvy o výkone funkcie spôsobuje subsumáciu vzťahu pod ustanovenia o mandátnej zmluve. Hlavných rozdielom je od- platnosť a odborná starostlivosť mandatára pri výkone funkcie. Pri voľbe zmluvy o výkone funkcieje úprava uvedené náležitosti na vôli strán (avšak netreba zabúdať na § 139 ods. 4 v prepojení s § 135a ObZ). Podstatným ustanovením pre predmetný vzťah je § 261 ods. 6 ObZ, definujúci ho ako absolútny obchod (výlučná subsumácia pod obchodnoprávnu úpravu).

Právna úprava dozornej rady, v zmysle ObZ, ma veľký inšpiratívny význam pri vytváraní fakultatívnych orgánov. Napriek tomu ju nie možné považovať za fakultatívny orgán v pravom slova zmysle. Hlavným argumentom podporujúcim dané tvrdenie jepodklad právnej regulácie zriadenia (Obchodný zákonník), pričom práve jej absenciu je možné považovať za jednu zo základných vlastností.

Pri hľadaní korektnej definície fakultatívneho orgánu, si je nutné uvedomiť, že ho nemôžeme stotožniť s pracovným oddelením spoločnosti, ktoré sústreďuje zamestnancov venujúcich sa určitému typu práce, pričom na čele tohto oddelenia je vedúci zamestnanec. Som toho nározu, že fakultatívny orgán je potrebné stožnovať s orgánom typu dozorná rada, najmä čo sa týka jeho právomocí, spôsobe kreaovania a vzťahu zo samotnou spoločnosťou. Pre lepšiu ilustráciu a správne pochopenie uvádzame vyfabulovaný úrivok:

5. Výrobná sekcia

5.1     Základnou úlohou výrobnej sekcie je najmä zabezpečenie objednávania vstupných materiálov pre výrobu, zabezpečenie kontinuálneho priebehu výroby a kontrola kvality výroby. Výrobná sekcia sa primárne a aktívne podieľa na tvorbe hospodárskeho výsledku spoločnosti a tvorbe jej príjmov.

5.2     Výrobnú sekciu spoločnosti riadi a za jej riadnu činnosť zodpovedá riaditeľ výrobnej sekcie. Kľúčovou úlohou tejto sekcie je najmä vývoj a výroba nových produktov spoločnosti, zdokonaľovanie výroby osvedčených produktov v snahe zväčšiť konkurencieschopnosť spoločnosti na tuzemskom a zahraničnom relevantnom trhu a zvýšiť jej podiel na trhu.

5.3    Riaditeľ výrobnej sekcie je oprávnený rozhodovať a podpisovať za spoločnosť listiny a dokumenty týkajúce sa činnosti výrobnej sekcie, ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU