Fakultatívne obchody a aplikačné problémy

Úvod

Pri posudzovaní záväzkových vzťahov je nutné si ozrejmiť, akými ustanoveniami sa bude takýto vzťah riadiť, najmä vzhľadom na dualizmus v oblasti záväzkových vzťahov obsiahnutých v Občianskom zákonníku (ďalej len OZ) alebo Obchodnom zákonníku (ďalej len ObZ). Záväzkový vzťah bude obchodnoprávnym vzťahom, ak povaha subjektov alebo činnosť, ktorú vykonávajú, resp. obsah ich právneho vzťahu, spĺňajú podmienky ObZ1 na to, aby sme ich vzťah mohli definovať ako absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo relatívny obchodný záväzkový vzťah. Relatívne obchodné záväzkové vzťahy sú vzťahy, ktorých zmluvné strany sú podnikateľmi resp. subjektmi verejného práva a činnosť, ktorú zmluva pokrýva patrí do ich podnikateľskej činnosti resp. touto činnosťou pokrývajú verejné potreby alebo vlastnú prevádzku. Absolútne obchodné záväzkové vzťahy sú zase vzťahy, ktoré spadajú pod definíciu §261 ods. 3 a nasl. Dominantným znakom absolútnych obchodných záväzkových vzťahov nie je povaha subjektov, ale obsahová náplň ich vzťahu.[1] [2]

1.     Niekoľko poznámok k tzv. fakultatívnym obchodom

Záväzkové vzťahy, ktoré nespĺňajú kritéria nato, aby sme ich mohli definovať ako relatívne alebo absolútne záväzkové vzťahy, sa stále môžu riadiť ustanoveniami ObZ, ak spoločnou dohodou zmluvných strán dôjde k aplikácii §262 ObZ. Táto dohoda však musí byť písomná. Aj keď si strany medzi sebou uzatvoria zmluvu, pri ktorej sa nevyžaduje písomná forma, samotná voľba ObZ musí byť písomná. Týmto spôsobom dochádza k rozšíreniu pôsobnosti ObZ na záväzkové vzťahy, ktoré by sa inak riadili ustanoveniami OZ a tak sa strany vyhnú kogentným ustanoveniam OZ. Napriek tomu, že strany využijú túto možnosť a zvolia si režim ObZ, nevylučujú subsidiárne pôsobenie OZ ako lexgeneralis. Aplikácia § 262 ObZ tak bude mať uplatnenie v prípade, ak pôjde o vzťah, ktorý nemožno podradiť ustanoveniam ObZ podľa §261.

Strany si týmto spôsobom zvolia ObZ ako celok. Nie je však vylúčené, aby si zmluvné strany zvolili aplikáciu iba jednotlivých ustanovení ObZ na svoje konkrétne práva a povinnosti. V tomto prípade však pôjde o vedľajšie zmluvné dojednanie, čo je inštitútom občianskoprávnej zmluvy aj s dôsledkami viazanosti kogentnými ustanoveniami OZ[3] a vymyká sa spod inštitútu fakultatívnych obchodov §262 ObZ.

2.     Voľba ObZ a zabezpečovací právny vzťah

Vo všeobecnosti platí, že zabezpečovací právny vzťah ako vedľajší (akcesorický) právny vzťah, sleduje režim hlavného záväzku. Pri dohode zmluvných strán o voľbe ObZ však musí byť splnená jedna z dvoch, alternatívne uvedených zákonných požiadaviek nato, aby sa zabezpečovací vzťah riadil režimom hlavného záväzku (v prípade fakultatívnych obchodov režimom ObZ).[4] Prvá zákonná podmienka je prejavenie súhlasu osoby, ktorá poskytuje zabezpečenie s voľbou režimu ObZ. Zákon síce nevyžaduje písomnú formu na prejavenie takéhoto súhlasu, avšak v záujme právnej istoty je nevyhnutné, aby sa takýto prejav vôle zakotvil v písomnej podobe. Druhou, nemenej vágnou podmienkou je vedomosť ...