Spätné účinky rozhodnutia o predĺžení lehoty väzby

Autor: JUDr., Tibor Timár
Udalosť: Právne listy

Abstrakt

Článok sa zaoberá problematikou spätných účinkov uznesenia o predĺžení lehoty trvania väzby s poukazom na konkrétne rozhodnutia Ústavného a Najvyššieho súdu SR

„Spät­né“ účin­ky roz­hod­nu­tia o predĺže­ní le­ho­ty väz­by vo svet­le vý­kla­du te­leolo­gic­kej re­duk­cie ve­rus vy­jad­re­ný ná­zor ob­haj­cu na ne­kon­form­ný vý­klad v jed­nom roz­hod­nu­tí Ústav­né­ho sú­du SR



Ob­me­dzenie osob­nej slo­bo­dy v tres­tnom ko­na­ní je vždy veľ­mi cit­li­vo vní­ma­ná sku­toč­nosť, a to naj­mä zo stra­ny sú­dov (sud­cov) a ob­haj­cov, kto­rí za­stu­pu­jú prá­va svo­jich man­dan­tov (ob­vi­ne­ných). V os­tat­nom ča­se sa v roz­ho­do­va­cej praxi všeo­bec­ných sú­dov ako aj Ústav­né­ho sú­du SR vo vzťa­hu k niek­to­rým pro­ces­ným otáz­kam a prá­vam ob­vi­ne­né­ho vy­tvo­ril sta­bi­li­zač­ný pr­vok pri roz­ho­do­va­ní, av­šak pod­stat­ná časť pro­ces­ných otá­zok je aj v sú­čas­nos­ti v rám­ci roz­hod­nu­tí ne­jed­not­ná. V tom­to člán­ku sa ve­nu­jem jed­né­mu zo oje­di­ne­lých pro­ces­ných otá­zok, kto­ré sa mô­žu stať pri roz­hod­nu­tiach o väz­be, a to si­tuá­cii, keď Ústav­ný súd zru­ší roz­hod­nu­tie všeo­bec­né­ho sú­du o väz­be v ta­kom ča­so­vom roz­hra­ní, že je pot­reb­né po­sú­diť dodr­ža­nie zá­kon­nej le­ho­ty pre roz­hod­nu­tie o väz­be kon­tra spät­ná účin­nosť ta­ké­ho­to roz­hod­nu­tia.



Roz­hod­nu­tím Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky zo dňa 04.12.2013, sp. zn. 1 Tost 35/2013 (ďa­lej aj „roz­hod­nu­tie o väz­be“ v prís­luš­nom gra­ma­tic­kom tva­re) bo­lo roz­hod­nu­té o za­miet­nu­tí sťaž­nos­ti v tom ča­se ob­ža­lo­va­né­ho MP a ne­bo­la nah­ra­de­ná väz­ba ob­ža­lo­va­né­ho doh­ľa­dom pro­bač­né­ho a me­diač­né­ho úrad­ní­ka. To­mu­to roz­hod­nu­tiu Naj­vyš­šie­ho sú­du SR pred­chá­dzal dnes už všeo­bec­ne zná­my a pertrak­to­va­ný a všeo­bec­ný­mi súd­mi up­lat­ňu­jú­ci Ná­lez Ústav­né­ho sú­du SR zo dňa 05.06.2013, sp. zn. II. ÚS 67/2013 (ďa­lej aj „Ná­lez“ v prís­luš­nom gra­ma­tic­kom tva­re), v kto­rom Ústav­ný súd SR vzhlia­dol po­ru­še­nie zá­klad­ných práv sťa­žo­va­te­ľa, a sú­čas­ne zru­šil pred­chá­dza­jú­ce roz­hod­nu­tie o väz­be kon­krét­ne Uz­ne­se­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky zo dňa 04.12.2012, sp.zn. 1 Tost 43/2012 v čas­ti za­miet­nu­tia sťaž­nos­ti ob­ža­lo­va­né­ho.


Naj­dô­le­ži­tej­šou práv­nou otáz­kou pred roz­hod­nu­tím Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky o väz­be bo­lo, či po zru­še­ní pô­vod­né­ho Uz­ne­se­nia Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky zo dňa 04.12.2012, sp.zn. 1 Tost 43/2012 pred­met­ným Ná­le­zom Ústav­né­ho sú­du SR zo dňa 05.06.2013, sp. zn. II. ÚS 67/2013 je mož­né vzhliad­nuť za­cho­va­nie le­hôt v zmys­le § 76 ods.3 Tres­tné­ho po­riad­ku pr­vej ve­ty za bod­ko­čiar­kou. Ústav­ný súd SR v ná­le­ze Ústav­né­ho sú­du SR zo dňa 05.06.2013, sp. zn. II. ÚS 67/2013 kon­šta­to­val, že po­ru­šo­va­teľ (NS SR) mu­sí uve­de­nú sku­toč­nosť za­cho­va­nia le­ho­ty ako pod­stat­nú skú­mať pred roz­hod­nu­tím, pri­čom neuvie­dol práv­ne zá­väz­ný ná­zor na vý­klad uve­de­nej práv­nej si­tuácie, iba kon­šta­to­val mož­nosť pou­ži­tia nap­rík­lad te­leolo­gic­ké­ho vý­kla­du vo for­me te­leolo­gic­kej re­duk­cie. Ústav­ný súd SR len kon­šta­to­val, že Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky sa mu­sí vy­spo­ria­dať s tým, či po zru­še­ní je­ho pô­vod­né­ho roz­hod­nu­tia o väz­be je mož­né pou­žiť pra­vid­lo o za­cho­va­ní le­ho­ty uve­de­nej v us­ta­no­ve­ní § 76 ods.3 Tres­tné­ho po­riad­ku, ale­bo či je mož­né pou­žiť te­leolo­gic­ký vý­klad, kto­rý by za­lo­žil roz­hod­nu­tie o väz­be s tzv. spät­nou účin­nos­ťou.



Z roz­hod­nu­tia o väz­be sťa­žo­va­te­ľa je zrej­mé (str. 7 a str.8), že Naj­vyš­ší súd Slo­ven­skej re­pub­li­ky má za to, že nie je mož­né us­ta­no­ve­nie o za­cho­va­ní le­ho­ty up­ra­ve­né § 76 ods.3 čas­ti za bod­ko­čiar­kou Tres­tné­ho po­riad­ku pou­žiť tzv. me­cha­nic­kým spô­so­bom (me­cha­nic­ky ap­li­ko­vať), ale pou­ži­tím te­leolo­gic­ké­ho vý­kla­du (ne­ved­no bliž­šie akým spô­so­bom tak či­nil a vy­lo­žil zá­kon, keď­že v tej­to čas­ti je roz­hod­nu­tie pod­ľa môj­ho ná­zo­ru znač­ne nep­res­kú­ma­teľ­né) a dos­pel k zá­ve­ru, že v tom­to prí­pa­de me­cha­nic­ké pou­ži­tie us­ta­no­ve­nia § 76 ods.3 Tres­tné­ho po­riad­ku nie je mož­né. Aký od­raz na­šiel te­leolo­gic­ký vý­klad a aké bo­lo je­ho sku­toč­né pou­ži­tie a v čom spo­čí­va­lo z roz­hod­nu­tia o väz­be Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky ne­vyp­lý­va a nie je mož­né ho vzhliad­nuť (keď­že pod­ľa mňa má ne­dos­ta­toč­né od­ôvod­ne­nie).



Je­di­nou práv­nou ar­gu­men­tá­ciou v tom­to sme­re (ne­ved­no, či te­leolo­gic­ké­ho vý­kla­du) je kon­šta­to­va­nie Naj­vyš­šie­ho sú­du Slo­ven­skej re­pub­li­ky, že nie je mož­né na­ru­šiť kon­ti­nui­tu ko­na­nia vzhľa­dom na fak­tog­ra­fiu tres­tné­ho ko­na­nia a väz­by MP, keď­že v ča­se roz­ho­do­va­nia bol MP ako ob­ža­lo­va­ný už v tzv. súd­nej väz­be, na zá­kla­de iné­ho roz­hod­nu­tia Naj­vyš­šie­ho sú­du SR podľ § 238 Tres­tné­ho po­riad­ku (kto­ré nad­vä­zo­va­lo na pred­met­ným Ná­le­zom ÚS SR zru­še­né Uz­ne­se­nie NS SR zo dňa 04.12.2012 sp.zn. 1 Tost 43/2012). Ak by bo­la na­ru­še­ná pred­met­ná kon­ti­nui­ta priš­lo by pod­ľa NS SR k fak­tic­kej ne­gá­cii me­dzi­tým­nych roz­hod­nu­tí o väz­be MP ako sťa­žo­va­te­ľa. Iné práv­ne od­ôvod­ne­nie pod­stat­nej a zá­klad­nej práv­nej otáz­ky za­cho­va­nia le­ho­ty v roz­hod­nu­tí NS SR nie je mož­né vzhliad­nuť. Pre práv­ny po­ria­dok ve­ci je pot­reb­né uviesť, že uve­de­né od­ôvod­ne­nie pou­ži­tia te­leolo­gic­ké­ho vý­kla­du vo vzťa­hu k za­cho­va­niu le­ho­ty a pou­ži­tia us­ta­no­ve­nia § 76 ods.3 čas­ti za bod­ko­čiar­kou Tres­tné­ho po­riad­ku je pod­ľa ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU