O "výrobe marihuany z marihuany" a držbe živej rastliny konope

Autor: JUDr., Peter Šamko
Udalosť: Právne listy

Abstrakt

Príspevok sa zaoberá spornou otázkou ako správne kvalifikovať neoprávnenú držbu živých rastlín konope ako aj tým, či spracovanie živej rastliny možno označiť za výrobu, pričom k uvedenej problematike plánuje NS SR zaujať zjednocujúce stanovisko.

Naj­vyš­ší súd SR plá­nu­je v doh­ľad­nej do­be vy­dať zjed­no­cu­jú­ce sta­no­vis­ko, kto­rým by zjed­no­til ne­jed­not­ný vý­klad a ap­li­ká­ciu us­ta­no­ve­ní Tres­tné­ho zá­ko­na a to oh­ľad­ne tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 Tr. zák. a pod­ľa § 173 Tr. zák. (návrh na za­uja­tie sta­no­vis­ka je uve­de­ný na kon­ci toh­to prís­pev­ku).

Ide tu te­da hlav­ne o správ­ne práv­ne po­sú­de­nie neop­ráv­ne­nej dr­žby ži­vých ras­tlín ko­no­pe (tzv. ži­vé ras­tli­ny na ko­re­ni v rôz­nych štá­diách vý­vo­ja). Naj­vyš­ší súd SR tak chce uro­biť na pod­kla­de dvoch svo­jich od­liš­ných roz­hod­nu­tí, keď v uz­ne­se­ní sp. zn. 2 Tdo 74/2013 zo dňa 28.01.2014 dos­pel k zá­ve­ru, že neop­ráv­ne­ná dr­žba ži­vých ras­tlín ko­no­pe ako aj sa­de­níc tej­to ras­tli­ny napĺňa zna­ky do­ko­na­né­ho tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 ods. 1 písm. a) (vý­ro­ba), písm. c) (za­do­vá­že­nie), písm. d) (pre­cho­vá­va­nie) Tr. zák. (v návr­hu sta­no­vis­ka ide o roz­hod­nu­tie uve­de­né pod bo­dom A). Nap­ro­ti to­mu, Naj­vyš­ší súd SR v uz­ne­se­ní sp. zn. 3 Tdo 43/2012 zo dňa 13.02.2013 dos­pel k zá­ve­ru, že neop­ráv­ne­ná dr­žba ži­vých ras­tlín ko­no­pe napĺňa zna­ky tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 173 ods. 1 Tr. zák., na­koľ­ko ide len o pred­met ur­če­ný na vý­ro­bu omam­nej lát­ky (v návr­hu sta­no­vis­ka ide o roz­hod­nu­tie uve­de­né pod bo­dom B).

Z návr­hu na za­uja­tie sta­no­vis­ka Naj­vyš­šie­ho sú­du SR mož­no te­da vy­vo­diť, že má am­bí­ciu zjed­no­tiť súd­nu prax naj­mä v otáz­ke

a) správ­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cie v prí­pa­doch, keď sú za­is­te­né ži­vé ras­tli­ny ma­ri­hua­ny (t. j. ras­tli­ny na ko­re­ni) ako aj ži­vé ras­tli­ny ma­ri­hua­ny v rôz­nych štá­diách vý­vo­ja (nap­rík­lad sa­de­ni­ce).

b) roz­sa­hu či­nu pod­ľa § 172 Tr. zák. pri ras­tli­nách ro­du Can­na­bis a prí­pad­ne aj dať od­po­veď ako de­fi­no­vať „ob­vyk­le jed­no­ra­zo­vú dáv­ku“ ma­ri­hua­ny.

A/ Práv­na kva­li­fi­ká­cia v prí­pa­doch pes­to­va­nia a nás­led­né­ho spra­co­vá­va­nia ži­vých ras­tlín ko­no­pe (som ná­zo­ru, že nie je správ­na ani v roz­hod­nu­tí Naj­vyš­šie­ho sú­du SR uve­de­né­ho pod bo­dom A návr­hu sta­no­vis­ka a ani v roz­hod­nu­tí uve­de­nom pod bo­dom B návr­hu sta­no­vis­ka)

V pr­vom ra­de je nut­né uviesť, že ur­če­nie správ­nej práv­nej kva­li­fi­ká­cie zá­vi­sí od to­ho, či pes­to­va­nie a nás­led­né spra­co­vá­va­nie ma­ri­hua­ny (nap­rík­lad jej zre­za­nie z ko­re­ňa, su­še­nie, vy­lú­ho­va­nie a po­dob­ne) mož­no po­va­žo­vať za „vý­ro­bu“ a či na to, aby ži­vé ras­tli­ny ko­no­pe (ras­tli­ny na ko­re­ni v rôz­nom štá­diu vý­vo­ja) moh­li byť po­va­žo­va­né za omam­né lát­ky aj v zmys­le Tres­tné­ho zá­ko­na pos­ta­čí len to, že sú for­mál­ne uve­de­né v zoz­na­me omam­ných lá­tok v zá­ko­ne č. 139/1998 Z. z.

Som práv­ne­ho ná­zo­ru, že pes­to­va­nie ži­vých ras­tlín ko­no­pe a ani ich nás­led­né spra­co­vá­va­nie nie je mož­né pod­ra­diť pod po­jem „vý­ro­ba omam­nej lát­ky“ v zmys­le tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a ani pod po­jem „pred­met ur­če­ný na ne­do­vo­le­nú vý­ro­bu omam­nej lát­ky“ v zmys­le tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 173 ods. 1 Tr. zák. Vy­rá­bať ma­ri­hua­nu z ma­ri­hua­ny to­tiž nie je mož­né. Ale­bo po­ve­da­né inak, k žiad­nej vý­ro­be omam­nej lát­ky pri pes­to­va­ní ko­no­pe a jej nás­led­nom spra­co­va­ní ne­do­chá­dza.

V tom­to sme­re mož­no pou­ká­zať aj na od­bor­nú li­te­ra­tú­ru a to naj­mä na člá­nok JUDr. Pet­ra Ze­ma­na Ph.D. s náz­vom „Vý­ro­ba ko­no­pí z ko­no­pí?“ pub­li­ko­va­ný v ča­so­pi­se Trestněpráv­ní re­vue č. 9/2015, kto­rý po­mer­ne pod­rob­ne a pres­ved­či­vým spô­so­bom ar­gu­men­tu­je pre­čo ne­mož­no po­va­žo­vať spra­co­vá­va­nie ras­tli­ny ko­no­pe za vý­ro­bu omam­nej lát­ky. Tie­to práv­ne zá­ve­ry mož­no pri­tom pl­ne prev­ziať aj v pod­mien­kach práv­nej úp­ra­vy na úze­mí SR.

Po­kiaľ ide o po­jem „vý­ro­ba“ omam­ných lá­tok, tak Trest­ný zá­kon žiad­nu oso­bit­nú de­fi­ní­ciu toh­to poj­mu ne­pos­ky­tu­je.

Vzhľa­dom k uve­de­né­mu je nut­né de­fi­no­vať po­jem „vý­ro­ba“ a to naj­mä na pod­kla­de Jed­not­né­ho do­ho­vo­ru o omam­ných lát­kach z ro­ku 1961 (vy­hláš­ka č. 47/1965 Zb.), kto­rý je pre Slo­ven­skú re­pub­li­ku zá­väz­ný ako aj v spo­ji­tos­ti so zá­ko­nom č. 139/1998 Z. z. o omam­ných lát­kach, psy­chot­rop­ných lát­kach a príp­rav­koch (ďa­lej len zá­kon o omam­ných lát­kach).

Pod­ľa člán­ku 1 písm. n) Jed­not­né­ho do­ho­vo­ru o omam­ných lát­kach vý­raz „vý­ro­ba“ ozna­ču­je všet­ky pro­ce­sy ok­rem pro­duk­cie, kto­ré umož­ňu­jú zís­ka­nie omam­ných lá­tok a za­hŕňa tiež čis­te­nie a pre­me­nu tých­to lá­tok na iné dro­gy.

Na uve­de­nú de­fi­ní­ciu nad­vä­zu­je us­ta­no­ve­nie § 2 ods. 5 zá­ko­na o omam­ných lát­kach, kto­rý za „vý­ro­bu“ po­va­žu­je izo­lá­ciu ale­bo syn­té­zu omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok ale­bo vý­ro­bu lie­kov s ob­sa­hom omam­ných a psy­chot­rop­ných lá­tok.

Pod­por­ne tu mož­no vy­chá­dzať aj z Do­ho­vo­ru o psy­chot­rop­ných lát­kach z ro­ku 1971 (vy­hláš­ka č. 62/1989 Zb.), kto­rý za „vý­ro­bu“ psy­chot­rop­nej lát­ky ozna­ču­je všet­ky pos­tu­py, kto­rý­mi mož­no zís­kať psy­chot­rop­né lát­ky a za­hŕňa tak­tiež čis­te­nie a pre­me­nu psy­chot­rop­ných lá­tok na iné psy­chot­rop­né lát­ky.

Z de­fi­ní­cie poj­mu „vý­ro­ba“, kto­rú uvá­dza Jed­not­ný do­ho­vor o omam­ných lát­kach ako aj zá­kon o omam­ných lát­kach je zrej­mé, že „vý­ro­ba“ je pro­ces na kon­ci kto­ré­ho vznik­ne no­vá (iná) omam­ná lát­ka (pou­ži­tie poj­mov „zís­ka­nie“, „pre­me­na“, „izo­lá­cia“, „syn­té­za“, kto­ré sú uve­de­né v de­fi­ní­ciách) a to buď z lá­tok, kto­ré sa­mé oso­be, nie sú omam­nou lát­kou ale­bo vy­čis­te­ním (ra­fi­ná­ciou) z pô­vod­nej omam­nej lát­ky, res­pek­tí­ve pre­me­nou jed­nej omam­nej lát­ky na inú (no­vú) omam­nú lát­ku.

Pes­to­va­ním, či vy­pes­to­va­ním ras­tli­ny ko­no­pe, kto­rá je sa­ma o se­be za­ra­de­ná do zoz­na­mu omam­ných lá­tok, a jej nás­led­ným zre­za­ním, su­še­ním a po­dob­ne však nev­zni­ká iná (no­vá) omam­ná lát­ka, kto­rá by bo­la od­liš­ná od pô­vod­nej omam­nej lát­ky. Ale­bo po­ve­da­né inak, vý­sled­kom pro­ce­su pes­to­va­nia a nás­led­né­ho zbe­ru, su­še­nia, či lú­ho­va­nia ras­tli­ny ro­du ko­no­pe, či jej plo­dov vznik­ne len iná for­ma tej is­tej omam­nej lát­ky, kto­rá je už vo for­me vhod­nej na kon­zu­má­ciu. Ne­do­chá­dza tu te­da k žiad­nej vý­ro­be „ma­ri­hua­ny z ma­ri­hua­ny“, ale ide stá­le o tú is­tú omam­nú lát­ku a pro­duk­ty z nej, kto­ré sú in­teg­rál­nou sú­čas­ťou tej is­tej ras­tli­ny.

Sku­toč­nosť, že pes­to­va­nie ma­ri­hua­ny a jej nás­led­ný zber a spra­co­va­nie nie je mož­né pod­ra­diť pod po­jem „vý­ro­ba“ vy­plý­va nie­len z uve­de­ných de­fi­ní­cií poj­mu „vý­ro­ba“, ale aj z iných us­ta­no­ve­ní.

Tak nap­rík­lad Jed­not­ný do­ho­vor o omam­ných lát­kach v de­fi­ní­cii poj­mu „vý­ro­ba“ uvá­dza, že vý­ro­bou sú všet­ky pro­ce­sy ok­rem pro­duk­cie. Po­jem „pro­duk­cia“ pri­tom Jed­not­ný do­ho­vor o omam­ných lát­kach de­fi­nu­je v člán­ku 1 písm. t) tak, že ide o pro­ces, kto­rý spo­čí­va v zís­ka­va­ní ko­no­pe a ko­nop­nej ži­vi­ce z ras­tlín, kto­ré tie­to plo­dy ob­sa­hu­jú. Pro­ces ras­tu ras­tlín ko­no­pe po­va­žu­je Jed­not­ný do­ho­vor o omam­ných lát­kach v člán­ku 1 písm. i) za „pes­to­va­nie“ (t. j. tak­tiež nie za „vý­ro­bu“) s tým, že pes­to­va­ním ozna­ču­je pes­to­va­nie ras­tli­ny ko­no­pe. K uve­de­né­mu mož­no do­dať, že zá­kon o omam­ných lát­kach ozna­ču­je v § 2 ods. 4 zu­žit­ko­va­nie ko­no­py za „spra­co­va­nie“, te­da rov­na­ko nej­de o „vý­ro­bu“.

Vzhľa­dom na uve­de­né mož­no pre­to uzat­vo­riť, že po­kiaľ je ras­tli­na ko­no­pe sa­ma ose­be omam­nou lát­kou (za­ra­de­ná do zoz­na­mu omam­ných lá­tok), po­tom jej spra­co­va­nie (nap­rík­lad vy­su­še­nie) pred­sta­vu­je len kon­zer­vá­ciu omam­nej lát­ky. Uve­de­né zna­me­ná, že na pro­ces spra­co­va­nia, či pro­duk­cie ma­ri­hua­ny (nap­rík­lad usu­še­nia lis­tov ko­no­pe) je pot­reb­né na­ze­rať ako na spô­sob ucho­vá­va­nia, res­pek­tí­ve kon­zer­vá­cie vy­pro­du­ko­va­nej ras­tli­ny v su­še­nej for­me pre jej nes­kor­šie pou­ži­tie. Pre­to ne­mô­že byť ten­to pro­ces (t. j. pes­to­va­nie ras­tli­ny ko­no­pe od sa­de­ni­ce cez jej rôz­ne vý­vo­jo­vé štá­diá až po jej zber a spra­co­va­nie do po­do­by vhod­nej pre kon­zu­má­ciu) po­va­žo­va­ný za „vý­ro­bu“ omam­nej lát­ky. Nej­de to­tiž o vý­ro­bu inej omam­nej lát­ky, ale ide stá­le o tú is­tú omam­nú lát­ku, kto­rá má len inú for­mu (me­ní sa for­ma čer­stvej, ži­vej ras­tli­ny ko­no­pe na for­mu su­še­nú, pri­čom ži­vá for­ma vždy tej čer­stvej pred­chá­dza a bez nej by ne­bo­la mož­ná). Rov­na­ko tak ko­nop­ná ži­vi­ca (ha­šiš) je pri­ro­dze­ne ob­siah­nu­tá v ras­tli­ne ko­no­pe a pre­to aj jej extra­ho­va­nie je len spô­sob ucho­vá­va­nia lá­tok v nej ob­siah­nu­tých pre ďal­šie pou­ži­tie po skon­če­ní pri­ro­dze­né­ho ve­ge­tač­né­ho cyk­lu ras­tli­ny.

Ale­bo po­ve­da­né inak, na za­čiat­ku pro­ce­su (ži­vá ras­tli­na ko­no­pe pred zbe­rom) ako aj na je­ho kon­ci (spra­co­va­ná ras­tli­na ko­no­pe vo for­me ma­ri­hua­ny, či ha­ši­šu spô­so­bi­lých na kon­zu­má­ciu) ide stá­le o tú is­tú omam­nú lát­ku, t. j. ide stá­le o ras­tli­nu ko­no­pe a ži­vi­cu z nej, kto­rá zá­ro­veň ob­sa­hu­je aj psy­chot­rop­nú lát­ku THC ako účin­nú lát­ku. Nej­de tu te­da o vznik no­vej (inej) omam­nej lát­ky, čo je zá­kla­dom poj­mu „vý­ro­ba“ omam­nej lát­ky. Vy­rá­bať ma­ri­hua­nu z ma­ri­hua­ny te­da nie je mož­né.

Z uve­de­né­ho dô­vo­du sa pre­to ne­mož­no sto­tož­niť s roz­hod­nu­tím Naj­vyš­šie­ho sú­du SR uve­de­né­ho v bo­de A návr­hu sta­no­vis­ka, že pes­to­va­nie 598 ku­sov ze­le­ných ras­tlín ko­no­pe a sú­čas­ne dr­žba 2,212 kg sa­de­níc tej­to ras­tli­ny mož­no po­va­žo­vať aj za „vý­ro­bu“ omam­nej lát­ky v zmys­le § 172 ods. 1 písm. a) Tr. zák. Tá­to práv­na kva­li­fi­ká­cia ne­bu­de vô­bec pou­ži­teľ­ná pri pes­to­va­ní a spra­co­vá­va­ní ras­tli­ny ko­no­pe.

Rov­na­ko tak sa ne­mož­no sto­tož­niť ani s roz­hod­nu­tím Naj­vyš­šie­ho sú­du SR uve­de­né­ho pod bo­dom B návr­hu sta­no­vis­ka, kto­rý po­va­žo­val ži­vé ras­tli­ny ro­du ko­no­pe (na ko­re­ni) za pred­met ur­če­ný na vý­ro­bu omam­nej lát­ky v zmys­le tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 173 ods. 1 Tr. zák. Vzhľa­dom k to­mu, že spra­co­va­nie ras­tli­ny ko­no­pe nie je mož­né po­va­žo­vať za „vý­ro­bu ma­ri­hua­ny z ma­ri­hua­ny“, po­tom nie je mož­né ani ži­vú ras­tli­nu ko­no­pe po­va­žo­vať za pred­met uče­ný na vý­ro­bu ma­ri­hua­ny. Pou­ži­tie práv­nej kva­li­fi­ká­cie v zmys­le § 173 Tr. zák. te­da v ta­kých­to prí­pa­doch nep­ri­chá­dza vô­bec do úva­hy.

Po­kiaľ ide o de­fi­no­va­nie poj­mu „omam­ná lát­ka“, tak sa ne­mož­no sto­tož­niť s roz­hod­nu­tím Naj­vyš­šie­ho sú­du SR uve­de­né­ho pod bo­dom A návr­hu sta­no­vis­ka, že pos­ta­čí len to, ak je niek­to­rá lát­ka za­ra­de­ná do zoz­na­mu omam­ných lá­tok v zmys­le zá­ko­na o omam­ných lát­kach. Po­jem „omam­ná lát­ka“ je nut­né, na úče­ly Tres­tné­ho zá­ko­na, de­fi­no­vať v spo­ji­tos­ti s us­ta­no­ve­ním § 130 ods. 5 Tr. zák. tak, že mu­sí ísť o lát­ku, kto­rá je spô­so­bi­lá ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka ale­bo je­ho ov­lá­da­cie ale­bo roz­poz­ná­va­cie schop­nos­ti. Na­po­kon, aj us­ta­no­ve­nie § 2 ods. 1 zá­ko­na o omam­ných lát­kach de­fi­nu­je omam­né lát­ky ako lát­ky vy­vo­lá­va­jú­ce ná­vyk a psy­chic­kú a fy­zic­kú zá­vis­losť ľu­dí cha­rak­te­ri­zo­va­nú zme­na­mi sprá­va­nia sa so zá­važ­ný­mi zdra­vot­ný­mi a psy­cho­so­ciál­ny­mi nás­led­ka­mi. Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že na ozna­če­nie ur­či­tej lát­ky za omam­nú, na úče­ly Tres­tné­ho zá­ko­na, te­da ne­ta­čí len to, že ur­či­tá lát­ka, či ras­tli­na je za­ra­de­ná do zoz­na­mu omam­ných lá­tok, ale mu­sí spĺňať aj at­ri­bú­ty uve­de­né v § 130 ods. 5 Tr. zák. Sa­mot­ná ži­vá ras­tli­na te­da nespĺňa pod­mien­ku omam­nej lát­ky vo vzťa­hu k jej účin­kom, naj­mä vo vzťa­hu k ob­sa­hu THC.

Po­kiaľ ide o ma­ri­hua­nu, tak tá sa ne­kon­zu­mu­je ako ži­vá ras­tli­na „na ko­re­ni“ (a ce­lá ras­tli­na ani nie je vy­uži­teľ­ná), ale až vte­dy, keď sa vy­su­ší, spra­cu­je a nap­rík­lad ba­lí do tzv. join­tov a faj­če­ním in­ha­lu­je. Z uve­de­né­ho je zrej­mé, že sa­de­ni­ce (kto­ré ma­jú čas­to len mi­ni­mál­ne množ­stvo účin­nej lát­ky THC, prí­pad­ne žiad­ne), či os­tat­né ži­vé ras­tli­ny ko­no­pe (kto­ré sú čas­to v ta­kom štá­diu vý­vo­ja, že nie sú eš­te vhod­né na zber a spra­co­va­nie) v rôz­nom stup­ni vý­vo­ja nespĺňa­jú pod­mien­ku sta­no­ve­nú us­ta­no­ve­ním § 130 ods. 5 Tr. zák. a § 2 ods. 1 zá­ko­na o omam­ných lát­kach, kto­ré vy­ža­du­jú, aby omam­né lát­ky moh­li ne­priaz­ni­vo ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka, či vy­vo­lať je­ho zá­vis­losť na ta­kej­to lát­ke. Tie­to at­ri­bú­ty spĺňa ras­tli­na ro­du ko­no­pe v pod­sta­te až v prí­pa­de, keď sa spra­cu­je a up­ra­ví do po­do­by vhod­nej na kon­zu­má­ciu.

Vzhľa­dom na uve­de­né je pot­reb­né ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kto­rý má neop­ráv­ne­ne v dr­žbe ži­vé ras­tli­ny ko­no­pe „na ko­re­ni“ (prí­pad­ne aj rôz­ne množ­stvá sa­de­níc ras­tli­ny ko­no­pe) po­va­žo­vať za ko­na­nie, kto­ré bez­pros­tred­ne sme­ru­je k neop­ráv­ne­né­mu za­do­va­žo­va­niu a pre­cho­vá­va­niu ma­ri­hua­ny. Ide pre­to o po­kus zlo­či­nu pod­ľa § 14 ods. 1 k § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák., na­koľ­ko pá­cha­teľ už dr­ží ras­tli­ny, kto­ré sú for­mál­ne za­ra­de­né do zoz­na­mu omam­ných lá­tok, av­šak sú eš­te v ta­kej for­me, že za­tiaľ nie sú spô­so­bi­lé ov­plyv­niť psy­chi­ku člo­ve­ka. Ne­mož­no pre­to ho­vo­riť o do­ko­na­nom zlo­či­ne, av­šak ko­na­nie pá­cha­te­ľa sme­ru­je k to­mu, aby v ur­či­tom štá­diu ich vý­vo­ja ma­ri­hua­nu spra­co­val do for­my umož­ňu­jú­cej jej tra­dič­nú kon­zu­má­ciu . Pod­ľa množ­stva za­is­te­ných ži­vých ras­tlín ko­no­pe nie je mož­né vy­lú­čiť ani práv­nu kva­li­fi­ká­ciu ako po­kus pre­či­nu pod­ľa § 171 ods. 1 Tr. zák., prí­pad­ne pod­ľa § 171 ods. 2 Tr. zák. (t. j. ne­mu­sí ísť vždy, za kaž­dých okol­nos­tí, o spá­chanie zlo­či­nu pod­ľa § 172 Tr. zák.).

V prí­pa­doch v kto­rých sa pá­cha­teľ za­obe­rá ce­lým pro­ce­som pes­to­va­nia a spra­co­vá­va­nia ras­tli­ny ko­no­pe (t. j. sú mu za­is­te­né nap­rík­lad sa­de­ni­ce, po­tom aj ži­vé ras­tli­ny v rôz­nom štá­diu vý­vo­ja ako aj spra­co­va­né ras­tli­ny, kto­ré sú nap­rík­lad vy­su­še­né, prí­pad­ne už aj ba­le­né) je nut­né po­va­žo­vať ta­ké­to ko­na­nie za jed­no (jed­not­né) ko­na­nie pá­cha­te­ľa, kto­ré sí­ce po­zos­tá­va z via­ce­rých čias­tko­vých či­nov, či ko­na­ní (sa­de­nie, pes­to­va­nie, su­še­nie, spra­co­vá­va­nie a po­dob­ne), av­šak sme­ru­je k jed­né­mu nás­led­ku a tým je spra­co­va­nie ras­tli­ny ko­no­pe v po­do­be, kto­rá umož­ní jej kon­zu­má­ciu. V ta­kých­to prí­pa­doch pôj­de o je­den sku­tok práv­ne kva­li­fi­ko­va­ný ako zlo­čin pod­ľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák. čias­toč­ne do­ko­na­ný (oh­ľad­ne už spra­co­va­nej ma­ri­hua­ny) a čias­toč­ne v štá­diu po­ku­su (oh­ľad­ne ži­vých ras­tlín ko­no­pe).

B/ roz­sah či­nu pri tres­tnom či­ne pod­ľa § 172 Tr. zák. pri ži­vých ras­tli­nách ma­ri­hua­ny (ras­tli­ny na ko­re­ni).

V roz­hod­nu­tí Naj­vyš­šie­ho sú­du SR uve­de­né­ho pod bo­dom A návr­hu sta­no­vis­ka sa vy­chá­dza z ju­di­ka­tú­ry (Tpj 37/2014), že kva­li­fi­ká­cia roz­sa­hu či­nu pri tres­tnom či­ne pod­ľa § 172 Tr. zák. zod­po­ve­dá hod­no­te dro­gy pri pre­da­ji kon­co­vým uží­va­te­ľom (kon­zu­men­tom), pri­čom ne­mož­no zoh­ľad­niť niž­šiu ce­nu pri pr­vot­nom za­do­vá­že­ní dro­gy od jej vý­rob­cu spros­tred­ko­va­teľ­ským me­dzič­lán­kom op­ro­ti jej ná­ras­tu až po ce­no­vé maximum pri fi­nál­nej do­dáv­ke kon­zu­men­to­vi.

Ten­to práv­ny ná­zor ne­zod­po­ve­dá zne­niu zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­te tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 ods. 1 Tr. zák. Ak Naj­vyš­ší súd SR v pred­met­nom roz­hod­nu­tí vy­chá­dza pri ur­čo­va­ní roz­sa­hu či­nu z hod­no­ty dro­gy pri pre­da­ji kon­co­vým uží­va­te­ľom (kon­zu­men­tom), tak je pot­reb­né uviesť, že po­jem „pre­daj“ za­hŕňa si­tuáciu, keď pre­dá­va­jú­ci už omam­nú ale­bo psy­chot­rop­nú lát­ku od­ov­zdal ku­pu­jú­ce­mu za do­hod­nu­tú pe­ňaž­nú hod­no­tu. To vy­plý­va z pou­ži­tia slo­ve­sa „pre­dá“ v zna­koch skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 ods. 1 písm. c) Tr. zák., te­da na do­ko­na­nie toh­to tres­tné­ho či­nu je ne­vyh­nut­ným preu­ká­zať že už sku­toč­ne k pre­da­ju me­dzi pre­dá­va­jú­cim a ku­pu­jú­cim doš­lo (ten­to zá­ver mu­sí ne­po­chyb­ne vy­ply­núť z vy­ko­na­né­ho do­ka­zo­va­nia). V zmys­le zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty pred­met­né­ho tres­tné­ho či­nu ne­mu­sí ísť pri­tom o ko­neč­ný pre­daj cie­ľo­vé­mu uží­va­te­ľo­vi, ale nap­rík­lad mô­že ísť o pre­daj me­dzi vý­rob­com a dí­le­rom ale­bo me­dzi dí­le­rom a dis­tri­bú­to­rom (pri­me­ra­ne roz­su­dok Naj­vyš­šie­ho sú­du SR z 12.02.1998 sp. zn. 2To 72/1997).

Z uve­de­nej de­fi­ní­cie poj­mu pre­daj mož­no vy­vo­diť, že pre­da­jom sa ne­mys­lí len kon­co­vý pre­daj kon­zu­men­tom, ale po­jem pre­daj za­hŕňa aký­koľ­vek pre­vod dr­ža­nej omam­nej lát­ky na inú oso­bu za od­pla­tu a to v akom­koľ­vek množ­stve, pri­čom z hľa­dis­ka poj­mu pre­daj je bez vý­zna­mu, či ide o pre­daj omam­nej lát­ky jed­nej oso­be (nap­rík­lad pre­vod omam­nej lát­ky z vý­rob­cu na dis­tri­bú­to­ra) ale­bo ide o ko­neč­ný pre­daj kon­zu­men­tom.

Ak te­da roz­hod­nu­tie Naj­vyš­šie­ho sú­du SR uve­de­né v bo­de A návr­hu sta­no­vis­ka vy­chá­dza z to­ho, že kva­li­fi­ká­cia roz­sa­hu tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 Tr. zák. zod­po­ve­dá hod­no­te dro­gy pri pre­da­ji kon­co­vým uží­va­te­ľom (kon­zu­men­tom), tak ten­to ná­zor ne­má opo­ru v zne­ní zá­klad­nej skut­ko­vej pod­sta­ty tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 ods. 1 Tr. zák. Zá­klad­ná skut­ko­vá pod­sta­ta tres­tné­ho či­nu pod­ľa § 172 Tr. zák. to­tiž pos­ti­hu­je aký­koľ­vek „pre­daj omam­ných, či psy­chot­rop­ných lá­tok“ a nie len „pre­daj omam­ných, či psy­chot­rop­ných lá­tok kon­co­vým uží­va­te­ľom“ (z hľa­dis­ka for­mál­ne­ho te­da po­jem pre­daj nie je vy­me­dze­ný v tej­to skut­ko­vej pod­sta­te ako pre­daj kon­co­vým uží­va­te­ľom).

Z uve­de­né­ho vy­plý­va, že roz­sah či­nu, pri pre­da­ji, je mož­né od­vo­dzo­vať, pod­ľa okol­nos­tí kon­krét­ne­ho prí­pa­du, aj od hod­no­ty dro­gy reali­zo­va­nej nap­rík­lad me­dzi vý­rob­com (či pes­to­va­te­ľom) a dis­tri­bú­to­rom, na­koľ­ko ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU