Leniency program v Európskej únii

Autor: Mgr., Soňa Simić
Udalosť: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika

Abstrakt

Medzi najzávažnejšie protizákonné praktiky porušujúce pravidlá hospodárskej súťaže patria kartelové dohody, ktoré okrem negatívnych dopadov na hospodársku súťaž v makroekonomickom zmysle, zasahujú aj do majetkovej sféry jednotlivých účastníkov na trhu. Konanie podnikateľov napĺňajúce rozmery zakázaných dohôd obmedzujúcich súťaž sa uskutočňuje samozrejme v tajnosti, a tak je problematické najmä prvotné odhaľovanie kartelov a následné obstaranie informácii a dôkazov o nich. Práve vysoká miera latencie porušovania pravidiel protimonopolného práva bola jedným z podnetov pre zakotvenie Leniency programu v Európskej únii. Vzhľadom na závažnosť dopadov kartelových dohôd na hospodársku súťaž a náročnosť ich odhaľovania Európska Komisia (ďalej len „Komisia") prvýkrát v roku 1996 vytvorila základný právny rámec pre uplatňovanie Leniency programu v Európskej únii. Leniency program má svoje pramene v USA, kde bol prijatý v roku 1978 a odvtedy sa úspešne uplatňuje. Program zhovievavosti dnes patrí k efektívnym nástrojom pri odhaľovaní kartelov v Európskej únii. V prípade odhalenia kartelov hrozí ich účastníkom uloženie sankcie v podobe odstrašujúco vysokých pokút. Leniency program má účastníkov kartelu motivovať k spolupráci s príslušnou protimonopolnou inštitúciou poskytnutím ochrany pred uložením vysokej pokuty.

Úvod


Medzi najzávažnejšie protizákonné praktiky porušujúce pravidlá hospodárskej súťaže patria kartelové dohody, ktoré okrem negatívnych dopadov na hospodársku súťaž v makroekonomickom zmysle, zasahujú aj do majetkovej sféry jednotlivých účastníkov na trhu. Konanie podnikateľov napĺňajúce rozmery zakázaných dohôd obmedzujúcich súťaž sa uskutočňuje samozrejme v tajnosti, a tak je problematické najmä prvotné odhaľovanie kartelov a následné obstaranie informácii a dôkazov o nich. Práve vysoká miera latencie porušovania pravidiel protimonopolného práva bola jedným z podnetov pre zakotvenie Leniency programu v Európskej únii. Vzhľadom na závažnosť dopadov kartelových dohôd na hospodársku súťaž a náročnosť ich odhaľovania Európska Komisia (ďalej len „Komisia") prvýkrát v roku 1996 vytvorila základný právny rámec pre uplatňovanie Leniency programu v Európskej únii. Leniency program má svoje pramene v USA, kde bol prijatý v roku 1978 a odvtedy sa úspešne uplatňuje.[1] Program zhovievavosti dnes patrí k efektívnym nástrojom pri odhaľovaní kartelov v Európskej únii. V prípade odhalenia kartelov hrozí ich účastníkom uloženie sankcie v podobe odstrašujúco vysokých pokút. Leniency program má účastníkov kartelu motivovať k spolupráci s príslušnou protimonopolnou inštitúciou poskytnutím ochrany pred uložením vysokej pokuty.

1.         Základná charakteristika a podstata leniency programu


Zhovievavosť v kontexte protimonopolného práva vyjadruje systém čiastočného alebo úplného oslobodenia od sankcie účastníka kartelu, ktorý významnou mierou participuje na odhalení a následnom zhromaždení informácií a dôkazov týkajúcich sa konkrétneho kartelu. Kartelové dohody sa v zásade uzatvárajú za účelom získania majetkového prospechu. Jednotliví účastníci kartelu sú si od začiatku vedomí, že konajú protiprávne, a tak je nevyhnutným komponentom účasti na kartelovej dohode vzájomná dôvera medzi jej účastníkmi. Existencia programu zhovievavosti je spôsobilá narušiť dôveru medzi potenciálnymi účastníkmi kartelu, a tým pôsobí preventívne už pri počiatočnom nadväzovaní spolupráce na kartelových praktikách. Program zhovievavosti však významnou mierou napomáha destabilizovať aj už existujúce kartely a je spôsobilý naštrbiť dôveru medzi účastníkmi kartelu aj počas ich pôsobenia na trhu. Jeho zakotvenie priam navádza účastníkov kartelu k tomu, aby sa priznali a odhalili kartel pod prísľubom zmiernenia alebo úplného oslobodenia od sankcie. Prvok preventívneho pôsobenia zakotvenia programu zhovievavosti je posilnený výškou ukladaných pokút. 2 Účastníci kartelu by neboli dostatočne motivovaní uchádzať sa o aplikáciu programu zhovievavosti bez zakotvenia obzvlášť vysokých pokút, ktoré môžu mať zásadný dopad na hospodársku situáciu podniku. Pri porušení zákazu kartelov bola spoločnosti uložená pokuta presahujúca až 896 miliónov eur a pokuta uložená všetkým účastníkom kartelov pri jednom karteli 1,3 biliónov eur.3 Najúčinnejším nástrojom v boji proti kartelom je ich prísne sankcionovanie. V tejto súvislosti odborná literatúra poukazuje aj na oslabený element pozitívneho pôsobenia zhovievavosti pri sankcionovaní kartelov. Oslabený element pozitívneho pôsobenia spočíva v tom, že uplatnenie programu zhovievavosti možno v končenom dôsledku prirovnať k odmene za protiprávne konanie. Ak po naplnení podmienok pre vyvodenie právnej zodpovednosti za kartelové dohody následne dôjde uplatnením programu zhovievavosti k zníženiu sankcie, možno tento dôsledok prirovnať k pozitívnej motivácii. Oslabený element pozitívneho pôsobenia je však spravodlivo vyvážený celospoločenským záujmom na odhaľovaní kartelov.4 Pre príslušnú protimonopolnú inštitúciu program zhovievavosti prináša zníženie finančných nákladov, ktoré by inak bolo potrebné vynaložiť na vyšetrovanie a zároveň umožňuje odhalenie kartelu prameniace z jeho vnútorných štruktúr, a tak prináša dôveryhodné informácie a dôkazy z „prvej ruky“.

2.         Európska sieť pre hospodársku súťaž


Pravidlá hospodárskej súťaže sú na úrovni Európskej únie upravené priamo v primárnom práve, konkrétne v čl. 101 a nasl. Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ"). Na základe zmocnenia v čl. 103 ZFEÚ prijala Rada Európskej únie Nariadenie č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 101 a 102 Zmluvy (ďalej len „Nariadenie č. 1/2003"), ktoré upravuje právomoci Komisie a vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže pri uplatňovaní článkov 101 a 102 ZFEÚ. Vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže a Komisia spolu tvoria európsku sieť pre hospodársku súťaž, ktorá predstavuje diskusné fórum a priestor pre spoluprácu príslušných inštitúcii konajúcich v záujme ochrany hospodárskej súťaže. Jedným z cieľov európskej siete pre hospodársku súťaž je nadviazanie úzkej spolupráce pri vytváraní a udržiavaní spoločnej európskej kultúry hospodárskej súťaže.

Nariadenie č. 1/2003 upustilo od kedysi sa uplatňujúcej centralizovanej schémy a s cieľom účinného uplatňovania práva hospodárskej súťaže zaviedlo pri konaní vo veciach vyšetrovania a následného sankcionovania kartelov systém paralelných kompetencií Komisie a vnútroštátnych súťažných orgánov, v ktorom môžu respektíve sú povinné tieto orgány uplatňovať články 101 a 102 ZFEÚ.

Pri uplatňovaní tohto systému je potrebné, ...

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia