Systém policajno-bezpečnostných zložiek v Slovenskej republike

Autor: JUDr., Miriam Odlerová, PhD.
Udalosť: projustice.sk

Abstrakt

Štúdia porovnáva pôsobnosť jednotlivých policajno-bezpečnostných zložiek v Slovenskej republike a úloh, ktoré sú stanovené právnymi predpismi príslušníkom Policajného zboru, obecnej polície, Vojenskej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojeným príslušníkom finančnej správy. Tieto policajno-bezpečnostné zložky vo svojom súhrne vytvárajú systém, ktorý plní úlohy najmä vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti vo všetkých segmentoch spoločnosti.

Úvod

V Slovenskej republike vykonáva svoju pôsobnosť a právomoc niekoľko zložiek policajno-bezpečnostnej povahy, príslušníci ktorých disponujú osobitnými oprávneniami a možnosťou používať donucovacie prostriedky, zároveň im právne predpisy ukladajú podobné povinnosti. Keďže pre ne neexistuje spoločné pomenovanie, pre účely teórie ich môžeme označiť všeobecnejším pojmom „policajno-bezpečnostné zložky“. Typický je pre ne najmä ich represívny charakter, avšak vykonávajú aj preventívnu činnosť. Napr. preventívno-ochranná činnosť bola pôvodne mienená ako prevládajúca činnosť obecnej polície2. Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“) zase ako preventívnu činnosť realizuje opatrenia rôzneho charakteru za účelom minimalizovania páchania protiprávnej činnosti obvinených a odsúdených, napr. možných hromadných nepokojov a ich rozklad ešte pred vypuknutím.3 Policajný zbor je neodmysliteľne spojený s prevenciou kriminality, v rámci neho pôsobia samostatné oddelenia komunikácie a prevencie.

Policajno-bezpečnostné zložky sú užším pojmom ako bezpečnostné zložky. Odborná literatúra, avšak aj samotné právne predpisy, zaraďujú medzi bezpečnostné zložky aj Národný bezpečnostný úrad, spravodajské služby (Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo), stráže (napr. Lesnú stráž, Rybársku stráž, Stráž ochrany prírody) či bezpečnostné zložky zo súkromnej sféry – súkromné bezpečnostné služby.

To, ktoré z bezpečnostných zložiek môžeme označiť ako policajno-bezpečnostné, vyplýva najmä z ich pôsobnosti (musia teda plniť úlohy policajného charakteru) a zo skutočnosti, že ich príslušníci disponujú oprávneniami a donucovacími prostriedkami typickými pre políciu. Výslovne však žiaden zo zákonov nedefinuje niektorú z týchto zložiek ako policajno-bezpečnostnú. Policajný zbor je definovaný ako bezpečnostný zbor, obecná polícia ako poriadkový útvar, Vojenská polícia ako policajná služba, ZVJS ako ozbrojený bezpečnostný zbor, ozbrojení príslušníci finančnej správy ako ozbrojený zbor.

Pre uvedené zložky nie je možné použiť termín policajno-bezpečnostné služby, keďže tieto by nezahŕňali obecnú políciu. Tá je v zákone o obecnej polícii definovaná ako „útvar“ a svojím postavením sa najviac odlišuje od ostatných uvádzaných zložiek. Na rozdiel od nich je obecná polícia útvarom, ktorý zriaďuje a zrušuje obec všeobecne záväzným nariadením. Dohľad nad obecnými políciami však vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom oddelenia dohľadu nad činnosťou obecnej polície odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zároveň vedie aj evidencie obcí, ktoré majú zriadenú obecnú políciu, a obcí, ktoré zrušili obecnú políciu, žiadostí obcí o vykonanie odbornej prípravy a skúšky, príslušníkov obecnej polície, ktorým bolo vydané osvedčenie a údajov obsiahnutých v správach o činnosti obecnej polície.

Aj postavenie príslušníkov obecnej polície je v niektorých ohľadoch odlišné. Najväčší rozdiel spočíva v tom, že činnosť príslušníka obecnej polície nie je vykonávaná ako štátna služba. Príslušníci obecnej polície nie sú zamestnancami štátu, ale obce. Nevzťahujú sa na nich teda rôzne sociálne výhody (napr. výsluhové dôchodky) ako na príslušníkov ostatných zložiek, ale ani obmedzenia – ako napr. zákaz vykonávania inej platenej funkcie, podnikateľskej činnosti alebo inej zárobkovej činnosti.

Policajno-bezpečnostné zložky tvoria v rámci Slovenskej republiky ucelený systém pozostávajúci zo zborov, útvarov, vzťahov medzi nimi, cieľov a funkcií, ktoré plnia jednotlivo aj v súhrne. „Charakteristickým znakom každého systému je jeho cieľové správanie, ktoré má zabezpečiť všestranný rozvoj spoločnosti.“4

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU