Využitie poznatkov kriminalistickej dokumentácie v konaní o administratívnom vyhostení cudzinca

Autor: JUDr., Tomáš Škrinár
Zdroj: Projustice

Abstrakt

Autor v príspevku prezentuje možnosť využitia poznatkov kriminalistickej dokumentácie v konaní o administratívnom vyhostení cudzinca a určení zákazu vstupu. Vychádza z uvedeného konania ako správneho konania, ako aj z jeho špecifík, ktorými sa odlišuje od iných správnych konaní. Popisuje uplatnenie kriminalistickej dokumentácie a jej zásad v praxi. Ide najmä o dokumentáciu vyjadrenia cudzinca, ale autor sa v príspevku zaoberá aj inými formami dokumentácie, použiteľnými v procese administratívneho vyhostenia cudzinca.

Úvod

Migrácia je fenomén, ktorému v poslednom období, najmä od roku 2015, venujú médiá veľkú pozornosť. Nejde o nový fenomén, ľudstvo migrovalo už v praveku. Uvedený fenomén však nadobúda nové rozmery v súčasnom globalizovanom svete. Na svete aj v Európe pôsobí množstvo nevládnych organizácií zaoberajúcich sa migráciou, migrácia sa stala trvalou témou nielen odbornej diskusie, ale aj politickou témou. Ľahká dostupnosť informácií prostredníctvom internetu a široké možnosti cestovania v súčasnej dobe vytvárajú spolu s globalizovanou spoločnosťou priestor pre zvýšenú migráciu, čo so sebou prináša pozitíva aj negatíva. Z uvedeného dôvodu vzniká čoraz väčšia potreba právnej úpravy kontroly migrácie na medzinárodnej, európskej ako aj národnej úrovni. S právnou úpravou samozrejme súvisí aj schopnosť aplikovať právne predpisy. Samotná právna úprava nezaručuje naplnenie cieľov, ktoré sleduje. Preto kontrola migrácie sa musí oprieť nielen o právnu úpravu, ale musí ju vedieť aj účinne aplikovať.

Aplikovanie právnej úpravy so sebou prináša mnoho otázok. Právna úprava neuvádza spôsob, akým sa má dosiahnuť cieľ, teda kontrola migrácie. Upravuje len právne normy, ktoré sa majú aplikovať a aplikácia právnej úpravy je na konkrétnom štátnom orgán, resp. orgáne verejnej správy. V rámci konkrétneho orgánu koná určitá osoba. Právnu úpravu teda v konečnom dôsledku aplikuje konkrétna osoba, ktorej právo a interné predpisy priznali kompetenciu rozhodovať. Jedným z prostriedkov kontroly migrácie je administratívne vyhostenie cudzinca.

Cudzinec

Subjektom administratívneho vyhostenia je cudzinec. Cudzinec je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky.1 Právny poriadok Slovenskej republiky upravuje tri kategórie cudzincov:

občan Únie je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a je štátnym občanom niektorého členského štátu Európskej únie, iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „členský štát“)2, štátny príslušník tretej krajiny je každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky ani občanom Únie; štátnym príslušníkom tretej krajiny sa rozumie aj osoba bez štátnej príslušnosti3, rodinný príslušník občana Únie je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je jeho manžel, jeho dieťa mladšie ako 21 rokov, jeho nezaopatrené dieťa a takéto deti jeho manžela, jeho závislý priamy príbuzný v zostupnej alebo vzostupnej línii a takáto osoba jeho manžela atď.4

Administratívne vyhostenie štátneho príslušníka tretej krajiny

Právne postavenie cudzincov na území Slovenskej republiky je upravené cudzineckým režimom. Cudzinecký režim je ucelený systém jednotlivých druhov režimov, ktoré upravujú právne postavenie cudzincov na území štátu pobytu a jeho realizáciu kompetentnými štátnymi orgánmi.5 Je upravený právnymi predpismi vnútroštátneho práva, práva Európskej únie a medzinárodného práva.6 Porušením podmienok pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky sa cudzinec vystavuje nielen postihu trestným právom alebo priestupkovým právom, ale aj možnosti uloženia administratívneho vyhostenia a určenia zákazu vstupu.

Administratívne vyhostenie je právom definované ako rozhodnutie policajného útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu.7 Administratívne vyhostenie je svojou povahou preventívnym opatrením v oblasti prisťahovalectva a nejde o sankciu.8

Administratívne vyhostiť možno štátneho príslušníka tretej krajiny, alebo občana Únie. Dôvody administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu štátneho príslušníka tretej krajiny upravuje ustanovenie § 82 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). Podľa uvedeného ustanovenia možno uložiť administratívne vyhostenie z obligatórnych alebo fakultatívnych dôvodov.

Policajný útvar musí uložiť administratívne vyhostenie, ak štátny príslušník tretej krajiny:

Pre zobrazenie kompletného obsahu tohto dokumentu musíte byť prihlásený.
Registrácia na skúšobnú dobu 14 dní je bezplatná.

Registrácia
MENU